Živý plot: Vtáčí zob vs. Vavrínovec a ďalšie možnosti pre vašu záhradu

Živý plot je plot z rastlín, najčastejšie kríkovitých druhov. Okrem estetickej má živý plot aj množstvo funkčných úloh: poskytuje súkromie, čistí vzduch a zlepšuje mikroklímu (v lete dokáže znížiť teplotu o niekoľko stupňov), znižuje hluk a poskytuje ochranu pred vetrom. V porovnaní s drevenými plotmi, plastovými plotmi alebo kovovými plotmi sú živé ploty prirodzené, a preto lepšie zapadajú do zvyšku exteriéru. Pôsobí ako vetrolam, chráni pred prachom a hlukom. Všetky tieto vlastnosti sú veľmi významné nielen z hľadiska ďalšej výsadby, ale aj kvality bývania.

Jeho nevýhodou je, že trvá niekoľko rokov, kým vytvorí nepriehľadný múr a, samozrejme, vyžaduje aj určitú dávku starostlivosti. Výber vhodných rastlín, z ktorých si vypestujete živý plot, bude závisieť od viacerých faktorov: typu a kvality pôdy, slnečného svitu a miestnych klimatických podmienok.

Druhy živých plotov a ich výber

Živé ploty sa delia na vysoké a nízke. Najčastejšie sa vyberajú vysoké, zo vždyzelených druhov, ktoré poskytujú ochranu pred zvedavými pohľadmi počas celého roka. Ak chcete, aby váš živý plot pozostával z viacerých druhov rastlín, vyberte si tie, ktoré rastú rovnakým tempom a majú približnú šírku koruny.

Na oddelenie vonkajšieho priestoru od vnútorného sú najvhodnejšie vždyzelené stromy a kry. Na vnútorné členenie záhrady sa najčastejšie využíva krušpán alebo dráč.

Vždyzelené živé ploty

Stálozelené rastliny, alebo aj takzvané „evergreeny“, si ponechávajú listy, alebo ihličie počas celého roka, čo z nich robí vhodných adeptov na živý plot, ktorého účelom je celoročné maximálne súkromie.

• Tuja (Thuja occidentalis): Živý plot z tují je tradičnou voľbou už desaťročia. Tuja je vždyzelený druh ihličnanu ideálny na vytváranie pravidelných, „formálnych“ živých plotov. Keďže sa ľahko tvaruje strihom, je vhodná na vysoké aj nízke živé ploty. Hlavným dôvodom popularity tují je ich rýchly rast a odolnosť voči rôznym poveternostným podmienkam. Najčastejšie sa sadí tuja smaragdová, ktorá môže dorásť až do výšky 3 - 5 metrov a šírky jedného metra. Obľúbená je aj tuja stĺpovitá, ktorá rýchlo rastie a tvorí živý plot až do výšky 5 metrov. Tuje treba prihnojiť na jar alebo na jeseň pomaly sa rozpúšťajúcimi hnojivami. V priemere môžete očakávať, že tuja narastie asi o 30 centimetrov ročne. Tuja západná ‘Brabant’ má svieže svetlozelené ihličie a rovnomerný kužeľovitý tvar. Odroda ‘Columna’ je úzka, stĺpovitá forma s rýchlym rastom. ‘Smaragd’ je hustá, kužeľovitá drevina s typickým žltozeleným zafarbením, obľubuje slnečné miesta.
• Vavrínovec lekársky (Prunus laurocerasus): Jeho listy pripomínajú vavrínové (bobkové) listy, sú kožovité a lesklé, sýtozelené. Plody sú bobuľovité, tmavofialové, pripomínajú čerešne, ale nie sú jedlé. Vavrínovec kvitne v máji drobnými elegantnými bielymi kvetmi. Používa sa na vytvorenie živého plota kvôli svojmu rýchlemu rastu a širokým možnostiam rezu. Dobre znáša rez, ktorý sa zvyčajne vykonáva na jar. Vavrínovec je známy aj svojou odolnosťou voči rôznym poveternostným podmienkam, dokonca aj extrémne nepriaznivým. Je mrazuvzdorný do -25 °C, znáša silný vietor a mestský smog. Vysádza sa skoro na jar alebo na jeseň, v rozstupoch asi 60 centimetrov. Odporúča sa vysadiť ho na slnečné stanovištia. Pri optimálnych podmienkach dokáže narásť aj o 50 až 60 cm za rok.

  Listáreň s Ľudom Vaššom - pestovanie rakytníka
• Tis obyčajný (Taxus baccata): Tisu obyčajnému sa bude dariť na slnku aj v tieni. Má veľmi dobrú omladzovaciu schopnosť a znáša silný rez. Je to pomaly rastúci ihličnan.
• Cezmína (Ilex aquifolium): Vytvára bezpečnú a hustú bariéru, okrasnú panašovanými listami a červenými plodmi počas zimných mesiacov. Vyznačuje sa vysokou odolnosťou proti mrazu až do -40 °C.
• Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens): Je hustý, kompaktný a ideálny na nízke formálne živé ploty. Treba ho však sledovať pre výskyt vijačky krušpánovej.
• Cypruštek Lawsonov (Chamaecyparis lawsoniana): Má jemnejšie ihličie. Je však náročnejší na pestovanie a nehodí sa do mrazových kotlín a oblastí so silnými vetrami.
• Cyprušovec Leylandský (Cupressocyparis leylandii): Rastie trikrát rýchlejšie ako tuja, ročne od 80 do 100 centimetrov. Vyžaduje si pravidelný rez.

Opadavé a poloopadavé živé ploty

Ak sú sezónne a meniace sa farby oplotenia požadovanou vlastnosťou, je vhodné na živý plot zvoliť opadavé rastliny.

• Vtáčí zob vajcovitolistý (Ligustrum ovalifolium): Je poloopadavý, ktorý však vyžaduje častejší rez. Dorastá rýchlosťou asi 50 centimetrov za rok. Vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare) je odolný, dobre sa vetví a ľahko sa tvaruje. Plody sú čierne bobule, ktoré zostávajú na kríkoch až do zimy a slúžia ako potrava pre vtáky, avšak sú toxické pre človeka.
• Červienka (Photinia fraseri): V poslednom období sú pre svoje celoročné sfarbenie mimoriadne obľúbené. Pri pučaní majú mladé lístky červenkastý odtieň, neskôr zozelenejú. Darí sa jej na slnečných miestach alebo v polotieni v dobre priepustnej a výživnej pôde. Odroda ‘Red Robin’ je najznámejšia, neopadáva, má hustý a nepriepustný rast, dosahuje výšku aj 3 - 4 m. Je odolná voči suchu, mrazom a plesniam.
• Hrab obyčajný (Carpinus betulus): Rýchlo rastie, prírastky predstavujú až 30 cm ročne, a ľahko sa tvaruje. Hrab obyčajný netrpí chorobami. Pučí niekoľkokrát do roka, takže až do jesene je o nové listy postarané. Rastie rovnako dobre na slnku, ako aj v tieni. Suché listy často držia na vetvách až do jari.
• Buk lesný (Fagus sylvatica ,Atropurpurea‘): Aj keď patrí medzi opadavé dreviny, dokáže zabezpečiť súkromie aj počas zimy. Je zaujímavý aj svojím hnedočerveným sfarbením listov. Dokáže vyrásť aj o 0,5 m za rok. Je odolný proti nízkym aj vysokým teplotám.
• Hlohyňa šarlátová (Paracantha coccinea): Typické sú pre ňu tŕne, vďaka ktorým vytvára skutočne nepreniknuteľnú ochrannú bariéru. V máji až júni kvitne nádhernými bielymi súkvetiami. Potom ker zdobia malvice - žlté, červené, oranžové. Neodporúča sa strihať, aby sa minimalizovalo oslabenie kvitnutia a plodenia.

Porovnanie Vtáčieho zobu a Vavrínovca

Ako sme už spomenuli, vtáčí zob vajcovitolistý (Ligustrum ovalifolium) je poloopadavý ker s ročným prírastkom do 50 cm, ktorý vyžaduje častejší rez (dvakrát ročne, v apríli a auguste). Vavrínovec lekársky (Prunus laurocerasus) je vždyzelený ker s ročným prírastkom až 50-60 cm, ktorý dobre znáša rez, vykonávaný zvyčajne na jar. Vavrínovec je mrazuvzdorný do -25 °C a odolný voči vetru a smogu, ale neznáša neskoré mrazy.

Rozdiely v raste a údržbe

Kedy zvoliť Vavrínovec alebo Vtáčí zob?

Ak chcete čo najskôr získať hustý a vysoký živý plot, vavrínovec je lepším riešením vďaka rýchlejšiemu každoročnému rastu. Ak však chcete elegantný, formálny vždyzelený živý plot, ktorý nevyžaduje časté strihanie, lepšou voľbou je tuja. Tuja je lepšou voľbou pre oblasti s častými neskorými mrazmi, pretože ich lepšie znáša. Cenovo dostupný a na Slovensku obľúbený vtáčí zob dorastá rýchlosťou asi 50 centimetrov za rok a je častou voľbou pri tvorbe oplotenia. Ak hľadáte hluk tlmiaci živý plot s veľkými lesklými listami, vavrínovec lekársky je ideálna voľba.

Starostlivosť o živý plot

V prvom roku po výsadbe rastliny ešte netvarujte, ale nechajte ich voľne rásť. V druhom roku pestovania sa zamerajte na rez, ktorý podporí rozkonárenie a zahustenie rastlín. Až v treťom roku prichádza na rad tvarovanie. Keď nadobudnú požadovanú výšku, zamerajte sa aj na rez vrcholov. Živé ploty z pomaly rastúcich drevín stačí strihať jedenkrát za rok, z bujne rastúcich druhov dvakrát. Aby sa doplnil obsah živín v pôde a zároveň podporil rast rastlín, nezabudnite ich prihnojiť. Vhodné je použiť kompost, ale v obchodoch dostanete kúpiť aj minerálne hnojivá určené na zdravý rast ihličnanov.

Počas horúcich letných dní treba dávať pozor, aby tuje nevyschli, potrebujú pravidelnú zálievku. Najlepšou možnosťou sú kvapkové systémy a automatické zavlažovacie systémy. Obzvlášť dôležité je zabezpečiť im výdatnú zálievku v prvých rokoch. Okolie živého plotu sa tiež oplatí zamulčovať. Týmto spôsobom totiž efektívne predídete tvorbe buriny.

Bezúdržbový živý plot

Túžite po zelenej ochrane súkromia, ale nemáte čas na pravidelné strihanie a náročnú starostlivosť? Riešením môže byť bezúdržbový živý plot. Samozrejme treba počítať, že žiadny živý plot nie je úplne bezúdržbový. Nespornou výhodou bezúdržbových živých plotov sú pochopiteľne nízke nároky na údržbu. Väčšina vhodných odrôd je odolná voči chorobám a škodcom a nie je potrebné riešiť pravidelné zalievanie a hnojenie.

Pre bezúdržbový živý plot sú vhodné pomaly rastúce ihličnany, ako je tis. Obľúbeným variantom je aj tis červený (Taxus baccata), nenáročný krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens) či cezmína modrá (Ilex meserveae). Vedľa nesiahnete ani s vavrínovcom lekárskym (Prunus laurocerasus).

Kombinovanie rastlín a špeciálne požiadavky

Kombinovanie viacerých druhov do jedného živého plotu je výborný spôsob, ako dosiahnuť prirodzený, pestrý a zdravý vzhľad. Kombináciou kvitnúcich, plodiacich a vždyzelených druhov dosiahnete zaujímavý vzhľad po celý rok. Ak potrebujete rýchlo zakryť priestor (napríklad pri novostavbe), je treba vyberať z rýchlo rastúcich druhov. Ak chcete znížiť hluk z ulice alebo cesty, voľte dreviny s hustým, pružným a viacvetvovým systémom. Pokiaľ riešite ochranu pred vetrom, môže byť žiaduce najmä pevný habitus a pružné vetvy.

Jedlé a kvitnúce živé ploty

• Jedlé živé ploty: Z jedlých rastlín vhodných na tvorbu živého plotu možno spomenúť napríklad ríbezle či egreše. Pustiť sa môžete aj do pestovania rakytníka alebo muchovníka. Z byliniek potom stojí za zmienku napríklad lipkavec, lemongrass, rozmarín, tymian či levanduľa.
• Kvitnúce živé ploty: Vhodnými drevinami pre jeho tvorbu môže byť zlatovka prostredná, tamariška, pajazmín, tavoľník, orgován alebo motýlí ker. Všetky tieto druhy vynikajú svojim atraktívnym vzhľadom, krásnou vôňou a farbou.

tags: #vtaci #zob #vs #vavrinovec

Populárne príspevky:

• ako sa starať o žlté kvety
• Výživa kapusty
• Stolík z palisandrového dreva Orchidea Milano
• Mýty a fakty o pestovaní repky olejnej
• Pestovanie v súlade s prírodou