Výživa maku pre optimálny rast a úrodu
Adekvátna harmonická výživa a hnojenie maku je dôležitou súčasťou jeho pestovateľskej technológie. Úspešné pestovanie maku závisí od mnohých faktorov, vrátane správnej výživy rastlín. Mak má značné nároky na mikroelementy, pričom bór a zinok sú dva rozhodujúce stopové prvky pri jeho výžive.
Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 15 kg horčíka, 0,11 kg bóru, 0,20 kg zinku a 0,34 kg mangánu. Požiadavky maku na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie rôznia. Do doby 3 - 4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik. Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K. V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry. V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku.
Význam mikroelementov pre mak
Pre mak sú nevyhnutné mikrobiogénne prvky ako bór, zinok a mangán. Bór zasahuje do procesu opeľovania, a tým do tvorby úrody semena. Pri jeho nedostatku nekrotizuje až úplne odumiera rastový vrchol, na horných listoch sa objavujú nekrózy a netvoria sa kvetné puky. Zinok je nevyhnutnou súčasťou mnohých enzýmov a pri maku pozitívne ovplyvňuje vznik peľových tetrád, a tým prispieva k lepšiemu opeľovaniu a tvorbe semien. Mangán je dôležitým prvkom pri fotosyntéze a pozitívne pôsobí na úrodu maku zvlášť na alkalických pôdach pri dlhšie trvajúcom suchu.
Bór v hnojení maku
Z pohľadu výživného stavu a tvorby úrodotvorných prvkov je pre úrodu makového semena rozhodujúca fáza listovej ružice a tvorby stonky. Bór je potrebný pre metabolizmus cukrov a pre ich transport v rastline. Napomáha tiež k lepšiemu využitiu vápnika a je dôležitý i pre syntézu bielkovín a cytokinínov (fytohormónov) v rastline. Zasahuje tiež do procesu opeľovania a tým aj do úrody semien. Pri nedostatku bóru sú zasiahnuté delivé pletiva rastového vrcholu, ktorý postupne nekrotizuje, až celkom odumrie. Aj keď obsah bóru v pôde kolíše, prístupnosť pre rastlinu je výrazne ovplyvnená kyslosťou pôdy. Zníženie rozpustnosti tejto živiny je častejšia na pôdach zásaditejších, alebo po vykonanom vápnení a tiež pri dlhotrvajúcim suchu a najmä v počiatočnom období rastu. V rastline sa pri optimálnom obsahu bóru zvyšuje transport v listoch. Jeho dlhodobý nedostatok vedie ku kumulácii fenolytických zlúčenín a ku zvyšovaniu hladiny auxínov, čo sa prejavuje nekrózami vegetačného vrcholu.
Pre zabezpečenie rastlín maku bórom sa osvedčila mimokoreňová výživa od fázy 6 pravých listov v dávke 200 - 250 g/ha bóru. Množstvo postrekovej kvapaliny by malo byť najmenej 300 litrov na hektár. To umožňuje do 5 hodín po aplikácii rastlinám príjem okolo 50 % bóru z aplikovaného množstva. Vzhľadom k tomu, že bór je stredne mobilná živina v rastline, je vhodné aplikáciu bóru opakovať, najmä pokiaľ by trvali nepriaznivé podmienky pre jeho príjem rastlinami. Opakovanú mimokoreňovú výživu bórom odporúčame realizovať vo fáze listovej ružice (až tvorby stonky). Pozitívny vplyv bóru, už 150 g/ha vo fáze 6 listov, ukazuje zvýšenie hmotnosti rastlín a obsahu B v sušine minimálne o 120 %.
Zinok v hnojení maku
Zinok je nutnou súčasťou celého radu enzýmov a popri tom je dôležitým aktivátorom celého radu reakcií. Ďalej je nepostrádateľný pre tvorbu rastových látok, ktoré podporujú predlžovací rast rastlín. Pri maku zinok pozitívne ovplyvňuje vznik peľových tetrád a tým prispieva k lepšiemu opeleniu a samozrejme lepšej tvorbe semien. Taktiež aj jeho príjem je závislý od pôdnej kyslosti. Pre mak preukázal nutnosť aplikácie zinku Schreider (2001), ktorý odporúča aplikovať Zn formou mimokoreňovej výživy vo fáze peľových tetrád pukov, pri ktorých nevyfarbené okvetné lístky sú na úrovni vrcholu tyčiniek. Tesne pred touto fázou, teda v dobe tvorby stonky (predlžovací rast) aplikujeme 300 - 400 g/ha zinku. V prípade jeho zásadného nedostatku v pôde či v rastlinách je vhodné začať s prvou aplikáciou už vo fáze listovej ružice. Zinok je rastlinami absorbovaný do 24 hodín a v rastlinách je stredne mobilný. Z hnojív odporúčame používať iba jednozložkové, alebo požívať listová hnojiva obsahujúce aj ďalšie makrobiogénne prvky, ktoré môžu stimulovať rast rastlín.
Zinok odporúčame aplikovať vo fáze predlžovacieho rastu (tvorba stonky) pri dávke 300 - 400 g/ha. Za dobrý obsah bóru a zinku v sušine celej nadzemnej biomasy rastlín vo fáze listovej ružice až tvorby stonky považujeme 30 - 50 mg/kg.
Ďalšie aspekty výživy maku
Mak siaty je jednoročná rastlina, ktorá preferuje slnečné stanovište a dobre priepustnú, hlinito-piesočnatú pôdu s neutrálnym pH. Mak najlepšie rastie na stredne ťažkých, hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú bohaté na živiny a humus. Pred vysiatím je vhodné zapracovať do pôdy hnojivá ako Cererit alebo NPK. Nepoužívajte čerstvý maštaľný hnoj.
Mak je pomerne náročný na vlahu, má tiež rád svetlo a zem po výseve nesmie preschnúť. Pri priaznivom počasí by osivo malo byť do konca apríla v krajine. Semienka sa vysievajú plytko (0,5 cm) do riadkov vzdialených 20 - 30 cm. Makové semienka sú bohaté na vápnik, železo, horčík a vitamíny skupiny B.
Mimokoreňová výživa je v tomto prípade iba doplnkovým zdrojom živín. Z vlastných skúseností môžeme odporúčať aplikáciu horčíka vo fáze listovej ružice 5 %-ným roztokom horkej soli (síran horečnatý). V prípade jeho zásadného nedostatku v pôde či v rastlinách je vhodné začať s prvou aplikáciou už vo fáze listovej ružice.
Tato CHYBA s hnojem vás bude stát CELOU ÚRODU! Okamžitě přestaňte tohle dělat.
Mak patrí medzi tradičné a cenené rastliny, ktoré v minulosti zohrávali významnú úlohu v poľnohospodárstve. Mak siaty je fascinujúca rastlina s bohatou históriou, zdravotnými benefitmi a širokým využitím v kuchyni. Či už ho pestujete pre jeho krásne kvety, olej alebo semienka do koláčov, určite oceníte jeho nenáročnosť a vysokú úžitkovosť.
tags: #vyziva #maku #pestovanie