Yorkshirský teriér: Komplexný sprievodca rozmnožovaním a chovom
Yorkshirský teriér, často nazývaný Yorkie, je jedným z najobľúbenejších plemien psov u nás a vo svete. Jeho dlhá hodvábna srsť, tvár podobná plyšovému medvedíkovi a drobná postava si ľahko získajú cestu do srdca každého. Napriek malému telu v ňom prúdi pravá teriérska krv, vďaka čomu mu nechýba skutočná bojovnosť a lovecký inštinkt. Toto plemeno je síce malé, ale v rámci neho sa môžu vyskytovať veľké rozdiely vo veľkosti, pričom štandard uznáva psov do maximálnej hmotnosti 3,2 kg. Hoci sa dnes chová predovšetkým ako spoločenský pes, jeho pôvodná úloha bola lov myší a potkanov.

História a pôvod Yorkshirského teriéra
História yorkshirských psov siaha až do anglickej priemyselnej revolúcie v 19. storočí. V tomto období prišli do Yorkshire škótski robotníci, aby pracovali v uhoľných baniach, textilných závodoch a továrňach. So sebou si priniesli aj psy, najmä dnes už vyhynutých plemien ako Clydesdale teriér alebo Paisley teriér. Títo predchodcovia sa od dnešného yorkshirského teriéra líšili najmä svojou veľkosťou, vážili 7-8 kg a ich srsť nebola tak hodvábna a dlhá, čo bolo praktické pre ich lovecké úlohy.
Pôvodne boli yorkshirské psy využívané na chytanie myší a potkanov v obydliach a továrňach. Okrem toho boli tiež využívané na nezákonný lov králikov a dokonca aj na krvavé „súboje krys“. Postupom času, keď popularita krysích súbojov upadala, začal sa rozvíjať chov profesionálnych čistokrvných psov. Malé, krásne vyzerajúce psy si čoskoro obľúbili dámy zo šľachty a robotníci objavili obchodnú príležitosť v chove, a tak začali chovať menšie a hodvábnejšie exempláre.
Vzhľad yorkshirského teriéra sa menil s rozvojom kynologických výstav. Chovatelia sa snažili vyšľachtiť drobného psa s čo najdlhšou a najhodvábnejšou srsťou. Tento vývoj viedol k súčasnej podobe plemena, ktoré bolo oficiálne uznané ako samostatné plemeno v roku 1886. Najznámejším predstaviteľom rasy bol pes menom Huddersfield Ben, narodený v roku 1865, ktorý sa považuje za praotca všetkých jorkšírov.
Charakteristické vlastnosti a povaha
Yorkshirský teriér je živý, inteligentný, sebavedomý a temperamentný pes. Dominantným znakom jeho charakteru je bdelosť, neohrozenosť a ostrosť. Je to skutočne sebavedomý a odvážny pes, čo je čiastočne vďaka jeho teriérskym predkom. Nezľakne sa ani väčších psov, ani votrelcov, preto je dobrým strážcom a vždy hlasno ohlasuje cudziu návštevu. Na cudzích ľudí smelo šteká a s inými domácimi miláčikmi vychádza iba vtedy, ak spolu vyrastali.
Napriek svojej povahe je yorkshirský teriér veľmi prispôsobivý, cíti sa úplne pohodlne v malom byte alebo vo veľkom dome a ani cestovanie mu neprekáža. Je zvedavý, miluje úlohy, je inteligentný a veľmi dobrý gazda. Silná povaha yorkshirského psa sa však môže ľahko zmeniť na malého tyrana, ak ho správne nevychováte. Je dôležité mu stanoviť pravidlá, ktoré nesmie porušiť, pretože inak často prerastie svojim majiteľom cez hlavu.
Yorkshirský teriér nie je vhodným kamarátom na hranie pre menšie deti, pretože by mu mohli neúmyselne ublížiť. Dobre však vychádza so staršími deťmi a inými domácimi zvieratami, pokiaľ je s nimi socializovaný už v mladom veku. Môže mať lovecké sklony voči hlodavcom, preto je najlepšie chovať ich v teráriu.
3 kroky k socializácii vášho šteniatka!
Štandard plemena a vzhľad
Yorkshirský teriér je kompaktný pes s výškou 20 až 24 cm a ideálnou hmotnosťou 1,8 - 2,8 kg, pričom štandard povoľuje hmotnosť do 3,2 kg. Telo má mať pevné a krátke, pričom pri chôdzi musí ostať chrbtová línia rovná. Predné a zadné končatiny sú rovné a pevné, správne zauhlené. Psy so správnym pigmentovaním majú čierne pazúriky.
Má pomerne malú a plochú hlavu s nie príliš výrazným čelom. Stredne veľké, tmavé a lesklé oči majú mať živý a inteligentný výraz. Očné viečka musia byť tmavo pigmentované. Pomerne malé uši v tvare V sú vztýčené a proporčne zodpovedajú veľkosti psa.
Najdôležitejším znakom yorkshirského teriéra je jeho srsť. Má byť dlhá až po zem, pričom u mladých jedincov sa toleruje srsť strednej dĺžky. Mala by byť lesklá, rovná a hodvábna, nesmie byť vlnitá. Sfarbená je do oceľovomodrej, na hrudi, hlave a končatinách je pálená do svetlozlatej. Šteniatka yorkshira sa rodia vždy čierne, pálenie sa objavuje až neskôr.

Starostlivosť a výživa Yorkshirského teriéra
Yorkshirský teriér si vyžaduje starostlivú starostlivosť, najmä o srsť. Tá je jednovrstvová a pozostáva len z chlpov na srsti. U výstavných psov je mäkká, hodvábna a dlhá a je potrebné ju nasadiť na paplóny, aby sa zabránilo jej matovaniu. Úprava srsti sa vykonáva už od šteniatka, aby si na ňu zvyklo. Srsť na hlave a trupe jorkšíra sa denne vyčesáva kovovým hrebeňom a drôtenou kefou. Pred česaním sa srsť postrieka kondicionérom alebo norkovým olejom, aby sa chránila pred lámaním. Srsť na hlave sa potom zhromaždí a upevní do chvosta, aby sa uľahčilo čistenie očí a papule.
Kúpať ho je potrebné raz týždenne jemným šampónom pre psov a vlažnou vodou, pokiaľ to nie je nevyhnutné, napríklad ak sa pes pri prechádzke zašpiní od hlavy po päty. Po umytí je potrebné použiť špeciálny kondicionér. Yorkshirský teriér sotva zvlieka svoju dlhú, takmer ľudskú srsť, ale srsť je potrebné pravidelne strihať.
Zdravé zuby sú mimoriadne dôležité. Je potrebné mu čistiť zuby niekoľkokrát týždenne alebo dokonca každý deň. Pre udržanie zdravia zubov je potrebné pravidelne odstraňovať usadeniny zo zubov vášho psa, ktoré by pri absencii starostlivosti o chrup tvorili zubný kameň. Malé plemená psov sú náchylné na dentálne problémy a yorkshirský teriér nie je výnimkou. Yorkshiry chované v interiéri si vyžadujú aj pravidelné skracovanie pazúrov.
Výživa
Vzhľadom na svoju malú veľkosť jorkšírsky teriér nepotrebuje veľa potravy, hoci existujú aj veľmi nenásytné psy. Je dôležité nepodľahnúť ich príťažlivému pohľadu, pretože ich hmotnosť bude rýchlo narastať a obezita je u tohto plemena mimoriadne nepriaznivá. Yorkshirský teriér má pomerne citlivý tráviaci systém a bežné sú potravinové intolerancie, alergie a syndróm dráždivého čreva u psov. Preto sa odporúča kŕmiť krmivom, ktoré obsahuje jemné, čerstvé a na živiny bohaté zložky.
Yorkshirský teriér môže byť kŕmený hotovým krmivom (suchým alebo mokrým) určeným pre malé plemená, alebo môže byť kŕmený doma pripraveným krmivom. V tomto prípade nezabudnite doplniť vitamínové a vápnikové prípravky; hotové krmivá sú vyvážené a tieto doplnky nevyžadujú. Kŕmna dávka dospelého jorkšíra by mala byť rozdelená na dve porcie denne a jej objem by mal závisieť od veľkosti, veku, aktivite, metabolizme a preferenciách každého psa. Pri optimálnej hmotnosti jorkšíra by jeho rebrá nemali byť viditeľné, ale mali by ste ich ľahko nahmatať bez tlačenia prstami.
Zdravie a choroby
Yorkshirský teriér je pomerne zdravé plemeno, no tak ako aj iné psy, je náchylné na určité ochorenia. Z toho dôvodu je pri kúpe šteniatka dôležitý výber kvalitnej chovnej stanice a preverenie si zdravotného stavu oboch rodičov šteniat. V správnom chove sa vykonáva genetické testovanie potenciálnych rodičovských párov na dedičné choroby.

Medzi najčastejšie ochorenia patria:
- Patelárna luxácia: Vykĺbenie jabĺčka je častým vrodeným ochorením u malých psov, spôsobené nesprávnym zarovnaním stehennej, lýtkovej kosti a jabĺčka. Môže si vyžadovať chirurgický zákrok.
- Legg-Calvé-Perthesova choroba: Vrodené ochorenie postihujúce kĺby zadných nôh, ktorého podstatou je odumieranie hlavice a krčku stehennej kosti. Objavuje sa medzi 5. a 9. mesiacom života šteniat a dá sa odhaliť RTG vyšetrením.
- Progresívna retinálna atrofia (PRA): Dedičné očné ochorenie, ktoré spôsobuje postupné poškodenie sietnice a následnú stratu zraku.
- Kolaps priedušnice: Zúženie trachey sa bežne vyskytuje u malých plemien. Najbežnejším príznakom je chronický, suchý kašeľ až chrčanie.
- Portosystémové odklonenie (PSS): Ochorenie spôsobené nesprávnym prietokom krvi medzi pečeňou a telom. Môže viesť k mnohým problémom, vrátane neurologických porúch.
- Hypoglykémia: Telá malých psov ukladajú málo sacharidov, čo môže viesť k pretrvávajúcim nízkym hladinám cukru v krvi a záchvatom alebo kóme.
- Hypotyreóza: U yorkshirských psov je častejšia a môže sa prejavovať letargiou, apatiou, neprimeraným priberaním na váhe, rednutím vlasov a suchou pokožkou.
Hoci väčšina yorkshirských teriérov žije dlhý a šťastný život, vzhľadom na ich náchylnosť na vyššie uvedené choroby sa oplatí uzavrieť pre ne poistenie domácich zvierat už od útleho veku.
Rozmnožovanie a chov Yorkshirského teriéra
Chov yorkshirských teriérov nie je jednoduchý. Vyžaduje si to čas, peniaze a veľa vedomostí o psoch, najmä o fenkách. Je to veľká zodpovednosť. Nie vždy sa podarí úspešný pôrod. Fenka sa hára raz za 6 mesiacov a niekedy iba raz ročne. Doba prvého pokrytia môže byť už v 18 mesiacoch života, kedy je fenka už vyspelá a vyvinutá. Fenka by nemala mať šteniatka v pokročilom veku, ideálne je v 3-4 rokoch. Tehotenstvo trvá 63 dní.
Príprava na pôrod a samotný pôrod
Od 5. týždňa po háraní si všimnete, že je fenka tehotná, fenka nie je nervózna, ale je prítulnejšia. Pôrod sa ohlasuje už 24-36 hodín vopred, a to tak, že telesná teplota feny poklesne na 37 stupňov. Predtým, ako sa objavia prvé bolesti, začne fenka krvácať a chová sa nekľudne. V tomto čase dbajte na to, aby teplota v miestnosti dosahovala 22 stupňov.
Hneď ako začnú bolesti prichádzať v kratších intervaloch, vychádza z pošvy tekutina. Krátko na to vyjde šedomodrý obal so šteniatkom. Silnými kontrakciami fenka vytlačí šteniatko sama von. Potom každé šteniatko bude vychádzať von po pol hodinke. Priemerný vrh má 4 šteniatka, hoci sa vyskytujú aj väčšie vrhy a jedináčikovia. Šteniatka yorkshira sa rodia vždy čierne s podsadou. Ako rastú, prejavuje sa u nich gén, ktorý zosvetľuje čiernu farbu na oceľovomodrú. Podbruško sa sfarbí do intenzívnej zlatej farby.

Výber chovateľa a šteniatka
Prvým krokom k úspešnému chovu je výber správneho chovateľa. Bohužiaľ, kvôli popularite a obrovskému dopytu po yorkshirskom teriéri ho veľa ľudí chová kvôli možnosti zarobiť si dobré peniaze. Je dôležité vedieť, že hoci super malá veľkosť a extra nadýchaná a hodvábna srsť môžu byť atraktívne, ak sa chov uberá týmto smerom, môže to výrazne zvýšiť riziko vzniku zdravotných problémov. Záujemcovia o šteniatka by si mali dať pozor najmä na ponuku mini yorkshire teriérov, pretože nič také ako plemeno mini yorkshirský teriér neexistuje. Čistokrvný york môže byť menší len ak má prirodzene menších rodičov, no vyskytli sa aj prípady, kedy šteniatka jorkšírov nedostatočne kŕmili, aby docielili nižší vzrast psíkov.
Renomovaní chovatelia sú zvyčajne členmi oficiálneho združenia a podliehajú nielen požiadavkám štandardu plemena, ale tiež požiadavkám združenia, ktoré často prekračujú obvyklé zdravotné prehliadky a testy charakteru. Seriózny chovateľ vám poradí pri výbere toho správneho šteniatka vhodného pre rôzne povahy a pre rôzne životné štýly. So šteniatkom yorka dostanete aj preukaz o pôvode psa, kde sú okrem informácií o psíkovi zaznamenané aj exteriérové, zdravotné a povahové vlastnosti jeho predkov v podobe výsledkov výstav, skúšok, zvodov a bonitácií a výsledkov veterinárnych vyšetrení.
tags: #yorkshire #terrier #rozmnozovanie
