Vyvýšené záhony: Riziká použitia starých podvalov a ekologické alternatívy pre vašu záhradu

Vyvýšené záhony predstavujú elegantný spôsob riešenia viacerých problémov v záhrade a zároveň umožňujú efektívnejšie pestovanie. Sú skvelým riešením pre rôzne druhy záhrad, špeciálne pre tie s atypickým, kopcovitým alebo obmedzeným priestorom. Vysoký záhon sa spája s vyššou produktivitou a menšou námahou pri jeho udržiavaní v porovnaní s bežnými záhonmi. Je ideálnym miestom na pestovanie zeleniny, niektorých druhov ovocia a byliniek, ktoré prispievajú k budovaniu sebestačnosti domácnosti.

Výhody a nevýhody vyvýšených záhonov

Vyvýšené záhony sú moderné, vkusné a prinášajú úrodu s menšími starosťami než pri pestovaní v klasických záhonoch. Slovo vyvýšený napovedá, že nejde o pestovanie v bežnej pôde. Sú to zvyčajne pôdne lôžka s navŕšenou zeminou, ktorú ohraničuje múrik. Tento box umožňuje pestovanie s viacerými benefitmi. Rastliny, bylinky a drobné plodiny potrebujú aspoň 20 - 30 cm pôdy.

Výhody:

• Šetria chrbát pri práci v záhrade.
• Zlepšujú podmienky pre rastliny.
• Robia záhradu atraktívnejšou a vkusnejšou.
• Umožňujú pestovanie v atypickom alebo obmedzenom priestore.
• Vyššia produktivita a menšia námaha pri udržiavaní.

Nevýhody:

• Zaberú v záhrade viac miesta.
• Pravidelná obnova záhonu.
• Vyžadujú náklady na zaobstaranie zeminy.
• Múrik s vyššími stenami si vyžaduje širšie rady medzi lôžkami, čo môže znamenať menej dopestovanej úrody.
• Počas horúceho leta sa pôda viac vysušuje, takže vyvýšené záhony vyžadujú častejšie zavlažovanie.

Rozmery a orientácia vyvýšeného záhonu

Výška záhonu by mala byť 70 až 90 cm, aby sa vám čo najľahšie na ňom pracovalo. Pri vyšších záhonoch sa síce nebudete musieť pri trhaní buriny zohýbať, ale napr. Šírka by mala byť 130 až 160 cm, aby ste z obidvoch strán pohodlne dosiahli do stredu záhonu. Dĺžka je ľubovoľná. Tvar záhonu môže byť ľubovoľný. Najčastejšie sa používa obdĺžnikovitý tvar, ale aj oválny, kruhový, šesťhranný alebo tzv. kľúčové dierky. Ideálna orientácia záhonu je v smere sever - juh. To však samozrejme závisí od orientácie pozemku a priestorových možností.

Riziká použitia starých železničných podvalov

Staré železničné podvaly, hoci sú často vnímané ako estetický a trvanlivý prvok v záhradnej architektúre, predstavujú vážne ekologické a zdravotné riziko. Dubové a bukové podvaly sú síce odolné, ale ich pôvodné určenie pre železnice si vyžadovalo impregnáciu chemickými látkami, ktoré sú pre životné prostredie a zdravie človeka nebezpečné.

„Módny trend zveľaďovania záhrad železničnými podvalmi je neekologický a nebezpečný pre životné prostredie,“ upozorňuje riaditeľ Detskej železnice Košice, Ľubomír Lehotský. „Máme aspoň trikrát do týždňa požiadavku, či niekomu nemôžeme dať staré podvaly. No nemôžeme, pretože to je ekologický odpad. Ľudia si na tom chcú postaviť dreváreň, upraviť tým svah či spestriť kvetinový záhon.“

O exkluzívnosti starých podvalov svedčí aj ich predaj prostredníctvom rôznych internetových bazárov. Či boli získané legálne, sa však nikto nepýta. „Záujem o tieto podvaly je naozaj veľký, my sa tomu ale čudujeme. V každom prípade to neodporúčame nikomu dávať do záhrady,“ dodal Lehotský. Je dôležité uprednostniť bezpečnosť pred estetickou stránkou, keďže impregnácia by vsakovala do pôdy, neskôr i do pestovanej zeleniny.

Alternatívne materiály pre vyvýšené záhony

Debnenie, ktoré tvorí ohraničenie záhonu, môže byť vyrobené z rôznych materiálov - dreva, kameňa, tehál. Ak sa rozhodnete pre kvalitnejšie drevo, vyberte také, ktoré v pôde vydrží aj bez impregnácie proti vlhkosti a pôdnym hubám. Impregnácia by vsakovala do pôdy, neskôr i do pestovanej zeleniny.

Porovnanie materiálov pre vyvýšené záhony:

Hliníkové záhony sú skvelou investíciou pre každého záhradkára, ktorý hľadá dlhodobé riešenie s minimálnymi nárokmi na údržbu. V porovnaní s drevom alebo plastom poskytujú omnoho vyššiu trvácnosť a dodajú záhrade moderný vzhľad. Jedným z dostupných a cenovo výhodných materiálov na zhotovenie vysokých záhonov je drevo. Najprv si zabezpečte drevo, ktoré môže byť zo starého nábytku, drevených paliet alebo starých trámov. Ak máte k dispozícii staré tehly, jednoducho ich naukladáte na seba.

Výstavba vyvýšeného záhonu

Najlepšie obdobie na budovanie vysokého záhonu je jeseň alebo skorá jar. Existuje niekoľko spôsobov, ako vybudovať vysoký záhon. Uvažujete o rekonštrukcii svojej zeleninovej hriadky? Úžitková časť záhrady potrebuje obnovu.

Postup výstavby:

1. Príprava terénu: Z plochy budúceho záhonu odoberieme drny s trávou a vykopeme jamu do hĺbky 30 až 50 cm. Dno jamy skypríme rycími vidlami. Ideálna orientácia záhonu je v smere sever - juh. Dno a steny vykopanej jamy obložíme drôteným pletivom s malými okami (10x10 mm alebo 12x12 mm), aby sme zabránili prístupu hlodavcov (krt, hryzec).
2. Vytvorenie debnenia: Nasleduje vytvorenie debnenia, ktoré bude tvoriť ohraničenie záhonu. Čelnú stenu necháme zatiaľ otvorenú, čím si uľahčíme navážanie biologického odpadu. Debnenie môže byť vyrobené z rôznych materiálov - dreva, kameňa, tehál. Najjednoduchšie je použiť drevené palety, ktoré majú na tento účel ideálny rozmer. Vnútornú stranu debnenia vyložíme nopovou izolačnou fóliou. Ak budete záhon vyrábať z drevených fošní, predvŕtajte otvory a zaskrutkujte konštrukčné skrutky. Pre dokonalú rovinu môžete fošne uchytiť do svoriek medzi dve dosky. Stĺpiky z napílených hranolov (dĺžka 490 mm) záhon spevnia. Základná konštrukcia sa potom postupne dopĺňa ďalšími rámami.
3. Plnenie záhonu: Ako výplň môžeme použiť takmer všetok biologický odpad, ktorý vzniká v domácnosti, záhrade, na políčku.
   • Úplne spodnú vrstvu vytvoríme z väčších a hrubších kusov dreva, kukuričných stoniek (budú udržovať vlhkosť).
   • Postupne smerom hore pridávame jemnejšie nasekané konáriky a drevnú štiepku.
   • Nasledujú trávne drny otočené koreňmi hore.
   • Potom vrstva nevyzretého kompostu (časom vyzreje a dodá zemi živiny).
   • Po celej kope dobre poskáčeme a pridávame zmes ďalších biologických odpadov - lístie, kuchynský biologický odpad, pozberové zvyšky zo záhrady, pokosenú trávu, burinu, zvädnuté a suché kvety, slamu, seno, nevyzretý kompost, vyzretý hnoj, ale napr. aj kartón.
   • Počas plnenia záhonu sa ho snažíme utláčať a polievať.
   • Potom nasleduje nepreosiaty, ale už vyzretý kompost a nakoniec jemne preosiaty vyzretý kompost zmiešaný so zeminou v pomere 1:1.

   Výplň bude postupným rozkladom klesať.

4. Výsadba: A môžeme zahájiť výsadbu. Prvé dva roky sadíme rastliny, ktoré sú náročné na živiny (tzv. plodiny 1. trate). Až od tretieho roka pridáme plodiny, ktoré sú na živiny menej náročné (2. trať). Pri vysádzaní využívame princíp pestovania na zmiešaných záhonoch. Rastliny si nekonkurujú v príjme živín, chránia sa navzájom pred škodcami a podporujú v raste. Vhodná je napríklad kombinácia kríčkovej fazule s rajčinami, hlávkového šalátu s cibuľou, hrachu a cesnaku alebo jahôd a hlúbovín. Dobre sa znášajú aj reďkovka s hráškom, červená repa s uhorkami či kukurica s mrkvou a rajčinami. Skombinovať však môžete i zemiaky so špenátom, kaleráb s kôprom, či mangold s reďkovkou.

Vyvýšené záhony bez vysokého debnenia (nemecké kopy)

Alternatívou vysokých záhonov sú tzv. vyvýšené záhony alebo nemecké kopy. Budujú sa podobne ako vysoké záhony, ale sú bez vysokého debnenia. Navrstvením materiálu vytvoríme zaoblený kopček, ktorý po krajoch obložíme nejakým obrubníkom (z dosák, starých tehál...), ktorý by mal byť vysoký aspoň 10 cm, čím zabránime rozsypávaniu záhonu na cestičky okolo neho. Jeho vybudovanie je oveľa jednoduchšie a rýchlejšie ako budovanie vysokého záhonu.

tags: #zahon #so #starych #podvalov

Populárne príspevky:

• Prírodné hojenie rán s repíkom a rumančekom
• Ružový zvonček
• Kamélia bez starostí
• Invázny potenciál netýkavky
• Sprievodca pestovaním papriky