Záhon suchomilných trvaliek: Krása a udržateľnosť v záhrade

Toto leto bolo na väčšine nášho územia spojené s dlhotrvajúcim suchom, nadpriemerne vysokými teplotami a prívalovými dažďami. Klimatické zmeny majú vplyv nielen na nás, ale aj na vitalitu rastlín. Výberom nenáročných trvaliek, ktoré zvládnu sucho a teplo, urobíte krok dobrým smerom. Ak túžite po okrasnom záhone plnom kvitnúcich druhov aj pri vynaložení minimálnej námahy, jednou z možností je vyberať trvalky, ktoré pochádzajú zo stanovištných okruhov voľných plôch a suchých stepí. Ich výhodou je obvykle dlhé obdobie kvitnutia a aj vysoká estetická hodnota olistenia.

Suchomilné trvalky sú prispôsobené náročným podmienkam. Veľmi dobre zvládajú dlhodobé sucho, silné slnko a aj vietor. Často vytvárajú hlboké korene alebo majú dužinaté listy, vďaka ktorým efektívne hospodária s vodou. Väčšina suchomilných trvaliek má dlhý životný cyklus a nevyžaduje časté presádzanie. Mnohé suchomilné rastliny do záhrady menia svoju podobu v priebehu roka - kvitnú od jari do jesene, farbia listy či tvoria dekoratívne semenníky. Aj po odkvitnutí zostávajú vizuálne zaujímavé, takže môžu vašu záhradu ozvláštniť po celý rok.

Dnes sa spolu pozrieme na to, ako si môžeme vybudovať krásnu, farebnú a rozkvitnutú záhradu aj počas suchých období. Predstavíme si najodolnejšie trvalky voči suchu, poradíme, ako ich sadiť, pestovať, kombinovať a tiež ako sa o ne starať tak, aby prinášali radosť celé leto.

Príprava pôdy a výber stanovišťa pre suchomilné trvalky

Aby sa suchomilným trvalkám darilo, voľte ideálne plne slnečné miesto. Mierny svah alebo vyvýšené záhony zaručia dobrý odtok vody a zabránia premokreniu. Suchomilné rastliny neznášajú premokrené korene. Preto je kľúčové mať priepustnú pôdu, ideálne piesočnato-hlinitú s dobrou drenážou. Ak máte ťažkú, ílovitú pôdu, je potrebné ju vylepšiť pridaním materiálov, ktoré zlepšia jej štruktúru a odvodnenie. Môžete použiť piesok, jemný štrk, kompost alebo perlit, ktoré pomôžu pôde dýchať a zabránia hromadeniu vody pri koreňoch.

Dôležité je tiež zabezpečiť dostatočnú hĺbku výsadby, aby sa koreňový systém mohol dobre rozvinúť. Dobrá príprava pôdy je základom pre úspešné pestovanie odolných trvaliek. Trvalky, ktoré dobre odolávajú suchu a nevyžadujú zálievku, budú prospievať, aj pokiaľ nastane leto deštivé - ovšem v prípade, že im poskytneme priepustnú, ľahkú pôdu. V ťažkej ílovitej sa im dlhodobo dariť nebude, ani keby bolo sucho. V zime, kedy je vláhy vždy viac, by veľmi trpeli - ich korene by uhnívali a rastliny postupne chradli a odumierali. Vôči mrazu môžu byť trvalky veľmi odolné, voči zimnej vlhkosti nikoli. Těžší půdy je proto nutné vylehčit hrubším i jemným štěrkem a pískem.

Na slnečné miesta dosahujú v lete vysoké teploty a pôda na týchto miestach môže rýchlo vysychať. Problémom je najčastejšie piesčitá a štrkovitá pôda, v ktorej sa počas horúcich dní strácajú aj posledné kvapky vody. Všeobecne sú známe aj ako teplé pôdy, pretože sa dobre prehrievajú. Túto vlastnosť možno využiť na jar, keď korienky rastlín privítajú trochu tepla po zmrznutej zime. Na takých miestach je zbytočné prieť sa s prírodou, preto sa nesnažte v suchej pôde pestovať vlhko- a kyslomilné rastliny, rododendrony, azalky, tieňomilné trvalky a vždyzelené listnáče - určite sa im tam nebude dariť.

Typy suchomilných záhonov

Suchomilné trvalky skvele vyniknú v kombinácii s ďalšími odolnými rastlinami a štrukturálnymi prvkami, ako sú kamene, drevo či štrk. Pri plánovaní záhona nezabudnite zohľadniť nielen podmienky, ktoré dané rastliny potrebujú, ale aj ich vzhľad. V záhrade môžeme vytvoriť rôzne typy suchomilných záhonov, ktoré sú prispôsobené konkrétnym podmienkam a estetickým požiadavkám.

Skalky a suché múriky

Skalka je už roky súčasťou slovenských záhrad. Aby bola prirodzená, vytvorte ju na svahu alebo si svah vymodelujte napríklad pri múre. Skombinovať ju môžete so suchým múrikom. Je vysadená skalničkami, ktoré sú zakrpateného vzrastu, majú väčšinou dužinaté listy schopné akumulovať vodu, obľubujú vápenaté a na živiny chudobné pôdy, priepustné a kamenisté pôdy a tolerujú priame slnečné žiarenie. Južné oreofyty si môžete predstaviť ako typické stredomorské rastliny. Znesú okrem celodenného slnka aj dlhé obdobie sucha. Patria sem rôzne kobercovité rastliny s bohatým kvitnutím hlavne v jarných mesiacoch. Pokojne ich vysaďte na južnú a západnú stranu. Patrí sem napríklad trávnička prímorská, tarička, iberka vždyzelená alebo zvonček maličký. Naproti tomu severné oreofyty sa hodia skôr do vyšších nadmorských výšok s dostatočným množstvom zrážok a vyššou vzdušnou vlhkosťou. Starostlivosť o skalku je nepochybne náročná. Dbajte na pravidelné odburiňovanie, zároveň zabráňte skalničkám príliš sa rozrásť. Najmä po zime skontrolujte prípadné uvoľnené kamene a upevnite ich.

Štrkový záhon

Hlavnou myšlienkou štrkového záhonu je vytvoriť okúzľujúci funkčný priestor pri úplnej absencii dodatočnej zálievky. Základom štrkového záhonu je dôsledná príprava pôdy, výber nenáročných, suchomilných rastlín a minerálna nástielka, teda štrk. Jeho povrch tvorí minerálna nástielka, teda štrk, a výsadba suchomilných trvaliek, drevín a okrasných tráv. Pre celkovú atraktivitu je možné priestor doplniť väčšími balvanmi, betónovými šľapákmi a drevom alebo ju prirodzene nadviazať na skalku či suchý múrik. Samozrejme, dodať vodu rastlinám pri teplotných extrémoch nie je chyba a určite im to vo vitalite iba pomôže.

Štrk je pre suchomilné výsadby ideálnym mulčom, pretože udržuje spodnú bázu rastlín v suchu. Vo štěrku navyše pekne vyzerajú a jeho približne 10 cm silná vrstva brzdí v raste plevel a chráni pôdu pred eróziou. Ideálna je frakcia 5-15 mm, pričom ostrohranný štrk je vhodnejší, než zaoblený kačírek. Vo štrku môžu medzery medzi trvalkami vypĺňať aj drobnejšie, nenáročné suchomilné letničky, ktoré sa v ňom budú samy presievať - napríklad sluncovky, aksamitníky, máky, černuchy, koukoly, suchokvet.

Štrkový záhon má v záhrade mnohé výhody. Vytvára pochôdzny povrch, oproti trávniku šetrí vodu, je nenáročný na starostlivosť. Štrk je dekoratívny, ľahko udržiavateľný materiál, ktorý je vhodný aj pre príležitostné prechádzanie. Dobre ladí zvlášť so suchomilnými rastlinami. Bráni odparovaniu vody z povrchu pôdy, ale umožňuje rastlinám (bylinám) aj rozmnožovanie samovýsevom. Korene rastlín sú pod ním v relatívnom chlade, čo je dôležité zvlášť počas leta. Štrk je materiál farebne kontrastný s trávnikom a štrukturálne kontrastný s platňami dlažby. Na štrkový výsyp môžeme použiť riečny štrk so zaoblenými kamienkami alebo drvený, ktorý má ostrejšie hrany. Má rôzne farebné odtiene od kontrastnej bielej, cez okrové a červenkasté tóny, najlepšie ladiace s vegetáciou, až po tmavosivé. Takisto je veľký výber vo veľkosti zŕn. Ekologické pôsobenie štrkovej plochy spočíva v jej priepustnosti pre zrážky, čím sa vyrovná trávniku i trvalkovému záhonu. Štrk je na niektorých miestach vhodným materiálom na prikrytie aj v samotnom záhone, a to aj pre svoje harmonizujúce pôsobenie z hľadiska teploty: počas dňa pôsobí ochladzujúco (svetlé štrky neabsorbujú teplo tak ako tmavá nástelka z drvenej borky), v noci teplotu vyrovnáva pomalým vydávaním cez deň získaného tepla. Tu je dôležité uvedomiť si, že väčšina rastlín neznáša dlhodobé zotrvávanie koreňovej sústavy v teple (presahujúcom 30 °C).

Púštny efekt

Púštny efekt v záhrade môžeme vytvoriť, keď na vhodnom mieste, napr. na časti terasy, vytvoríme kombináciu xerofytných rastlín - kaktusov a opuncií, júk, agáv - a štrkových plôch s väčšími balvanmi. Aby kompozícia pôsobila prirodzene, má byť pomer štrku a vegetácie v prospech neosadených plôch a balvany i štrk majú byť z jedného druhu kameňa. Dobre priepustný povrch a celá výsadbová vrstva zaručí, že opunciová kompozícia vydrží bez ujmy vonku aj počas našej zimy, kedy je u nás viac zrážok, než má vegetácia vo svojej domovine. Kaktusy je lepšie vyložiť von v kvetináčoch len v lete a na zimu ich schovať pod sklo (do svetlej a chladnej miestnosti).

Stepné partie

Stepi sú charakteristické porastmi vyšších i nižších trsnatých tráv, nižších kríkov a suchomilnou vegetáciou voľne vtrúsených kvetov, na jar a začiatkom leta zakvitajú cibuľovinami - drobnými i vysokými. V záhrade vytvoríme stepnú partiu použitím štrku, tráv, suchomilnej vegetácie s väčším podielom cibuľovín.

Stredomorský efekt

Hornatá stredomorská oblasť v okolí Jadranu má horúcu a suchú klímu, s nedostatkom vody pre rastliny, najmä v lete. Na skalnatom povrchu sa aj zrážková voda rýchlo stratí puklinami do podzemia, lebo na vápenci je len tenká vrstva (úrodnej) pôdy do 15 cm, ktorá nedokáže spadnutú vodu zadržať. Stredomorský efekt v našej záhrade dosiahneme využitím rôznych tieniacich možností, ktoré sú k dispozícii - plné múry, obkolesujúce dvory, zelené baldachýny z popínavých rastlín viniča na vodorovnom vedení, koruna jestvujúcej borovice - a vlahu šetriacimi doplnkami, ako sú aromatické a vždyzelené rastliny v nádobách, nástielka štrku v záhonoch.

Suchomilné trvalky a ich charakteristika

Takmer všetky vyžadujú slnečné stanovište. V ich prirodzenom prostredí je dostatok vody iba počas určitého času vegetačného obdobia, a preto sú na extrémne podmienky počas sezóny automaticky prispôsobené. Síce majú počas života potrebu vlahy minimálnu, v prvom roku po vysadení im ju určite neodoprite. Paradoxne, jej nadbytok počas zimy môže byť pre ne škodlivý a výsledkom sú až devastačné následky.

Pestovanie suchomilných rastlín je stále populárnejšie. Tieto druhy si vystačia s minimom vody, majú nízke nároky na údržbu a napriek tomu dokážu zaujať svojim vzhľadom. Skvele sa preto môžu hodiť na miesta s obmedzeným zavlažovaním. Suchomilné rastliny zvyčajne vytvárajú jemnú koreňovú sústavu, aby mali prístup k vode. Hrubé, pevné listy robia z trvaliek ideálne rastliny pre suché pôdy. Na slnku kvitnú agastache a rebríček v modrej a žltej farbe. Súčasne je dôležité uvedomiť si, že aj suchomilné rastliny (najmä tie v nádobách) treba občas zalievať odstátou vodou podľa potreby - ráno alebo večer.

Obľúbené druhy suchomilných trvaliek

Medzi najlepšie trvalky do suchých podmienok patria napríklad Echinacea, Kotúč alpínsky, Levanduľa, Kukučka a Materina dúška. Tieto rastliny sú známe svojou vysokou odolnosťou voči suchu a horúčavám. Echinacea a kukučka prinesú do záhrady výrazné farby a kvety, zatiaľ čo levanduľa a materina dúška okrem krásy pridajú aj príjemnú vôňu a sú vhodné na kulinárske alebo liečivé účely. Kotúč alpínsky zaujme svojím netradičným, bodliakovitým vzhľadom. Všetky tieto druhy sú nenáročné na údržbu a po zakorenení si vystačia s minimálnou zálievkou.

Ako rozpoznať suchomilné rastliny

Aby rastliny zvládli horúce leto, vytvárajú si špeciálne listy. Podľa nich rýchlo zistíte, či je kvet alebo trvalka vhodná na slnečné a suché miesto. Takéto rastliny majú väčšinou malé listy, aby sa odparovalo menej vody. Niektoré majú chlpaté listy, ktoré rastliny takisto chránia pred vyschnutím. Rastliny navyše potrebujú nenáročnú starostlivosť. Ich potrebu vlahy zvyčajne pokryje dažďová voda. Iba prvý rok po výsadbe sa musia pravidelne polievať. Hnojenie sa nevyžaduje, pretože tieto trvalky a kvety potrebujú len malé množstvo živín. Na slnku v piesčitej a štrkovitej pôde sa bude dariť najmä bylinkám, osvedčia sa však aj trvalky s ostňami a so striebristými, chlpatými alebo dužinatými listami. Chýbať by nemali ani okrasné trávy a cibuľoviny.

Suchomilné kríky, stromy a trávy

Suchomilné okrasné trávy sa v záhradách tešia veľkej popularite. Trávy ponúkajú jemnú štruktúru listov, vzdušné súkvetia a rôznu výšku, čím oživujú záhony plné sukulentov alebo bylín. Ich textúra prináša do výsadby hĺbku a zamedzuje jednotvárnosti. Vzhľadom na ľahkosť jednotlivých stebiel trávy okamžite reagujú aj na jemný vánok a prinášajú do záhrady pohyb. Vďaka tomu môže vaša výsadba pôsobiť naživo a dynamicky. Okrasné trávy nie sú len pre záhony - skvele vyniknú aj v nádobách na balkóne, terase alebo pri vchode. Vďaka svojmu tvaru, pohybu a nenáročnosti dodajú výsadbe vzdušnosť a moderný vzhľad. Do nádob sa skvele hodí napríklad kostrava, perovec, ostrica alebo smlz (Calamagrostis).

Suchomilné kríky a menšie stromy predstavujú skvelú kostru záhrady - dodávajú výsadbe výšku, štruktúru a tieň bez toho, aby vyžadovali pravidelnú zálievku. Sú ideálne voľbou do miest s obmedzeným prístupom k vode, kamenistých svahov alebo mestských záhrad bez zavlažovania. V záhrade môžu nájsť uplatnenie aj ako živý plot. Husto rastúce druhy poslúžia ako prírodná bariéra, ktorá chráni pred vetrom aj pohľadmi okoloidúcich. Dekoratívne kríky sa potom skvele hodia na solitérnu výsadbu. Vhodné druhy je možné začleniť do zmiešaných záhonov spolu s trvalkami a trávami - vytvoria prirodzene pôsobiacu kompozíciu s celoročnou štruktúrou.

V rámci pestovania suchomilných stromov do záhrady je vhodné uprednostniť dobre priepustnú pôdu. U ílovitých pôd môže byť vhodné zlepšiť drenáž pridaním štrku alebo piesku. Pri výsadbe potom kríky a stromy zbytočne nezahľcujte vodou. Ideálna doba výsadby je na jar alebo na jeseň, kedy ešte nepanuje extrémne horúco. Väčšina suchomilných kríkov dobre znáša tvarovací rez - robí sa najčastejšie skoro na jar.

Príklady suchomilných kríkov a stromov

• Drieň Thunbergov (Berberis thunbergie) je nenáročný ker do suchomilného záhonu, ktorý sa s obľubou vysádza tam, kde sa o neho nemá kto starať. Veľmi často sa dráče vysádzajú do verejnej zelene, napríklad niekam na sídlisko, pozdĺž ciest, diaľnic alebo si ich ľudia vysádzajú pred dom, kde nimi odrádzajú psov. Dráče sú trnité kríky, pričom u niektorých druhov tŕne dosahujú až 3 cm. Dráč Thunbergov má mnoho krásnych kultivarov so žltou alebo vínovou farbou listov.
• Tavoľníky (Spiraea sp.) existujú v mnohých druhoch a kultivaroch, pričom vždy sa jedná o veľmi nenáročné kríky do suchomilného záhonu. Tavoľníky podľa druhu dorastajú do rôznych výšok, pričom sú medzi nimi druhy nízke, ktoré možno vysadiť napríklad na lem záhonu alebo medzi trvalky, ale aj druhy vyššie, ktoré sa s obľubou vysádzajú do živých plotov. Tavoľníky, ktoré kvitnú na jar, mávajú biele kvety a patria medzi ne napríklad tavoľník van Houtteho (Spiraea x vanhouttei). Potom sú v bežnom sortimente druhy s ružovými kvetmi a tie kvitnú v lete, medzi nimi je nádherný a nízky druh tavoľníka japonského (Spiraea japonica ´Golden Princess´), ktorý má svietivo žlté listy a krásne, ružové kvety.
• Muchovník Lamarckov (Amelanchier sp.) je dnes už radený medzi ovocné kríky, pretože okrem nádherných a voňavých kvetov sa muchovník pestuje kvôli plodom. Je to veľmi dekoratívny ker, ktorý si získal už mnoho obdivovateľov a objavuje sa takmer na každej záhrade. Pokojne ho môžete pestovať v nádobe na balkóne.
• Orgóvan obyčajný (Syringa vulgaris) je typický zástupca jarných kríkov. Málokto ale vie o jeho odolnosti voči suchu. Ak teda každý rok riešite sucho na vašej záhrade alebo jednoducho nemôžete na závlahu použiť príliš veľa vody, orgóvan je pre vás dobrou voľbou. Pri orgovánoch si môžete vybrať klasický, kríkovito rastúci, alebo sa v ponuke objavuje naroubovaný na kmeň v rôznej veľkosti.
• Zerav západný (Thuja occidentalis): Aby sme dali šancu aj ihličnanom, do sucha sa všeobecne odporúčajú zeravy alebo tuje. Tým najodolnejším druhom je tuja západná (Thuja occidentalis) a aj z tohto dôvodu sa predtým ako živé ploty vysádzali práve tuje. V súčasnej dobe mal tento ihličnan trochu „stopku“ a moc sa nevysadzoval, avšak už sa opäť vracia na výslnie, pretože majitelia záhrad v ňom vidia veľký potenciál.

Výsadba a starostlivosť o suchomilné trvalky

Záhony môžeme zakladať na jar aj na jeseň, pričom pri kombinovaní s cibuľovinami je ideálny práve jeseň. Najprv môžeme na pripravenú plochu naviesť štrkový mulč a do neho hĺbiť jamky a sadiť sadenice a cibule. Väčšie výsadby sa realizujú aj tak, že sa najprv vysádza, a potom výsadba mulčom zasype - na jar ju rastliny prerastú. Tento spôsob je vhodný pre robustnejšie trvalky, drobnejšie druhy možno vysadiť dodatočne. Potom, čo zakorenia, znášajú suchomilné trvalky letné sucho výborne - po výsadbe však závlahu potrebujú. V ich prirodzenom prostredí je dostatok vody iba počas určitého času vegetačného obdobia, a preto sú na extrémne podmienky počas sezóny automaticky prispôsobené. Síce majú počas života potrebu vlahy minimálnu, v prvom roku po vysadení im ju určite neodoprite.

Zálievku treba voliť naozaj striedmu. Trávy nezalievajte príliš často, ale keď už, tak dôkladne. Pamätajte na to, že substrát nesmie byť trvalo mokrý. Na jar je vhodné zrezať suché listy cca 5-10 cm nad zemou. Mrazuvzdorné druhy môžete aj počas zimných mesiacov nechať vonku, ale je dôležité chrániť kvetináč, napr. jutou alebo bublinkovou fóliou. Citlivé druhy presuňte do svetlého, chladného miesta bez mrazu. V zime ich zalievajte len minimálne. Na jar pridajte pomaly rozpustné hnojivo. Hnojenie sa nevyžaduje, pretože tieto trvalky a kvety potrebujú len malé množstvo živín.

Kombinovanie suchomilných rastlín

Suchomilné trvalky sa dajú kombinovať rôznymi spôsobmi, aby sa vytvorili vizuálne zaujímavé a harmonické záhony. Môžete kombinovať rastliny s rôznymi výškami a štruktúrami, aby ste dosiahli dynamický vzhľad. Napríklad vysoké Echinacey môžu tvoriť pozadie, zatiaľ čo stredné rastliny ako Levanduľa a Kotúč alpínsky dodajú záhonu objem a textúru. Nízka Materina dúška môže slúžiť ako pôdopokryvná rastlina alebo lem záhona. Dôležité je tiež zladiť farby kvetov a listov, aby záhon pôsobil súdržne. Nebojte sa experimentovať s kombináciami a sledujte, ktoré rastliny sa navzájom dopĺňajú.

Suchomilné rastliny môžete kombinovať podľa svojho vkusu a priestorových možností, ale najkrajšie vyniknú záhony, v ktorých mohutnejšie druhy budú obklopené nižšími. Medzi vysoké druhy patria dominante pôsobiaca fakľa (Eremurus), ale aj suchomilná fakľovka - obe vyniknú v kombinácii s okrasnými trávami. Na slnečnom a suchšom mieste svoju úlohu zohrá ľan (Linum perenne) či nenáročný a tak trochu aj extravagantný čistec (Stachys lanata). Do skalky, štrkového záhona, ale aj do okrasných múrikov či vegetačných nádob je vhodný plazivý mliečnik (Euphorbia myrsinites) so striebristými listami. Nenáročná bergénia (Bergenia cordifolia) bude svojimi listami zdobiť vašu záhradu po celý rok a na jar prispeje do farebnej palety svojimi ružovými kvetmi. Ak chcete mať v záhrade stromy, nezabudnite na romanticky pôsobiace okrasné jablone, katalpy (Catalpa bignonioides), brezy a agáty. Z ihličnanov sú zasa ideálne borievky (Juniperus), cyprušteky (Chamaecyparis), borovice a smreky (Picea pungens).

Ak vás oslovil štrkový záhon, skúste ho ošperkovať nižšími a vyššími okrasnými trávami alebo trvalkami s pichľavými listami, ako sú akant, kotúč či juka. Ak ste milovníkmi letničiek a vlastníkmi záhrady so suchou pôdou, vôbec sa nemusíte vzdať týchto rastlín - niektorým druhom neprekážajú vysoké teploty a okrem slnka zvládnu aj silný vietor. A ktoré sú to? Rudbekie (Rudbekia hirta), gazánie (Gazania rigens), ružovokvitnúci kúkoľ (Agrostemma githago), nenáročné astrovky (Callistephus chinensis), žltokvitnúca slncovka (Eschscholzia californica), limonka (Limonium sinuatum), ktorej kvety môžete sušiť podobne ako aj plody ľanu (Linum grandiflorum) a černušky (Nigella damascena). Najmä na okraji záhona vynikne lobulária (Lobularia maritima), ale aj portulaka (Portulaca garndiflora), ktorú môžete vysadiť i do škár medzi kamene. Samozrejme, v letničkovom záhone by okrem okrasných tráv nemali chýbať cínie (Zinnia elegans) a slnečnice (Helianthus annus).

Pestovanie v nádobách

Výsadba suchomilných rastlín do kvetináčov alebo nádob je ideálne riešenie pre tých, ktorí chcú pestovať zeleň na balkónoch, terasách alebo tam, kde nie je klasická záhrada. Nádoby umožňujú ľahké prenášanie, cielené zalievanie aj lepšiu kontrolu nad pôdnymi podmienkami. Pri výbere nádoby myslite na to, aby mala odtokové otvory. Pre väčšie kríky vždy použite hlbšie nádoby, minimálne 30 cm. Voľte priepustný a ľahký substrát - ideálna je zmes pre sukulenty alebo trvalky. Na dno kvetináča dajte vrstvu keramzitu či štrku, ktorá zabráni premokreniu a hnilobe koreňov.

tags: #zahon #zo #suchomilnych #trvaliek

Populárne príspevky:

• Návod na pestovanie stálo kvitnúcich rastlín
• Živé obrazy z umelých kvetov od Viktora
• Prírodná starostlivosť o pleť s bravčovou masťou a Aloe Vera
• Viac o nezábudke v záhrade
• Ekologické spomienky na blízkych