Pestovanie maku siateho na Slovensku: Legislatíva, podmienky a výzvy

Pestovanie maku siateho (Papaver somniferum L.) na Slovensku má dlhú tradíciu, no zároveň je vnímané celkom kontroverzne. Hoci sa mak spája najmä s chutnými koláčmi a tradičnými receptami, z pohľadu zákona ide o plodinu so špeciálnym režimom. Dôvod? Obsahuje ópium - látku, z ktorej sa vyrába morfín a ďalšie omamné látky. Práve preto je jeho pestovanie v mnohých krajinách zakázané. Kým väčšina krajín Európskej únie ho úplne zakazuje, u nás je stále povolené, avšak s istými obmedzeniami.

História maku a jeho využitie

História maku je prekvapivo dlhá a siaha až do obdobia 6. tisícročia pred Kristom, kedy bol pestovaný v oblasti Stredomoria. Sumeri ho pre jeho narkotické účinky nazývali rastlinou radosti, Egypťania ho kvôli obsahu kodeínu používali ako sedatívum. V starovekom Ríme bol považovaný za rastlinu pokoja, tíšenia bolesti, ale aj smútku. Rimania verili, že mak stvoril boh spánku Hypnos. Naopak, Peržania a Číňania považovali mak a jeho kvety za symbol šťastia, radosti a nespútanosti. Budhisti dokonca verili, že mak sa na zemi objavil po tom, ako Budha raz zaspal a dotkol sa zeme. Idylické predstavy o maku výrazne naštrbili ópiové vojny v 19. storočí.

Mak bol vždy plodinou dvoch odlišných tvárí. Počas celej svojej dlhej histórie sa mak využíval na rôzne účely - liečivé, dekoratívne, potravinárske a v neposlednom rade ako narkotikum. Na území Česka a Slovenska sa začal mak ako olejnina vo veľkom pestovať začiatkom 19. storočia, potom, čo olivové plantáže v južnom Francúzsku náhle postihli obrovské škody.

Legislatívny rámec a povinnosti pestovateľov

Základným právnym predpisom je Zákon NR SR č. 139/98 Z.z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch. Mak siaty je v ňom zaradený do II. skupiny omamných látok. Rastliny druhu Papaver somniferum L. sú zaradené do II. skupiny omamných látok, keďže obsahujú viacero alkaloidov morfínového typu. Patria sem teda všetky nadzemné časti maku siateho okrem semien. Do II. skupiny sú zaradené OPL s vysokou návykovosťou, ktoré sú obsiahnuté ako liečivo v lieku. Omamné látky vyvolávajú návyk, psychickú a fyzickú závislosť, ktorá je typická zmenami správania so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami. Psychotropné látky ovplyvňujú stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami. Spracovanie na účely tohto zákona je separovanie semien maku siateho z makovej slamy.

Pestovanie maku na ploche väčšej ako 100 m² a nakladanie s makovou slamou podlieha prísnemu režimu. Pestovanie maku siateho na ploche väčšej ako 100 metrov štvorcových je ošetrené zákonom č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch. Tento zákon legislatívne upravuje pestovanie maku, narábanie s makovou slamou, dozor a sankcie. Dôležitou je ale informácia, že realizačná cena kvalitnej makoviny s vysokým obsahom morfínu sa začína blížiť realizačnej cene konzumného maku. Najviac morfínu sa nachádza v makovici - práve tá je pre farmaceutický priemysel strategická. Na Slovensku sa spracováva v závode v Hlohovci. Pri vývoze makovej slamy (bohatá na alkaloidy využívané vo farmaceutickom priemysle) je potrebná vývozná licencia.

Povolenie a podmienky

• Povolenie: Na pestovanie nad 100 m² je potrebné povolenie platné jeden rok. Pestovanie maku siateho na ploche väčšej ako 100 metrov štvorcových na účely výroby omamných a psychotropných látok je možné iba na základe povolenia.
• Zneškodnenie: Pestovateľ je povinný makovú slamu buď odovzdať držiteľovi povolenia na spracovanie, alebo ju v stanovenej lehote zneškodniť tak, aby sa zabránilo jej zneužitiu. Maková slama je prázdna tobolka so stonkou dlhou najviac 15 cm. Po zbere úrody musíte makovú slamu bezodkladne zapracovať do pôdy alebo ju odovzdať výrobcovi omamnej a psychotropnej látky, ktorý je držiteľom povolenia.
• Potravinárske účely: Na ploche menšej ako 100 m² možno mak pestovať bez povolenia, avšak výhradne na potravinárske účely. Mak siaty môžete pestovať bez povolenia na ploche menšej ako 100 metrov štvorcových iba na potravinárske účely.
• Zabránenie zneužitiu: Každý pestovateľ maku na potravinárske účely je povinný zabrániť zneužitiu makovej slamy na výrobu omamných a psychotropných látok.
• Zákaz vstupu cudzím osobám: Je zakázané vstupovať do porastu maku cudzím osobám. To neplatí pre držiteľa povolenia na pestovanie maku siateho, jeho odborného zástupcu a nimi poverenej osoby a zástupcov orgánov vykonávajúcich kontrolnú činnosť. Držiteľ povolenia na pestovanie maku siateho je povinný bezodkladne po zistení poškodenia porastu nepovolanou osobou oznámiť túto skutočnosť orgánom činným v trestnom konaní.
• Zákaz narezávania toboliek: Nesmiete narezávať alebo zbierať tobolky maku siateho v mliečnej zrelosti. V bielom latexe sa postupne pri vzchádzaní tvorí 30 alkaloidov - napríklad morfín, kodeín, papaverín.

K súhlasu na pestovanie maku, ktorý vydáva Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), musia žiadatelia predložiť rozsiahlu dokumentáciu.

Požadované dokumenty pre získanie povolenia

Odbornú spôsobilosť musí mať žiadateľ o vydanie povolenia alebo jeho odborný zástupca. Odborný zástupca je fyzická osoba, ktorá zodpovedá za vykonávanie odbornej činnosti, na ktorú bolo vydané povolenie. Musí byť v pracovnom pomere k držiteľovi povolenia okrem prípadu, ak je odborný zástupca štatutárnym orgánom držiteľa povolenia alebo členom štatutárneho orgánu držiteľa povolenia. Ak odborný zástupca pre pestovanie maku siateho prestane vykonávať odbornú činnosť, túto skutočnosť musí oznámiť ministerstvu aj s uvedením dôvodu. Fyzické osoby môžu zaobchádzať s OPL ak dosiahli vek 18 rokov, sú odborne a zdravotne spôsobilé. Zdravotnú spôsobilosť žiadateľ preukazuje lekárskym posudkom. Proces zahŕňa aj technické posúdenie skladových priestorov a polí komisiou ústavu, čo pre pestovateľov predstavuje značnú časovú aj finančnú investíciu.

Súčasná situácia v pestovaní maku na Slovensku

Napriek tomu sa maku na Slovensku vypestuje každý rok čoraz menej. Podľa údajov Štatistického úradu sa vlani na Slovensku na ploche 385,62 hektára vypestovalo 163 ton maku. Takmer tretina úrody pochádzala z Košického kraja. Zozbieraná úroda klesá - ešte pred piatimi rokmi to bolo viac ako 500 ton.

Príčin tohto stavu je viacero:

1. Mak je pestovateľsky komplikovaná a náročná plodina

   Je jednou z najcitlivejších plodín na vplyv ročníka. Je náročný hlavne na priebeh poveternostných podmienok (teplota a vlaha) v počiatočných fázach rastu, ale aj v čase predlžovacieho rastu až do začiatku kvitnutia a taktiež po odkvitnutí. O maku sa hovorí ako o plodine, ktorá vyžaduje „starú pôdnu silu“. Odborníci na danú problematiku však tvrdia, že dosahovanie vysokých úrod je viac odrazom agronomického umu ako starej pôdnej sily. Tu zrejme narážame na ďalší problém, ktorý súvisí s nedostatkom skúseností a poznatkov s pestovaním maku v súvislosti s obmedzenými pestovateľskými plochami v ostatných rokoch a možno aj v dôsledku generačnej obmeny agronómov na poľnohospodárskych podnikoch.

   Mak je plodinou, pri ktorej je možné využiť hlavný aj vedľajší produkt - makové semeno aj makovú slamu. Aby bolo pestovanie ekonomické, je potrebné využiť výhody pestovania na veľkých plochách s využitím spoločného mechanizovaného zberu maku aj makovej slamy. Tento spôsob je odporúčaný z dôvodu zníženia zberových strát a zvýšenia kvality makového semena. Takýto zber však zvyšuje pracovné náklady súvisiace s manipuláciou, uskladnením v skladoch s aktívnym vetraním a následnou separáciou maku a makoviny pri čistení. Navyše mnohé poľnohospodárske podniky, ktoré mak pestujú, nedisponujú potrebným technickým vybavením na skladovanie a pozberovú úpravu, takže túto veľmi dôležitú fázu riešia rôznymi improvizáciami, ktoré znižujú kvalitu dorobeného semena i makoviny. Potenciálni pestovatelia musia teda rátať aj s investíciami do jednoúčelových zariadení, prípadne s využitím služieb na zvládnutie pozberovej úpravy.

2. Stagnácia vývoja agrotechniky

   O úrovni agrotechniky svedčia dosahované úrody za posledné roky. V danom období priemerné úrody neprekročili úroveň 0,6 t.ha-1. Pod tento stav sa určite podpísalo aj počasie, veľký podiel však pripadá aj na úroveň zvládnutia technológie pestovania. Problémy spočívajú v nedostatočnom využívaní intenzifikačných vstupov, v nedostatočnom zvládnutí herbicídnej, fungicídnej a insekticídnej ochrany, ako aj veľké straty pri zbere. Značným problémom v tejto oblasti je nezáujem o registráciu pesticídov do maku zo strany ich výrobcov v dôsledku malých pestovateľských plôch a vysokých nákladov na registráciu. V tejto oblasti majú pred Slovenskom náskok v Českej republike, kde bola vypracovaná metodika pestovania maku a sú vpredu aj s registráciou pesticídov do tejto plodiny.

3. Legislatívne opatrenia

   V roku 1999 nadobudol účinnosť zákon 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch. Prijatie tohto zákona malo veľký vplyv na pokles záujmu o mak, pretože jeho pestovanie na ploche väčšej ako 100 m2 je možné len na základe povolenia platného jeden rok, s čím sú spojené určité administratívne vybavovania a výdavky, ktoré pestovateľov odrádzajú. Aj keď bol tento zákon v roku 1999 a 2004 novelizovaný, tieto novelizácie nepriniesli podstatné zjednodušenie pestovania. Finančná náročnosť spojená s vybavovaním povolenia temer úplne vylúčila malých pestovateľov, ktorí pestovali mak na 1 až 2 hektárových výmerách, pretože tieto náklady premietnuté do produkcie na malej ploche neúmerne zvýšili realizačnú cenu maku.

4. Nefungujúci trh s makom a silná konkurencia

   Trh s poľnohospodárskymi komoditami je na Slovensku vo všeobecnosti značne rozkolísaný. Trh s makom nefunguje vôbec. Na Slovensku neexistuje žiadny obchodný subjekt, ktorý by bol schopný na základe zmluvných vzťahov zabezpečiť odkúpenie vyprodukovaného semena maku od veľkých pestovateľov. Odlišná situácia je v realizácii makovej slamy. Farmaceutická spoločnosť Zentiva Hlohovec dokáže od pestovateľov na Slovensku vykúpiť všetku vyprodukovanú makovú slamu, vyhovujúcu stanoveným kvalitatívnym parametrom. Na trhu s makovým semenom je veľká konkurencia z Českej republiky, Tasmánie a Turecka. Hlavne mak z Turecka je lacný, aj keď menej kvalitný. Obchodné reťazce však viac prihliadajú na cenu a neberú ohľad na kvalitu. Rovnako sa správa aj spotrebiteľ.

5. Dotácie na podporu pestovania

   Na Slovensku nefungujú špeciálne dotačné tituly na podporu pestovania maku. Príklad by sme mohli znovu nájsť v susednej Českej republike, kde boli v minulom roku vyčlenené prostriedky na jeden hektár komplexne pozbieraného maku vo výške 400 Kč. Podobnú podporu by určite privítali aj slovenskí pestovatelia, pretože ako už bolo spomínané, pozberová úprava makovej slamy a doprava sú pracovne, ale aj finančne náročné. Mak v ČR spolu s makovinou dá už pri úrode 0,7 t.ha-1 vyšší zisk ako potravinárska pšenica pri úrode 5 t.ha-1. Minulý rok dosiahli v Českej republike priemernú úrodu maku 0,9 t.ha-1, pričom najlepší pestovatelia dosahujú úrody nad 1 t z hektára. Mak sa stal tradičnou plodinou českého poľnohospodárstva a druhou najvýznamnejšou tržnou olejninou. V roku 1999 dosiahla jeho plocha historicky najvyššiu výmeru a to 45 000 ha. Pre Slovensko je to dôkaz, že pestovanie maku môže byť ekonomicky zaujímavé, je však potrebné nie hľadať dôvody, prečo to nejde, ale hľadať spôsoby prekonania vyššie popísaných úskalí a problémov pri pestovaní maku a rozšíriť jeho plochy aspoň na úroveň z rokov 1994-95.

Kvalitatívne požiadavky a ekonomický efekt

Ekonomická výhodnosť pestovania maku je úzko spätá s výkupom makovej slamy farmaceutickým priemyslom, predovšetkým spoločnosťou Zentiva. V poslednom období však došlo k sprísneniu podmienok výkupu. Požadovaná čistota makoviny stúpla zo 60 % na 80 % a obsah morfínu sa zvýšil na 0,25 %. Tieto nároky spôsobujú problémy aj dlhoročným pestovateľom, ktorí nedisponujú vysokovýkonnými separátormi. V prípade nesplnenia kvalitatívnych noriem sa makovina stáva pre poľnohospodára ekonomickou príťažou, keďže náklady na jej zákonnú likvidáciu v spaľovni môžu prevýšiť príjmy z predaja semena. Na území Slovenska je možné pestovať iba odrody zapísané v Spoločnom katalógu odrôd poľných plodín EÚ. Jana Majdánová z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSÚP) zdôrazňuje rozdiel medzi odrodami: Potravinárske odrody: Obsahujú približne 1 % morfínu v makovine.

Pestovanie maku v praxi

Samotné pestovanie maku nie je úplne jednoduchou záležitosťou. Vezmime si ako príklad mak siaty, ktorý je najrozšírenejšou odrodou. O úspechu vašej snahy sa rozhoduje už na jeseň, kedy je vhodné dôkladné spracovanie pôdy. Okrem toho je veľmi dôležité, aby bola pôda dostatočne vyživená, zvlášť vhodné sú pôdy s vyšším obsahom humusu. Mak najlepšie rastie na stredne ťažkých, hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú bohaté na živiny a humus. Pred vysiatím je vhodné zapracovať do pôdy hnojivá ako Cererit alebo NPK. Nepoužívajte čerstvý maštaľný hnoj.

Siatie maku prebieha veľmi skoro, dokonca v niektorých prípadoch už aj rovno „na sneh“. So siatím maku treba začať už pomerne skoro, ideálne počas februára, v marci, no najneskôr do konca apríla. Pre pestovanie je potom ideálne vybrať rovinaté lokality s dostatkom slnka, treba si však dávať pozor na preschnutie pôdy. Spôsob sejby: osivo vysejte do riadkov s rozstupom 30 až 35 cm, do hĺbky 0,5 až 1,5 cm. Od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlhkosť, preto je potrebné pôdu zavlažovať aspoň raz týždenne. Po odkvitnutí pre prechod do fázy vyzrievania makovíc je ideálne suché a teplé počasie - zavlažovanie preto obmedzte.

Výživové požiadavky maku

Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 15 kg horčíka, 0,11 kg bóru, 0,20 kg zinku a 0,34 kg mangánu. Požiadavky maku na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie rôznia. Rastlina vytvára kolovitý koreň až do hĺbky 0,75 m, no v počiatkoch jeho tvorby má malú schopnosť prijímať živiny, preto je nutné zabezpečiť ich dostatok v prístupnej forme. Do doby 3 - 4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik. Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K. V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry. V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku. Najmä Zn treba aplikovať vo fáze peľových tetrád vo forme listových hnojív. Následkom nedostatku živín dochádza k obmedzovaniu rastu a vývinu rastlín a k narúšaniu metabolických procesov. Hrubé poruchy výživy menia celkový habitus rastlín.

• Dusík: Pri jeho nedostatku nastáva obmedzený rast, listy majú svetlozelenú až žltú farbu, znižuje sa počet semien v tobolkách a ich HTS.
• Fosfor: Nedostatok fosforu sa prejavuje obmedzeným rastom koreňov a spomaleným vývinom rastlín. Je narušený energetický metabolizmus, čo spôsobuje zníženie hmotnosti rastlín, a tým aj ich odolnosti proti poliehaniu. Rastliny tvoria menšie puky s nižším počtom tyčiniek.
• Draslík: Pri nedostatku draslíka je výrazne ovplyvnený metabolizmus cukrov a zabudovanie dusíka do bielkovín. Tým sa znižuje produkcia sušiny. Klesá odolnosť rastlín proti suchu, zvyšuje sa lámavosť a poliehavosť stoniek.
• Vápnik: Nedostatok vápnika v pôde spôsobuje zhoršenie jej fyzikálnych, biologických a chemických vlastností, zvyšuje jej kyslosť a ľahšiu dostupnosť cudzorodých látok pre príjem rastlinami. Jeho nedostatok znižuje odolnosť rastlín voči poliehaniu a lámaniu stoniek.
• Horčík: Nedostatok horčíka vedie k poruchám rastu v dôsledku obmedzenej tvorby chlorofylu.
• Síra: Nedostatok síry obmedzuje využitie dusíka, znižuje obsah oleja v semenách a zhoršuje zdravotný stav rastlín.
• Bór: Bór zasahuje do procesu opeľovania, a tým do tvorby úrody semena. Pri jeho nedostatku nekrotizuje až úplne odumiera rastový vrchol, na horných listoch sa objavujú nekrózy a netvoria sa kvetné puky.
• Zinok: Zinok je nevyhnutnou súčasťou mnohých enzýmov a pri maku pozitívne ovplyvňuje vznik peľových tetrád, a tým prispieva k lepšiemu opeľovaniu a tvorbe semien.
• Mangán: Mangán je dôležitým prvkom pri fotosyntéze a pozitívne pôsobí na úrodu maku zvlášť na alkalických pôdach pri dlhšie trvajúcom suchu.

Ochrana proti burinám, chorobám a škodcom

O úrode maku niekedy rozhoduje zaburinenie porastu a použitie herbicídov. Je ale možnou skutočnosťou, že zaburinený, ručne pozberaný porast poskytne vyššiu úrodu ako odburinený. Príčinou tohto paradoxu je fytotoxicita herbicídov, na ktorú je mak veľmi citlivý. Preto výsledok pestovania maku závisí často od toho, ako dokáže pestovateľ herbicídne škody obmedziť a súčasne porast odburiniť. Je to výzva aj pre skúsených agronómov. Herbicídna ochrana maku je pomerne zložitá. Aplikáciu herbicídov je aj pri maku možné rozdeliť na preemergentnú a postemergentnú. Prvá z nich je zameraná na zabezpečenie nezaburineného porastu počas prvých 4 - 5 týždňov po sejbe maku, kedy dlho klíčiace a pomaly vzchádzajúce rastliny majú nízku konkurenčnú schopnosť a potrebujú dostatočný životný priestor. Pri postemergentnej ochrane je nevyhnutné zohľadňovať viacero faktorov, ktoré podmieňujú úspešnosť použitia herbicídov. Treba mať na zreteli nielen skladbu burín na pozemku, ale najmä vývinové štádium maku, ale aj burín. Zosúladenie všetkých týchto faktorov spolu s poveternostnými podmienkami podmieňuje výber herbicídov, ale aj voľbu vhodného termínu ich aplikácie, a tým úspešnosť ošetrovania porastov.

S narastaním pestovateľských plôch maku jarného, a v ostatných rokoch aj maku ozimného, narastá aj potreba riešenia ochrany porastov proti hospodársky významným chorobám a škodcom. Pri maku, okrem morenia osiva pred sejbou, existuje aj priama ochrana proti chorobám. Porasty maku sú napádané počas celej vegetačnej doby.

Choroby maku:

• Pleseň maková: Patogén spôsobuje primárnu a sekundárnu infekciu. Prvá sa prejavuje v počiatočných rastových fázach chlorotickými škvrnami na listoch, ktoré sú zdurené, krehké a zdeformované, vegetačný vrchol odumiera. Na spodnej strane listov sa vytvára hustý sivofialový povlak mycélia, ktoré je zdrojom sekundárnej infekcie. Jej prejavom sú hnedé škvrny na listoch, hustý povlak mycélia na spodnej strane listov, ich stáčanie nadol, hrubnutie a deformácia rastlín. Na šírenie choroby stačia teploty od 4 °C, optimum je 12 - 14 °C, vlhko a hustý porast. Zdrojom infekcie sú oospóry na rastlinných zvyškoch a mycélium na osive. Morenie osiva, aplikácia fungicídov, skorá sejba, likvidácia rastlinných zvyškov a dostatočný časový odstup v osevnom pláne od napadnutých porastov znižujú stupeň napadnutia touto chorobou.
• Helmintosporióza: Často sa vyskytujúcou chorobou v maku je helmintosporióza, ktorá napáda všetky rastlinné časti maku vo všetkých vývojových štádiách. Šíri sa od bázy rastliny tesne nad pôdou, kde dochádza k zaškrteniu stonky do takej miery, že rastliny odumrú. Pri napadnutí v neskorších vývinových fázach maku choré rastliny rozoznáme podľa žltnutia od nedostatku živín a toxínov huby, podľa tmavohnedých hranatých škvŕn na listoch, ktorým na spodnej strane za vlhka narastá zamatovo hnedý povlak mycélia, za sucha škvrny zasychajú. Patogén napáda aj tobolky, ktoré sú drobné a deformované, mycélium prerastá do ich vnútra a pri silnom napadnutí úplne znehodnocuje semeno. Optimálna teplota na šírenie choroby je 24 - 28 °C. Zdrojom choroby sú infikované rastlinné zvyšky v pôde a infikované osivo a druhotná infekcia z napadnutých rastlín a niektorých burín, hlavne mrlíka a lobody. Rizikovým faktorom sú ťažké zlievavé pôdy a poškodenie malých rastlín škodcami. Ochrana porastov spočíva v ich udržaní v dobrom zdravotnom a kondičnom stave vyrovnanou výživou, ochrane proti škodcom a fungicídnom ošetrení.
• Ďalšími patogénmi, ktoré ohrozujú porasty maku sú bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba maku a pleseň sivá.

Škodcovia maku:

• Krytonos koreňový: Porast je veľmi dôležité sledovať v období vzchádzania až do fázy 4. až 5. pravého listu. Je to čas invázie krytonosa koreňového. Dospelí jedinci poškodzujú požerom vzchádzajúce rastliny. Chrobáky sú sivočierne až čierne s hodvábnym leskom, na zadočku majú zreteľnú bielu bodku, hlava je s pretiahnutým nosom a lomenými tykadlami. Samičky kladú vajíčka do vyhlodanej jamky v hlavnom nerve na spodnej strane listov. V jednej rastline môže byť až 10 lariev. Larvy spočiatku škodia na listoch, ale najväčšie znehodnotenie spôsobujú na hlavnom kolovom koreni, ktorý silno poškodzujú požerom. Sú biele, beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté. Rastliny hynú alebo silno krpatejú a odhnívajú. Dospelí jedinci aj larvy patria k mimoriadne závažným škodcom maku. Môžu úplne zničiť zasiate porasty. Najvhodnejšia ochrana je morenie osiva. V dobe, keď odznieva reziduálna účinnosť moridla je možný foliárny zásah insekticídom, ktorý je závislý od poveternostných podmienok.
• Voška maková: V porastoch maku môže významne škodiť voška maková, ktorá vytvára na spodných stranách listov, na stonkách a aj tobolkách početné kolónie. Listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú a makovice aj semená sa nedostatočne vyvíjajú. Je nebezpečná ako efektívny prenášač rôznych viróz. Nálety vošiek sú veľmi agresívne najmä za teplého a suchého počasia.
• Krytonos makovicový: Významným škodcom maku zostáva dlhodobo krytonos makovicový. Ešte pred štádiom tvorby pukov je nutné sledovať výskyt chrobákov. Majú tmavé telo, husto porastené sivými chĺpkami, na šve kroviek za štítkom je výrazná biela škvrna. Hlava je pretiahnutá do nosa a tykadlá sú lomené. Chrobáky škodia vyhrýzaním rýh a otvorov do stoniek a mladých makovíc. Samičky kladú vajíčka do vyhlodaných jamiek v mladých tobolkách. Vyliahnuté larvy, ktoré sú beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté, vyžierajú tvoriace sa semená v tobolkách, prežierajú v nich priehradky a spôsobujú tzv. červivosť maku. Rastliny sa deformujú. Poškodené miesta na makoviciach sú vstupnou bránou pre ďalšie infekcie. V napadnutých makoviciach sa vyskytujú aj ďalšie larvičky, najmä byľomoru. Sú, na rozdiel od lariev krytonosa, oranžovo sfarbené. Napadnuté makovice sa nepravidelne vyvíjajú a deformujú. Vnútrajšok býva napádaný plesňami.

tags: #zakon #o #pestovani #maku

Populárne príspevky:

• Pestovanie hlivy ustricovej na pni
• výber kvetináča pre vysoké rastliny
• Ako zafarbiť hortenzie na modro
• Energetické rastliny na Slovensku
• Obal na kvetináč Zeus 8 cm