Vysoká klasifikácia zimozelene (Vinca): odrody, pestovanie a využitie

Zimozeleň (Vinca) je krásna a odolná pôdopokryvná rastlina, ktorá kvitne nádhernými fialovými, bielymi alebo modrými kvetmi. Patrí medzi vytrvalé byliny či polokry vyskytujúce sa najmä v Európe, severnej Afrike a západnej Ázii. Na Slovensku sa prirodzene vyskytuje iba zimozeleň menšia (Vinca minor), ktorá je pôvodným druhom na našom území. Zimozeleň väčšia (Vinca major) u nás nie je pôvodná, avšak táto nenáročná plazivá rastlina sa v záhradách dobre udomácnila.

Vďaka svojej schopnosti rásť v tieni je zimozeleň ideálnou voľbou pre oblasti záhrady, kde iné rastliny nedokážu prežiť. Zimozeleň je vždyzelená, svoj vzhľad teda nestráca ani cez zimu, čím zabezpečuje, že záhrada nepôsobí prázdne ani v období vegetačného pokoja. Je nenáročná, plne mrazuvzdorná rastlina, ktorá príliš pozornosti nepotrebuje. Celá rastlina je jedovatá.

Druhy a odrody zimozelene

Zimozeleň sa vyskytuje v niekoľkých odrodách, z ktorých každá má svoje vlastnosti a výhody. Najrozšírenejšie sú dva druhy: zimozeleň väčšia (Vinca major) a zimozeleň menšia (Vinca minor).

Zimozeleň menšia (Vinca minor)

Tento druh má menšie listy a jemné fialové alebo modré kvety. Rastie nízko pri zemi a je ideálny ako pôdopokryvná rastlina na tienisté miesta.
Na Slovensku je pôvodným druhom a patrí medzi najspoľahlivejšie a najuniverzálnejšie pôdopokryvné rastliny v našich klimatických podmienkach.
Vytvára husté zelené koberce z plazivých výhonkov, ktoré sa postupne zakoreňujú a pokrývajú pôdu. Jej tmavozelené, lesklé listy pôsobia dekoratívne počas celého roka a na jar ich dopĺňajú jemné modrofialové kvety.
Z botanického hľadiska patrí zimozeleň menšia medzi trváce byliny z čeľade zimozeleňovité. Je prirodzene rozšírená v Európe a v častiach západnej a strednej Ázie, kde rastie v lesoch, na okrajoch krovinatých porastov a v tienistých lúkach.
Typickým znakom sú plazivé, čiastočne drevnatejúce stonky, ktoré sa dotýkajú pôdy a na uzloch vytvárajú nové korene. Vďaka tomu sa rastlina rýchlo rozrastá do šírky a vytvára kompaktné porasty.
Zimozeleň menšia zohráva v záhrade viacero dôležitých úloh: poskytuje celoročnú zeleň, stabilizuje vzhľad výsadby, vytvára pozadie pre sezónne kvitnúce rastliny, pomáha chrániť pôdu pred eróziou, vysychaním a extrémnymi výkyvmi teplôt. Hustý porast znižuje výpar vody a zabraňuje prerastaniu burín, čím výrazne znižuje potrebu údržby. Má význam aj z ekologického hľadiska, poskytuje úkryt drobným živočíchom a vytvára stabilné mikroprostredie v pôde.
V ľudovom liečiteľstve sa používa ako antidiabetikum, proti hnačkám, krvácaniu a ako močopudný prostriedok. Obsahuje alkaloidy ako vinkamín, ktorý znižuje krvný tlak.

Zimozeleň väčšia (Vinca major)

Má väčšie listy a kvety ako Vinca minor a je o niečo agresívnejšia v raste.
Je to trváca rastlina s oblúkom sklonenými až poliehavými stonkami, dlhými až 100 cm.
Listy sú vždyzelené, dlhostopkaté, široko vajcovité, dlhé 25 až 50 (90) mm, široké 20 až 30 (60) mm, na báze zaokrúhlené až srdcovité, na okraji brvité.
Kvetná koruna je s priemerom 30 až 50 mm, modrá, kvetné lupienky sú šikmo uťaté, kvetná rúrka je dlhá 12 až 15 mm.
Tento druh je trochu chúlostivejší a pred zimou ho radšej zakryte čečinou.
Má robustnejší vzhľad s nápadnejšími a väčšími listami. Rýchlo sa rozrastá, tvorí bohaté a vzdušnejšie porasty.
Často sa pestujú kultivary s panašovanými listami, sviežo zelené so širokým smotanovo-bielym lemom, ktoré sú veľmi dekoratívne aj v zime.

Ďalšie odrody

'Alba': Má kvety bielej farby.
'Rubra': Má purpurové kvety.
'Moonlit': Má listy s bielym okrajom a kvety svetlofialové, poloplné.
'Ralph Shugart': Má bielo panašované listy po okrajoch.
Variegata (pestrá zimozeleň): Táto odroda má pestré, svetlozelené listy so žltým okrajom.

Podmienky pestovania

Zimozeleň je nenáročná, plne mrazuvzdorná rastlina, ktorá príliš pozornosti nepotrebuje. Adaptuje sa výborne aj na naše podmienky, kde sa jej veľmi dobre darí.

Stanovište

Zimozeleň najlepšie rastie na tienistých alebo polotienistých miestach, čo z nej robí ideálnu voľbu pre oblasti pod stromami, pri múroch alebo na severných stranách budov.
Preferuje mierne vlhké, humózne pôdy.
Druhy s farebnejšími listami potrebujú viac svetla, aby si zachovali výrazné sfarbenie.
Zimozeleň môže rásť aj na slnečných stanovištiach, no bude potrebovať dostatočné zavlažovanie, aby si zachovala zdravý vzhľad.
V tieni sa jednotlivé plazivé výhonky vyťahujú a listy vytvárajú nariedko.

Pôda

Zimozeleň preferuje pôdu, ktorá je dobre priepustná a bohatá na organické látky.
Mierne kyslá pôda (pH medzi 6,0 a 7,0) je ideálna pre jej zdravý rast. Vyhnite sa radšej kyslým pôdam - nevysádzajte ju spoločne s vresmi, čučoriedkami či rododendronmi.
Dobre znáša aj chudobnejšie alebo kamenisté substráty.
Neznáša dlhodobo premokrenú pôdu, kde môže dochádzať k zahnívaniu koreňov.
Najlepšia pôda na kultiváciu je hlinitá mierne vlhká s vysokým obsahom humusu.

Teplota a klíma

Dobre znáša tuhé zimy i suché teplé letá.
Je odolná voči suchu, čo z nej robí skvelú voľbu pre záhrady s obmedzeným zavlažovaním.

Výsadba a rozmnožovanie

Zimozeleň si môžete rozmnožiť pomerne ľahko a rýchlo, pretože sa jedná o plazivý, pôdopokryvný a rýchlorastúci druh.

Výsadba

Klasické sadenice vysadíme do zeme na jar (marec až máj) alebo na jeseň (október až po mrazy). Vyhnite sa výsadbe v období, keď teploty sú pod nulou.
Jednotlivé rastliny by mali mať isté rozostupy, spon by mal byť 15-20 centimetrov. Pre rýchle pokrytie plochy sa odporúča spon 5 až 9 rastlín na m².
Plochu pred výsadbou dobre porýľujeme, prekypríme a zbavíme buriny. Pri silno zaburinených plochách môžeme použiť postrek proti burine, následne pôdu poryjeme a skypríme.
Rastliny vyberieme z kontajnerov, zasadíme do hĺbky kontajnera a pôdu ušliapeme. Potrvá asi 2 roky, než plocha zarastie. Na zabránenie rastu buriny počas tohto obdobia môžeme pôdu pokryť 5-10 cm vrstvou mulčovacej kôry.
Jedince s pevným koreňovým balom vysádzame počas celého vegetačného obdobia, až kým nie je pôda úplne zamrznutá. Rastliny sa do zimy zakorenia a v nasledujúcom roku plynulo pokračujú v raste.

Rozmnožovanie

Zimozeleň sa veľmi ľahko rozmnožuje. Najlepší čas na rozmnožovanie je jar alebo jeseň.

Delenie trsov: Kedykoľvek počas roka môžeme oddeliť trsy z materskej rastliny a vysadiť ich na iné miesto. Najvhodnejšie je to na jar alebo na jeseň. Rýľom oddelíme časť porastu a presadíme na nové miesto. Pri manipulácii s rastlinou sa snažíme zachovať korene a poškodiť ich čo najmenej.
Odrezky: Zimozeleň sa veľmi ľahko rozmnožuje pomocou odrezkov. Zrezané časti rastlín môžu byť zasadené okamžite do zeme, rýchlo sa zakorenia. Odrezky sadeníc majú mať časť stonky s korienkami a veľkosť 0,15 m. Daždivé a vlhké počasie podporuje ich rýchly rast.
Zakoreňovanie plazivých výhonkov: Výhonky sa rozrastajú, dotýkajú pôdy a na uzloch vytvárajú nové korene, čím sa rastlina prirodzene rozmnožuje.
Výsev semien: Ak preferujete výsev semien, môžete ich vysievať priamo do pôdy na jar. Predpestovanie semien sa obvykle vykonáva na konci januára alebo začiatkom februára. Semená sa vysievajú do vlhkého substrátu a klíčia pri izbovej teplote.

Ako rozmnožiť akúkoľvek rastlinu | Rozmnožte si rastliny zadarmo!|

Starostlivosť

Zimozeleň je mimoriadne odolná a nenáročná rastlina, ktorá si nevyžaduje špeciálnu starostlivosť. Po výsadbe sa rýchlo rozrastá pomocou plazivých výhonkov.

Hnojenie

Nevyžaduje intenzívne hnojenie.
Na jar môžete aplikovať vrstvu kompostu alebo organického hnojiva, čo podporí zdravý rast a bohaté kvitnutie.
Na podporu zdravého rastu a bohatého kvitnutia sa odporúča rastlinu prihnojovať raz za štrnásť dní pri pestovaní v nádobách. Pri pestovaní v záhrade nie je prihnojovanie obvykle potrebné.
Na jar sa používa minerálne plné hnojivo, ktoré sa rovnomerne rozloží po ploche, príp. trochu zapracuje do pôdy. Vhodné je univerzálne hnojivo Tisíckvet.
Vyhnite sa nadmernému hnojeniu dusíkatými hnojivami, pretože to môže viesť k bujnému rastu listov na úkor kvetov.

Zavlažovanie

Uprednostňuje vlhkú pôdu, najmä počas obdobia zakoreňovania a intenzívneho rastu.
Počas suchších období je vhodné zabezpečiť pravidelnú zálievku, aby sa predišlo vysychaniu pôdy.
Pri polievaní dbajte na to, aby ste nenamočili listy, čo môže znížiť riziko vzniku hubových ochorení.
Ak okrasné dreviny dobre zakorenia, nepotrebujú na stanovištiach s bežnou intenzitou zrážok žiadne ďalšie zavlažovanie.
Vysadené v črepníku potrebujú dostatok vody, obyčajne sa zalievajú raz denne. Aj v zime je nutná mierna zálievka. Mráz znižuje vlhkosť pôdy, preto rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.
Do zavlažovacej vody sa odporúča pridávať fosfáty, tým sa zabezpečí dlhší čas kvitnutia.

Rez

Strihanie zimozelene nie je nevyhnutné, ale môže pomôcť udržať rastlinu v požadovanom tvare a podporiť hustejší rast.
Najvhodnejším obdobím na strihanie je jar, pred začiatkom intenzívneho rastu. Odstráňte poškodené, suché alebo príliš dlhé výhonky, čím podporíte tvorbu nových, zdravých výhonkov.
V prípade potreby radikálnejšieho rezu skracujeme výhony pokojne o takmer celú dĺžku a robíme tak na jar. Vďaka tomuto načasovaniu stonky rýchlo obrastajú.
Zimozeleň je rýchlorastúca rastlina, a preto je dôležité jej pravidelné prerezávanie, aby sa príliš nerozrástla. Ak necháte rastlinu nekontrolovane rásť, môže sa rýchlo rozšíriť po záhrade.

Choroby a škodcovia

Zimozeleň je odolná voči väčšine chorôb a škodcov. Avšak pri nadmernej vlhkosti alebo zlej cirkulácii vzduchu môže dôjsť k vzniku hubových ochorení.

Pleseň šedá: Môže sa objaviť pri nadmernej vlhkosti.
Škvrnitosť listov: Iné hubové ochorenia môžu spôsobiť škvrny na listoch.
Virózy: Môžu deformovať listy a narúšať správny rast.
Vošky alebo húsenice: Občasne môžu rastlinu napadnúť.
Hniloba koreňov: Spôsobená nadmerným zalievaním a premokrenou pôdou.

Prevenciou je zabezpečiť správne polievanie, dostatočný rozostup medzi rastlinami a dobrú cirkuláciu vzduchu.

Využitie v záhrade a v interiéri

Zimozeleň je ideálna na pokrytie pôdy v tienistých a polotienistých miestach, kde iné rastliny často zlyhávajú. Jej schopnosť rásť v tieni je jednou z jej najväčších predností.

Pôdopokryvná rastlina: Vytvára husté zelené koberce, ktoré potláčajú burinu a chránia pôdu pred eróziou a vysychaním.
Okraje záhonov a skalky: Dodáva štruktúru a celoročnú zeleň.
Podpory pod stromami a kríkmi: Ideálne miesto, kde iné rastliny často nedokážu prežiť.
Svahy: Svojimi koreňmi spevňuje záhony na svahoch.
Kvetináče a nádoby: Skvele sa hodí do kvetináčov na balkóny, terasy alebo ako izbová rastlina, ktorá dokáže rozjasniť každý interiér. Spoločne s okrasnými brečtanmi či inými kvitnúcimi rastlinami tvoria krásne previsy, ktoré ozdobia balkónové zábradlia aj vonkajšiu stranu okenných parapetov.
Náhrada trávnika: Na miestach s nevhodnými svetelnými podmienkami môže slúžiť ako vizuálna náhrada trávnika, napríklad ako podrast v skupinách okrasných drevín, na pritienených svahoch.

Zimozeleň ako pôdopokryvná rastlina v záhrade

Zaujímavosti a symbolika

V minulosti sa zimozeleň považovala za symbol večnosti a ochrany. Často sa vysádzala v kláštorných záhradách a na cintorínoch, kde mala predstavovať trvácnosť a kontinuitu života. V ľudovej tradícii sa objavuje aj ako ochranná rastlina spojená s domácim prostredím.
Legenda o vzniku zimozelene menšej je spojená s bohyňou východných Slovanov Ladou. Tá vraj premieňala pestrofarebné vence, ktoré ľudia púšťali na jar dolu potokmi na vence žiariace modrou farbou, ktorá symbolizuje mesačné svetlo.
Barvinok (názov rastliny používaný u našich východných susedov) je tiež symbolom Ukrajiny, s ktorým sa stretnete skoro na každom kroku. Označuje názvy miest, folklórnych súborov, detských časopisov a v minulosti aj pionierskych oddielov.
V Rusku pokladajú zimozeleň za prvý kvietok jari. Je symbolom životaschopnosti a víťazstva nad obdobím zimy. Jej názov je podmogyľnik, lebo sa vysádza na hroby v skupinách až „kobercoch“ ako výraz lásky, úcty, spomienky a poďakovania zosnulej osobe.
Pestovala sa ako okrasná bylina, ktorá sa dávala do zimných vencov, kde bolo treba nevädnúcu zeleň a neopadavé listy. Na to bola okrem ihličín najvhodnejšia práve zimozeleň - vincapervinca, ako ju nazýval Plínius.
Droga zimozelene obsahuje predovšetkým alkaloidy: vinkamín, izovinkamín, eburnamín a pervincín. Okrem alkaloidov sa tu nachádzajú triesloviny, flavonoidné glykozidy, saponín, pektín.
Príbuzný druh Catharanthus (Vinca) rosea pochádza z Madagaskaru. Je to 0,3 až 0,6 m vysoká, dekoratívna bylina s bielymi, ružovými alebo karmínovými kvetmi. Pestuje sa aj u nás ako okrasná rastlina.
V roku 1958 bola z rastlín izolovaná čistá prírodná látka - kryštalický alkaloid vinkaleukoblastin. Jeho užitočnosť ako chemoterapeutického činidla sa prvýkrát preukázala pri účinku, ktorý mal na organizmus zvieraťa. Rastlinný extrakt aplikovali vedci vo forme injekcie králikom na štúdium predpokladaného antidiabetického účinku. Králiky v dôsledku zníženého počtu bielych krviniek podľahli bakteriálnej infekcii. Aktuálne sa alkaloid predáva v rôznych liekových prípravkoch. Je to chemoterapeutický liek, ktorý sa zvyčajne používa spolu s inými liekmi na liečbu mnohých druhov rakoviny (Hodgkinov lymfóm, nemalobunková rakovina pľúc, rakovina močového mechúra, semenníkov, mozgu a melanóm).

tags: #zimozelen #vyssia #klasifikacia