Pestovanie olejnín na Slovensku: Kľúčové aspekty a výzvy

Olejniny majú v slovenskom poľnohospodárstve významné postavenie pre ich viacstranné využitie. V posledných rokoch výrazne vzrastá záujem o olejnaté semená, najmä o repkové a slnečnicové, nielen zo strany tukového priemyslu, ale aj o využitie v iných technických odvetviach. Pestovanie olejnín umožňuje dobrú organizáciu práce a rovnomernejšie využitie pracovníkov a strojov, pretože práce súvisiace s ich pestovaním sa časovo nezhodujú s prácami pri pestovaní našich hlavných plodín, ako sú obilniny, zemiaky a cukrová repa.

Za obdobie od roku 1990 do roku 2002 sa plochy olejnín na Slovensku zvýšili o 287 %, respektíve ich zastúpenie na osevnej ploche vzrástlo zo 4 % na 14,5 %. Takýto nárast plôch nemá v novodobej histórii poľnohospodárstva Slovenska obdobu a podieľal sa na ňom najmä nárast plôch ozimnej repky (o 389 %) a slnečnice (o 215 %). U ostatných olejnín došlo k nárastu plôch iba pri sóji, zatiaľ čo výrazný trend poklesu plôch je pri maku, a plochy horčice a olejného ľanu kulminovali koncom deväťdesiatych rokov.

Repka ozimná: Význam a špecifiká pestovania

Repka ozimná je jednou z mála súčasných rentabilných plodín s dobrými odbytovými možnosťami. Napriek tomu, že jej pestovanie nie je jednoduché, poľnohospodári ju majú radi, pretože z agronomického hľadiska je dobrou predplodinou a zlepšuje dlhodobo úrodnosť pôdy. Taktiež má fytosanitárne (ozdravné) účinky, lebo zbavuje pôdu patogénov, napádajúcich napríklad obilniny. Pšenica ozimná pestovaná po repke dáva spravidla o 10 % vyššiu úrodu ako po pšenici.

Aktuálne trendy a odhady úrod

Podľa druhého odhadu úrod VÚPOP z 10. júna 2023 sa úrody repky ozimnej očakávali v rozmedzí od 2,47 do 3,08 t/ha. Avšak úrody sa odhadujú oveľa vyššie, konkrétne na 3,30 až 3,40 t/ha, ak nezasiahne negatívne príroda. Po rokoch 2014 a 2016, kedy bola úroda 3,57 a 3,46 t/ha, by išlo o jednu z najvyšších úrod. Rekordná slovenská produkcia bola v roku 2018, a to 480-tisíc ton, pri zberovej ploche 150-tisíc hektárov. S prihliadnutím na tohtoročnú výmeru 148-tisíc hektárov sa očakáva, že Slovensko pozbiera 488- až 503-tisíc ton repky, čo by znamenalo doteraz najvyššiu produkciu repky v krajine.

Pestovateľské technológie a vplyv počasia

Repka ako ozimná plodina so skorým termínom sejby, väčšinou v období sucha, reaguje na počasie veľmi výrazným spôsobom. Rozdiely medzi úrodami môžu byť medziročne až 200 %, a ani 30 %-né rozdiely medzi jednotlivými regiónmi v rámci krajiny nie sú žiadnou výnimkou. Okrem počasia má na úrodu vplyv aj pestovateľská technológia, jej kvalita a výška nákladov vynaložených na pestovanie.

Významným ukazovateľom je podiel porastov, ktoré museli byť každoročne vyorané. Kvalita založenia porastu, teda stav, v akom bol pred zimou, má rozhodujúci význam. Dobre zakorenený, kompletný a vyrovnaný porast ľahšie odoláva nepriaznivým zimným podmienkam. Priemerná úroda v sledovaných rokoch v súbore členov SPZO bola 3,05 t/ha. Napriek pomerne malým rozdielom medzi jednotlivými technológiami prípravy pôdy sa ako najlepší spôsob ukázala orba - 3,15 t/ha. Orba bola z 10 rokov 4-krát na prvom mieste a 5-krát na druhom.

Záver k príprave pôdy pod repku v podmienkach ČR (preložiteľné na SR):

• V podmienkach ČR sa ako najvhodnejšia príprava pôdy pod repku ukazuje klasická orba.
• Ide o plastickú technológiu, ktorá najlepšie eliminuje výkyvy poveternostných faktorov v rokoch a v regiónoch.
• Ide o technológiu s najnižšou pravdepodobnosťou vyorávok a s vysokou pravdepodobnosťou dobrej úrody.
• V prípade potreby šetrenia pôdnou vlahou je vhodné uplatniť minimalizačnú technológiu systémom Horsch, ktorá znižuje riziko vyorávok a vytvára predpoklady pre dobrú úrodu, hlavne v suchších oblastiach.
• Z ostatných technológií je vhodnejšie hlbšie kyprenie pôdy ako plytšie a kyprenie radličkami ako taniermi.

Výsev a hnojenie repky

Pred výsevom je dôležité zlikvidovať všetky staré výdrvy, najmä tie v priamom susedstve. Vzídeniu repky, aj za sucha, značne napomôže sejba do pripravenej pôdy bez hrudiek, ako aj sejba do čerstvo pripravenej pôdy. Vysievame repku do jedného dňa po príprave, do relatívne chladnej pôdy. Výber odrôd sa má podriadiť výmere repky a dobe zberu. Na Slovensku by sa mali pestovať iné odrody ako v Česku, ktoré sa orientuje na prímorské odrody.

Termín sejby sa podľa podmienok pohybuje medzi 10. augustom a 10. septembrom. Výsevok v jednotlivých krajinách je odlišný a vychádza z konkrétnych podmienok. Napríklad v relatívne vlhkom Nemecku vysievajú okolo 30 semien na meter štvorcový. Slovensko ale nemá podmienky Nemecka.

Repka je skutočne náročná na draslík, horčík, vápnik a z mikroelementov tiež na bór. Listová výživa sa ukazuje ako riešenie, aplikuje sa v "homeopatických" dávkach asi 1 - 10 kg/ha pri obsahu účinnej látky asi 20 %, predovšetkým v plnej ružici listov, v priebehu marca a apríla. Osvedčilo sa aj jesenné hnojenie NPK alebo močovinou na konci októbra až počiatkom novembra (tzv. „dušičkové“ hnojenie). Dávka predstavuje asi 40 kg/ha N a náklad na hnojivo sa vráti zvýšením úrody už o 2 %. V praxi predstavuje nárast úrod semien asi 5 %, v teplých zimách, ktoré sú stále častejšie, aj viac.

Ochrana repky proti škodcom a chorobám

Morenie osiva je v súčasnej dobe založené iba na Lumipose. Účinnosť tohto prípravku na skočky po vzídení repky a na kvetárku a piliarku však nie je presvedčivá. Proti slizniačikom, ktoré škodia plošne od roku 1994 len za vlhka a v tieni, má účinnosť fosforečnan železitý, či metaldehyd v dávke 4 - 7 kg/ha granuliek.

Drobné skočky škodia najmä pri vzchádzaní repky, čiže asi 7 - 14 dní po výseve. V roku 2023 je registrovaných 22 prípravkov. Proti krytonosom, ktorí vytvárajú hálky na koreňoch, má okrem Lumiposy registráciu 23 prípravkov. Aplikujú sa od vzchádzania asi 14 dní a sú účinné. Vošky sa vo veľkom vyskytujú v broskyňových oblastiach, škodia od vzídenia po jeseň, až do konca októbra. Registráciu má 7 prípravkov. Na moličku má na jeseň registráciu iba Mospilan. Proti piliarke repkovej, ktorá ohniskovo môže až holožerom škodiť od septembra, sú registrované prípravky.

Herbicídy musia byť vždy účinné na lipkavec a parumanček, ďalej podľa konkrétneho výskytu ďalších druhov burín v oblasti. Často sa podľa konkrétneho zaburinenia používajú rôzne predsejbové, preemergentné, ako aj postemergentné, prípadne aj neskoro postemergentné kombinácie herbicídov. Ak nemáme istotu vzídenia, použijeme postemergentné herbicídy. Graminicídy sú prípravky účinné na jednoklíčnolistové, najmä proti obilninám a pýru, a aplikujú sa pred odnožením obilniny, teda do 3. listu, najčastejšie v septembri.

Regulátory rastu na jeseň, ešte pred predlžovaním koreňového kŕčka - spravidla do konca septembra, sa odporúča použiť vždy. Okrem regulátorov možno použiť aj fungicídy s regulačným účinkom, ktoré účinkujú predovšetkým na fómu a sú väčšinou na báze azolov. Je isté, že sa v rámci herbicídov používajú preparáty výberovo, ale platí, že bez pesticídov sa repka nedá dopestovať.

Diskusia o mýtoch a realite pestovania repky

V masmédiách sa často objavujú príspevky kritizujúce rozsah a niekedy aj spôsob pestovania repky olejky, najmä jej náročnosť na chemickú ochranu proti burinám, chorobám a škodcom, s nepriaznivým dopadom na životné prostredie. Pre mnohých sú rozkvitajúce žlté polia vnímané ako symbol začiatku klimaticky priaznivejšej časti roka, pre iných ako „žlté zlo“.

Hovorí sa: Repky sa u nás pestuje priveľa

Výmera okolo 150 tisíc hektárov predstavuje 12 % z celkovej výmery ornej pôdy Slovenska, čo teoreticky znamená, že sa na to isté pole vráti za 8 rokov. V niektorých podnikoch je zastúpenie repky až dvojnásobné. V niektorých spolkových krajinách Nemecka predstavuje podiel repky na ornej pôde až 33 %.

Hovorí sa: Repka škodí v osevnom postupe

Repka má vysokú predplodinovú hodnotu, porovnateľnú s napríklad strukovinami či okopaninami, a preto je vítaným článkom osevného postupu. Patrí jednoznačne medzi tzv. zlepšujúce plodiny. Je pravda, že v dôsledku používania pesticídov a niektorých hnojív sa mení skladba mikrobiálneho spoločenstva, ale pôda po repke nie je „mŕtva“.

Hovorí sa: Repka drancuje pôdu a prispieva k jej erózii

Repka disponuje mohutným koreňovým systémom, ktorý môže siahať až do hĺbky 1,75 m. Je takto schopná „vydolovať“ aj pre iné plodiny z neprístupnej hĺbky časť živín. Pôdy obohacuje o značné množstvo pozberových zvyškov (5 - 7 t/ha slamy a 1 - 4 t/ha sušiny koreňovej hmoty), ktoré zlepšujú pôdnu štruktúru a obmedzujú eróziu. Keďže repka býva na poli asi 11 mesiacov, najdlhšie zo všetkých jednoročných plodín, výrazne obmedzuje veternú a vodnú eróziu.

Hovorí sa: Repka zabíja srnčiu zver

Moderné odrody repky sú šľachtené na znížený, nie však absolútne nulový obsah glukosinolátov. Pri vysokom príjme repky, ktorá zveri chutí, je aj pri takýchto odrodách celkové množstvo glukosinolátov postačujúce k tomu, aby organizmus zveri bol poškodený. Dôležitú úlohu zohráva prikrmovanie zveri senom. Pôvodné obavy z negatívneho vplyvu rozširujúceho sa pestovania repky na srnčiu populáciu sa nenaplnili, stavy zveri sa zvyšujú.

Hovorí sa: Pri pestovaní repky sa používajú zdraviu škodlivé postreky, niektoré sú aj karcinogénne

Žiadne prípravky, teda ani pesticídy, ktoré by boli len podozrivé z karcinogénnych účinkov, nie sú registrované pre aplikáciu do olejnín, obilnín, zemiakov ani repy. Všetky registrované prípravky sú preverované z hľadiska vplyvu na ľudské zdravie, zdravie užitočného hmyzu a zvierat a musia zodpovedať slovenským aj európskym normám.

Hovorí sa: Repka je iba na biopalivo

Z repky sa vyrába metylester pre biopalivá, ale okrem toho aj stolové a fritovacie oleje, margaríny, mazadlá, technické oleje, hydraulické kvapaliny, vazelína, laky, fermeže, glycerol, vosky, plastické hmoty. Repka sa vracia do poľnohospodárstva ako krmivo (pokrutiny, výlisky a extrahované šroty) a je využívaná aj vo farmácii a kozmetike.

Hovorí sa: Postreky ničia včely

Pre aplikáciu pesticídov, najmä insekticídov, platia prísne pravidlá, orientované predovšetkým na ochranu včiel a užitočného hmyzu. Dva dni pred postrekom sa musí nahlásiť použitie insekticídu všetkým včelárom v okruhu 5 km od pozemku. Repka olejka patrí medzi významné medonosné plodiny a predstavuje tiež výborný zdroj peľu.

Hovorí sa: Repkový peľ spôsobuje alergie

Repkový peľ sa nerozširuje na väčšie vzdialenosti, lebo jeho zrná sú pomerne ťažké a hrudkujú sa. Ku kontaktu s peľom u citlivých jedincov tak dochádza iba v tesnej blízkosti s kvitnúcim porastom repky. Podľa niektorých štúdií je z pomedzi alergikov citlivých na repkový peľ len 0,2 %.

Hovorí sa: Na Slovensku sa pestuje geneticky modifikovaná repka, čo škodí prírode a ľuďom

Na Slovensku sa geneticky modifikovaná repka nepestuje. V dôsledku veľmi prísnej legislatívy EÚ sa GM repka v žiadnej krajine, teda vrátane Slovenska, nepestuje a v najbližšom období sa na tejto skutočnosti neplánuje nič zmeniť.

Hovorí sa: Repka je veľmi náročná na živiny a preto ochudobňuje pôdu

Repka je značne náročná plodina na živiny, jej požiadavky sú 2 až 3-krát vyššie ako majú napríklad obilniny. Na rozdiel od väčšiny iných plodín však pôdu o tieto živiny neochudobňuje, väčšia časť týchto živín totiž po repke zostáva vo forme zapracovaných pozberových zvyškov v pôde. Napríklad pri draslíku 90 %, aj pri vápniku 90 % a horčíku 84 %.

Hovorí sa: Repkový olej je produkt pre technické účely, musí sa vyrábať z repky?

Na používaní produktov rastlinnej výroby primárne určených k produkcii potravín k technickým účelom nie je nič mimoriadneho. Robí sa to nie len pri repke, ale aj pri iných plodinách. Potravinárske a technické použitie ale spolu technologicky nijako nesúvisí.

Hovorí sa: Repkový olej je podradnej kvality

Nízka cena neznamená nižšiu kvalitu. Z pohľadu výživy a šírky kuchynského uplatnenia je repkový olej ideálnou voľbou. Vo svete prevláda názor, že repkový olej je skladbou nasýtených a nenasýtených mastných kyselín jedným z najvhodnejších olejov pre humánnu výživu. Dokonca v niektorých ukazovateľoch prekonáva vysoko cenený olivový olej.

Slnečnica ročná: Druhá najvýznamnejšia olejnina

Slnečnica je po repke ozimnej našou druhou najvýznamnejšou olejninou. Má hlavný význam pre potravinársky priemysel, pretože plody - nažky (šupka a jadro) - obsahujú 40 - 55 % oleja, ktorý obsahuje veľký podiel kyseliny linolovej. Výťažnosť oleja závisí od olejnatosti jadra a od podielu šupky v nažke. Semená slnečnice, najmä semená veľkosemenných odrôd, sa u nás jedia.

Výživa a hnojenie slnečnice

Slnečnica má pomerne dobre vyvinutý koreňový systém, vďaka čomu je schopná využívať aj ťažšie rozložiteľné zlúčeniny z hlbších vrstiev pôdy. Preto sa najlepšie výsledky dosahujú na pôdach s vysokým obsahom humusu a dobrou zásobou vápnika, fosforu a draslíka. Slnečnica slabšie reaguje na priame hnojenie priemyselnými hnojivami, ale o to lepšie výsledky dosahuje na pozemkoch so starou pôdnou silou. Najlepšie je slnečnicu zaradiť v osevnom postupe do druhej trate, čiže po predplodine hnojenej maštaľným hnojom, v dávke zhruba 40 t/ha.

Výživa a hnojenie slnečnice vo veľkej miere ovplyvňuje úrodu, obsah a zloženie oleja, ale aj výskyt hubových ochorení. Slnečnica je veľmi náročná na draslík. Dusíkom sa hnojí na jar v 2 - 3 dávkach (pred sejbou, pri sejbe a na list). Fosforečné a draselné hnojivá aplikujeme zásadne na jeseň pri základnej príprave pôdy.

Zber a spracovanie slnečnice

Predpokladom úspešného dozretia a zberu slnečnice je desikácia porastov, ktorá sa vykonáva pri vlhkosti 35 % pri silne napadnutých porastoch hubovými chorobami, alebo po 40 - 44 dňoch od ukončenia kvitnutia pre fyziologickú zrelosť. Zber sa začína po 8 - 10 dňoch od postreku, kedy nažky obsahujú 15 - 18 % vlhkosti. Semeno slnečnice sa suší do 8 - 10 % vlhkosti pri teplote 45 - 55 °C (max. 60 °C).

Ochrana slnečnice

Pri pestovaní slnečnice je dôležité zavlažovanie (dvakrát až trikrát počas vegetácie, najmä v obdobiach zakladania úborov a kvitnutia) a ničenie burín (bránením do hĺbky maximálne 4 - 5 cm). Proti hubovým chorobám sa aplikujú fungicídy v štádiu 14 - 16 listov a začiatkom kvitnutia. Opakované alebo časté zaraďovanie rovnakých alebo príbuzných plodín na tom istom stanovišti podporuje šírenie špecifických burín a patogénov, preto je dôležitá priestorová a časová izolácia príbuzných plodín. Pre opelenie sa odporúča na 1 ha slnečnice privážať do blízkosti poľa 1 až 2 úle.

Produkty z olejnín a ich využitie

Olejniny sú surovinovou základňou pre celý rad odvetví potravinárskeho a ľahkého priemyslu. Potravinársky priemysel vyrába dnes široký sortiment výrobkov, ako sú stolové a šalátové oleje, margaríny, pokrmové tuky. Horšie druhy olejov sa zužitkujú pri výrobe mydiel, lakov a fermeží. Značné množstvá olejov a tukov sa spracúvajú v kozmetickom priemysle na prípravu rôznych krémov, holiacich mydiel, pást a podobne.

Výlisky ako krmivo

Často sa zabúda, že 35 - 75 % váhy olejnatých semien sa vo forme výliskov vracia do poľnohospodárskej výroby. Tým sa olejniny stávajú prvoradou krmovinou a predplodinou za predpokladu, že celé množstvo vyrobených výliskov alebo extrahovanej múčky sa vráti do kolobehu hospodárskych živín. V tomto zmysle olejniny zintenzívňujú v hospodárstve kolobeh dusíka, ktorý spolu s obsahom pôdneho humusu je meradlom intenzívnej výroby a úrodnosti pôdy.

tags: #zubal #p #pestovanie #olejnin

Populárne príspevky:

• Nechtík lekársky: Použitie a účinky
• Ubytovanie v Hotel Hedera a Narcis
• História a účinky Aloe Vera
• Pestovanie zeleru v kvetináčoch
• štýlové kvetinové vence na dvere