Kľúčové živiny pre pestovanie šalátu a jeho úspešná kultivácia

Šalát (Lactuca sativa) je jednou z najobľúbenejších listových zelenín na svete, pestovanou pre svoju jednoduchú kultiváciu a rýchly rast. Je jednou z najbežnejších zelenín pestovaných po celom svete a určite nechýba ani vo vašej záhrade. Je jednou z mála zelenín, kde konzumujeme práve čerstvé, voňavé, chrumkavé a zdravé listy. Tento zdravý poklad v sebe ukrýva mnoho vitamínov, minerálov a chlorofylu. Vlastné pestovanie šalátu prináša širokú rozmanitosť listov, oveľa väčšiu, než si kedy môžete kúpiť v supermarketoch.

Pôvod šalátu siateho (Lactuca sativa L.) sa pripisuje oblastiam Stredozemného mora. Tento druh bol pôvodne divoký a neskôr domestikovaný v starovekom Egypte, kde sa začal používať už pred viac než 2 000 rokmi. Postupne sa rozšíril do rôznych častí sveta. Dnes je jeho používanie vďaka nízkej kalorickej hodnote veľmi obľúbené.

Šalát (Lactuca) patrí k zeleninovým druhom s krátkym vegetačným obdobím. Je bohatý na vitamíny (A, B, C, E, K), minerály (železo, vápnik, mangán) a vlákninu. V jedinom liste šalátu sa ukrýva celý komplex vitamínov a minerálnych látok.

Nutričné hodnoty a zdravotné prínosy šalátu

Šalát je bohatý na foláty, mangán, vitamíny A, C, K a vlákninu. Medzi jeho najdôležitejšie vitamíny patrí vitamín A obsiahnutý vo farbive beta-karotén. Bohatšie zastúpený je práve v odrodách sfarbených do červena. Kyselina listová a ďalšie vitamíny zo skupiny vitamínov B posilňujú imunitný systém. Nájdete v ňom vitamíny A, B, C a E, z minerálov je bohatý najmä na železo, vápnik a mangán. Do svojej stravy by ste ho mali zaradiť aj pre obsah kyseliny listovej, vo farebných odrodách sa nachádzajú tiež karotény. Hlávkový šalát je dobrým zdrojom vitamínu K, vitamínu A, vitamínu C a kyseliny listovej. Obsahuje aj minerály, ako je draslík, vápnik a horčík. V šaláte sa nachádzajú aj telu prospešné bioaktívne zlúčeniny, ktoré majú protizápalové účinky a znižujú cholesterol.

Hlávkový, ľadový, rímsky - všetky odrody šalátu prispievajú k správnej činnosti trávenia, bojujú proti únave a slúžia ako prevencia proti kardiovaskulárnym ochoreniam. Jeho konzumácia vďaka vláknine a vode napomáha peristaltike čriev, čím podporuje chudnutie. Vitamín A znižuje riziko katarakty a pomáha predchádzať makulárnej degenerácii. Šalát je ideálne zbierať skoro ráno a postupnou prebierkou. Pevnosť kostí - zdroj vitamínu K posilňuje kosti. Vitamín K, A a C je potrebný na tvorbu kolagénu. Vitamín K podporuje tvorbu chrupavky, vitamín A vývoj kostných buniek a vitamín C bojuje proti vyčerpaniu kostí. Tmavá zelenina, ako aj šalát, obsahuje tiež luteín na prevenciu ochorení zraku.

Šalát má nízky obsah kalórií, vysoký obsah vlákniny a antioxidantov, pomáha pri trávení a podporuje črevá. Pomáha pri zápche a nadúvaní, zmierňuje bolesti žalúdka. Extrakty z niektorých druhov šalátu podporujú pokojný spánok a upokojujú nervový systém. Vitamín A podporuje kožné bunky a vitamín C chráni kožu pred UV žiarením. Umývanie tváre zo šťavy šalátu alebo z jeho výťažkov zlepšuje zdravie pokožky. Vitamín K obsiahnutý v šaláte podporuje silu vlasov. Kyselina listová a folát obsiahnutý v šaláte bojuje proti megaloblastickej anémii. Rímsky šalát pomáha pri liečbe chudokrvnosti z nedostatku vitamínu B12. Vitamíny skupiny B zabezpečujú tvorbu červených krviniek.

Šalát je s obsahom vitamínu A, C a železa dobrým zdrojom živín. Proteíny obsiahnuté v šaláte napomáhajú kontrolovať zápal. Čím je šalát tmavší, tým viac antioxidantov obsahuje, čo má protizápalové vlastnosti. Výťažky hlávkového šalátu podporujú zdravie mozgu a znižujú riziko mozgových ochorení, ako napríklad Alzheimerova choroba. Podporuje zdravé srdce (najmä rímsky šalát, ktorý je dobrým zdrojom vitamínu B) a obsahuje tiež vitamín C, ktorý pomáha pri liečbe kardiovaskulárnych ochorení. Posilňuje cievy a znižuje stuhnutosť tepien. Draslík znižuje tlak krvi a chráni srdce. Zlepšuje metabolizmus cholesterolu. Zvyšuje hodnoty dobrého HDL cholesterolu a znižuje zlý LDL cholesterol. Bojuje proti rakovine. Znižuje najmä riziko rakoviny žalúdka, úst, hrdla, pažeráka a má ochranné účinky aj pri rakovine pľúc. Znižuje riziko vzniku cukrovky 2. typu. Posilňuje imunitu vďaka obsahu vitamínu C a antioxidantov. Podporuje zdravý vývoj plodu v tehotenstve. Obsah folátu znižuje riziko vrodených chýb plodu. Vláknina v tehotenstve podporuje trávenie a lieči zápchu.

Tabuľka nutričných hodnôt hlávkového šalátu (na 100g)

Typy šalátov a ich požiadavky

Existuje naozaj široká paleta rôznych typov šalátov. Všetky však spoločne zaraďujeme do kategórie šalátov a listovej zeleniny. Pestovanie šalátov má vo všeobecnosti podobné charakteristiky. Výber odrody je založený predovšetkým na tom, čo komu viac chutí. Jednotlivé typy šalátov sa odlišujú vo farbe, tvare, ale predovšetkým v chuti.

Šalát sa vyskytuje v rôznych tvaroch, farbách a textúrach. Medzi najbežnejšie typy patria:

• Hlávkový šalát (Lactuca sativa var. capitata): Tento šalát tvorí kompaktné hlávky s jemnými a šťavnatými listami. Patrí medzi najstaršie pestované rastliny. Historické zdroje uvádzajú, že sa pestuje okolo 4000 rokov. Obsahuje vitamíny A, B1, B2, B6, C, E, kyselinu listovú, vápnik, draslík, železo, fosfor, horčík, stopové prvky mangán a meď. Horký laktucín podporuje chuť do jedla a uľahčuje trávenie. Má dokonca mierne sedatívne účinky, upokojuje nervovú sústavu a zmenšuje stres. Vegetačné obdobie sa pohybuje od 30 do 110 dní.
• Listový šalát (Lactuca sativa var. crispa): Netvorí hlávku, ale rastie vo forme voľne usporiadaných listov alebo husto olistených ružíc. Odrody sa líšia tvarom, kučeravosťou a farbou listov. Zaraďuje sa k nemu aj šalát na rezanie mladých listov, tzv. „baby leaf“, ktoré môžete zberať už 30 až 45 dní po vysiatí. V závislosti od konkrétnej odrody môžu byť listy rôzne veľké, mierne alebo viac vlnité, dokonca aj farebne výraznejšie.
• Rímsky šalát (Lactuca sativa var. longifolia): Má dlhé, chrumkavé listy a pevnejšiu štruktúru. Dejiny však hovoria, že ho konzumovali starí Gréci i Egypťania. Má užšie, mierne zvlnené alebo skučeravené, podlhovasté, elipsovité, značne rebrovité, voskovým povlakom pokryté listy, ktoré netvoria pevnú hlávku. V porovnaní s hlávkovým šalátom je oveľa odolnejší proti vybiehaniu do kvetu. Vegetačná doba je 100 - 120 dní.
• Ľadový šalát (Lactuca sativa var. crisphead): Tento druh je veľmi chrumkavý, s tesne usporiadanými listami. Je odolnejší proti pomliaždeniu a predčasnému kvitnutiu. Vyznačuje sa výbornou chuťou a vynikajúcou krehkosťou, má nižšiu náchylnosť na vädnutie.
• Batávia (Lactuca sativa var. capitata): Odrody s listami podobnými hlávkovému alebo rímskemu šalátu, často s kučeravými okrajmi.
• Endívia (Cichorium endivia): Za pôvodnú domovinu endívie sa označuje India, divo rastie v krajinách okolo Stredozemného mora. Podmienky na jej pestovanie sú vhodné najmä na južnom Slovensku.
• Rukola (Eruca vesicatoria ssp. sativa): Pochádza zo Stredomoria. Konzumujú sa svetlozelené listy štipľavej, korenistej chuti podobnej chrenu či žeruche. Sú hladké, lýrovité, ostro vykrajované s dĺžkou cca 18 cm, podobné listom púpavy. Mladé ich používame čerstvé ako prísadu do šalátov a ako dekoráciu jedál. Staršie listy upravujeme tepelne.
• Špargľový šalát: Pochádza z Číny a u nás je málo známy. Od ostatných šalátov sa líši tým, že sa nekonzumujú hlávky ani listy, ale hrubé vysoké hlúby, keď majú hrúbku 2 až 3 cm a výšku 25 až 30 cm. Upravujú sa podobne ako špargľa alebo ako zelerové stonky.

Podmienky pre úspešné pestovanie šalátu

Šalát je chladnomilná plodina, ktorej sa najlepšie darí pri teplotách medzi 10 - 18 °C. Optimálne teploty na klíčenie sú od 16 - 20 °C, pričom mladé rastliny znesú teploty až do -5 °C. Vysoké teploty môžu spôsobiť, že rastlina predčasne vybehne do kvetu, čo znižuje kvalitu listov.

Stanovište a pôda

Šalát siaty preferuje ľahké až stredne ťažké, výživné a dobre priepustné pôdy. Dôležitou vlastnosťou pôdy, na ktorú by sme si pri pestovaní šalátu mali dať pozor, je dobrá sorpčná kapacita. Všetky druhy šalátov vyžadujú hlinitopiesočnaté, piesočnatohlinité a piesočnaté pôdy. Šalát preferuje slnečné stanovište, ale v teplejších oblastiach znesie aj polotieň. Odborníci odporúčajú na skoré pestovanie teplejšie polohy, naopak pre letný výsev polohy s nižšími teplotami. Šaláty ocenia slnečné stanovište s priepustnou, výživnou a neutrálnou až slabo zásaditou pôdou. Optimálna teplota na ich pestovanie je podľa odrody 10 až 12 °C. Ak máme k dispozícii záhony v polotieni, vhodnejšie bude uprednostniť listové šaláty.

Šalátu sa značne darí v bohatej, ílovitej pôde, ktorá zahŕňa množstvo organického materiálu. Dobre sa mu darí v bohatej, dobre odvodnenej pôde s pH pôdy v rozsahu od 6.0 do 7.0. Pôda by mala byť neustále navlhčená. Pred sadením môžete použiť vidličku na nahnojenie pôdy. Ideálne pH pôdy by malo byť medzi 6,0 a 7,0. Ak je pôda príliš kyslá, pridajte vápno. Ak je pôda príliš zásaditá, pridajte síru. Do pôdy zapracujte kompost alebo hnoj, aby ste zlepšili jej štruktúru a zabezpečili dostatok živín. Vyhnite sa prehnojovaniu dusíkom, pretože to môže viesť k hromadeniu dusičnanov v listoch, čo nie je zdravé.

Hlávkový šalát môžete pestovať priamym výsevom alebo si dopestujete priesady. Na pestovanie hlávkového šalátu zvoľte slnečné stanovisko s pH pôdy 7 - 8. Nemusíte sa obávať zmien teploty počas dňa, jarné odrody odolajú poklesu teploty až do - 5 °C, môžete ich preto vysievať priamo na záhon. Neskoršie odrody si môžete predpestovať. Na tvorbu hlávok bude potrebovať teploty medzi 12 - 15 °C, v období ich rastu mu prospieva dostatok vlahy. Šalát ľadový má podobné nároky na prostredie ako šalát hlávkový, neznáša však nízke teploty pod -1 °C. Rímsky šalát bude potrebovať dostatok vlhkosti, kyprú, humóznu, piesočnato-hlinitú alebo hlinito-piesočnatú pôdu s neutrálnym pH. V ťažkej a kyslej pôde vybieha do kvetu. Vo fáze priesad odoláva teplotám až do - 6 °C, počas zakladania a dozrievania hlávok potrebuje teploty okolo 15 - 20 °C, nemali by klesnúť pod 0 °C.

Výsev a výsadba

V našich záhradách a skleníkoch šalát pestujeme zvyčajne z priamych výsevov, no môžeme ho aj rýchliť a pestovať zo sadby. Šalát má krátke vegetačné obdobie, môžete ho preto pestovať ako predplodinu, medziplodinu i následnú plodinu. Šalát odoláva aj nižším teplotám, dopestovať si ho preto môžete aj vo vyšších polohách a na jar. V skleníkoch šalát vysievame už od januára. S predpestovaním sadby v sadbovačoch začíname vo februári a na pole vysievame od marca. Termín výsevu, samozrejme, závisí od počasia. Pre letné pestovanie volíme termíny v júni - júli.

Osivo vysievame do radov vzdialených 30 - 40 cm a do hĺbky 1 cm. Na jar môžeme záhon nakryť bielou netkanou textíliou. Pri priamom výseve nezabudnite na jednotenie rastlín po vzídení a pravidelné okopávanie a odburiňovanie. Šalát je najlepší na výsev na jar a jeseň, keď sú teploty mierne. Je to chladnomilná plodina, ktorá sa najlepšie darí pri teplotách medzi 10-18 °C. Semená šalátu vysievaj do hĺbky 1 cm, s rozostupom 20-30 cm medzi rastlinami, aby mali korene dostatok priestoru na rast.

Ak sa rozhodnete pripraviť si priesady, je potrebné začať už veľmi skoro, teda v januári - februári. Semená vkladajte husto do širších nádob. Ak spoza zeminy začnú vykukovať prvé listy, presaďte ich jednotlivo do kelímkov. Do záhrady priesady saďte v druhej polovici marca až v apríli. Rozostupy medzi jednotlivými sadenicami by mali byť okolo 25 cm. Ak šalát budete sadiť priamo do záhradky, odporúčame koncom marca až začiatkom mája.

Na skorú úrodu si predpestujeme sadenice, a to už od januára až februára. Semená dobre klíčia pri teplote približne 15 °C. Mladé sadeničky neskôr rovno rozsadíme do pareniska, fóliovníka alebo skleníka. Medzikrok s výsadbou do malých kvetináčov či téglikov, ako to robíme pri paprikách a paradajkách, je možné aj vynechať. Priesady jarných odrôd s tromi až štyrmi pravými listami vysádzame na záhon od konca marca až do apríla do sponu 25 × 25 až 30 cm, celoročné odrody aj neskôr. Jarné odrody sa v lete vôbec neoplatí pestovať, netvoria hlávky, idú do kvetu a listy majú horké. Šľachtitelia sa zameriavajú okrem iného aj na šľachtenie takzvaných celoročných šalátov, čiže takých, ktoré sa budú môcť pestovať aj počas leta bez toho, aby vybiehali do kvetu a horkli, i keď polotieň je v lete pre ne prínosom.

Výsev do semenných tácok alebo nádob: Semená rozmiestnite na pôdu v semennej tácke. Semená je možné rozosiať v riadkoch, ktoré sú od seba vzdialené približne 30 centimetrov, a v jednotlivých riadkoch by mali byť semená od seba vzdialené 10-40 centimetrov. Vzdialenosť závisí aj od odrody. Semená pokryte pôdou v hrúbke približne jeden centimeter a polejte vodou. Šalát, ako aj iné zelené rastliny, má plytké korene a rýchlo sa vyvíja. Šalát vysádzame do sponu vo vzdialenostiach 25 x 25 - 30 cm. Rastliny šalátu uprednostňujú dobre priepustnú hlinitú pôdu čo najbližšie k neutrálnemu pH (hodnoty 6 - 7). Obľubujú slnečné a teplé stanovisko, ktoré mu pomáha rýchlejšie rásť, no zvládne aj polotieň.

Starostlivosť v priebehu vegetácie

Pestovanie šalátových zelenín je medzi záhradkármi veľmi obľúbené vďaka ich rýchlemu rastu a výživovým hodnotám. Tieto zeleniny s chutnými listami sú neodmysliteľnou súčasťou mnohých záhrad. Šalátová zelenina je náročná na pôdnu a vzdušnú vlhkosť, najlepšie sa jej vo všeobecnosti darí na jar a na jeseň, keď teploty podporujú ich optimálny rast. Vhodné je pestovanie na hlinitopiesočnatých pôdach bohatých na humus, ktoré zabezpečujú rýchly vývoj a skorý zber.

Zavlažovanie

Šalát potrebuje dostatočné zavlažovanie počas všetkých štádií rastu. Semenné tácky pokropte vodou a dbajte na to, aby bola pôda navlhčená a dobre odvodnená. Porast pravidelne a rovnomerne zavlažujeme, najmä do doby, keď sa začínajú tvoriť hlávky. Pôda by mala byť neustále navlhčená. Pravidelné zavlažovanie: Šalát potrebuje pravidelné a rovnomerné zavlažovanie, aby bola pôda stále mierne vlhká. Polievanie je obzvlášť dôležité počas horúcich dní. Počas tohto obdobia zavlažujte rastlinu podľa potreby, keď je rastlina v hĺbke 1 cm suchá. Zalievame zásadne ku koreňom, nikdy nie na listy. Ideálne ráno, aby do večera listy obschli a predišlo sa hubovým ochoreniam. Na automatické zvlhčovanie šalátu môžete použiť rozprašovací systém bez príliš veľkej vlhkosti. Sadenice majú úžitok z pokropenia ihneď po presádzaní ľahkým roztokom morských rias alebo emulzie rýb. Hlávkový šalát potrebuje dostatok vlahy, najmä v horúcich letných mesiacoch. Šalát rímsky potrebuje vlhkú pôdu, zalievajte až do vyvinutia hlávok.

Hnojenie

Hnojenie je kľúčovým faktorom, ktorý ovplyvňuje kvalitu a množstvo úrody. Hlávkový šalát potrebuje živiny, ktoré môže hneď využiť. Ak pestujeme jarný šalát v pôdach chudobných na humus, je najvhodnejšie hnojiť maštaľným hnojom ešte na jeseň. Najlepší je dobre uhnitý hnoj. Miesto maštaľného hnoja môžeme použiť kompost v primeranom množstve. Na jar opatrne doplníme priemyselnými hnojivami.

Organické hnojivá

Organické hnojivá sú pre hlávkový šalát najvhodnejšie, pretože zabezpečujú pomalé uvoľňovanie živín a zlepšujú štruktúru pôdy. Medzi najpoužívanejšie organické hnojivá patria:

• Kompost: Kvalitný kompost je bohatý na živiny a mikroorganizmy, ktoré sú prospešné pre rast rastlín.
• Hnoj: Dobre vyzretý hnoj je vynikajúcim zdrojom dusíka, fosforu a draslíka.
• Trus hmyzu: Tento druh hnojiva je bohatý na živiny a je vhodný pre rôzne druhy zeleniny, vrátane hlávkového šalátu.
• Hnojivé zákvasy: Tieto sú výborným nechemickým hnojivom i ochranným postrekom pre rastliny, ktoré nielen chránia, ale im zvyšujú aj odolnosť proti chorobám i škodcom.
• Žihľava ako hnojivo: Žihľava je v záhrade veľkým prínosom pre pestované rastliny, lebo urýchľuje zrenie kompostu. Hnojivé zákvasy zo žihľavy sú výborným nechemickým hnojivom i ochranným postrekom pre rastliny, ktoré nielen chránia, ale im zvyšujú aj odolnosť proti chorobám i škodcom. Zálievku rastlín: Hnojivo zriedime vodou a zalejeme ním rastliny. Postrek rastlín: Hnojivo zriedime vodou a postriekame ním rastliny. To ich ochráni pred chorobami a škodcami.

Minerálne hnojivá

Minerálne hnojivá sa používajú menej často, pretože šalát je na ne citlivý. Ak sa rozhodnete pre ich použitie, je dôležité dodržiavať odporúčané dávkovanie a aplikovať ich s opatrnosťou. Dusíkaté hnojivá: Ak pestujete šalát v chudobnej pôde, môžete pridať mierne množstvo dusíkatého hnojiva, ktoré podporuje rast listov.

Hnojenie počas vegetačného obdobia

Počas vegetačného obdobia je dôležité pravidelne kontrolovať stav rastlín a v prípade potreby ich prihnojiť.

Ako rozpoznať nedostatok živín

Nedostatok živín sa prejavuje rôznymi spôsobmi:

• Nedostatok dusíka: Žltnutie listov, pomalý rast.
• Nedostatok fosforu: Fialové sfarbenie listov, slabý koreňový systém.
• Nedostatok draslíka: Hnednutie okrajov listov, slabá odolnosť voči chorobám.

Aplikácia hnojiva

Hnojivo aplikujte okolo rastliny, pričom dbajte na to, aby sa nedostalo priamo na listy. Najlepšie je hnojiť po daždi alebo po zálievke, keď je pôda vlhká. Vyhnite sa priamemu hnojeniu čerstvým hnojom: To môže spôsobiť horkú chuť a štipľavosť šalátu.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Samotné pestovanie zvládne aj začiatočník. Avšak popasovať sa môžeme práve častým problémom pri pestovaní, a to vybiehaním do kvetu. Tomu sa však vieme vyhnúť, ak porast chránime pred chladným počasím a extrémnym suchom v počiatočných fázach rastu. Hlávkový šalát je náchylný na niektoré bežné problémy, ako sú „útoky“ ucholakov, lariev a vošiek. Aj hlodavce a králiky vedia narobiť poriadnu škodu. Šalát môže byť napadnutý slimákmi, voškami alebo molicami. Zabezpeč dostatočnú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami, aby sa znížilo riziko plesňových ochorení, ako je pleseň sivá.

Pri pestovaní šalátu si dávajte pozor na niektoré škodce a choroby, najmä ak ho pestujete priamo v záhrade. Listy šalátu bežne napádajú slimáky, slizniaky, vošky a hubové patogény, ako je napríklad múčnatka. Ak vyvýšené záhony nemáte, tak vám proti slimákom či slizniakom pomôže vytvoriť pivnú pascu. Zakopte do zeme 7 dcl pohár tak, aby z neho trčal asi centimetrový okraj a do asi dvoch tretín ho naplňte pivom. Slizniaky si na šalátoch radi pochutnávajú, existuje však viacero spôsobov, ako im v tom zabrániť. Jedným z nich je aj pivná pasca.

Častou chorobou šalátov je pleseň šalátová (Bremia lactucae). Prejavuje sa vznikom svetlozelených až žltozelených rôzne veľkých škvŕn, často ohraničených nervatúrou, hlavne na starších listoch. Škvrny sa postupne zväčšujú, splývajú, zasychajú a nekrotizujú. Na ich spodnej strane je belavý poprašok reprodukčných orgánov huby. Napadnuté listy väčšinou opadávajú. Chorobu podporuje vysoká vzdušná vlhkosť (nad 90 %), zvlhčenie listov a teploty medzi 15 a 20 °C. Suché a slnečné počasie s nočnými teplotami nad 15 °C priebeh infekcie zastavuje. Na šaláte sa vyskytuje aj hniloba. Hlavným príznakom sú modré škvrny na koreňovom krčku hojne pokryté bielym vatovitým povlakom. Škvrny rýchlo rastú a postupne obklopia celý obvod koreňového krčka. Neskôr bývajú napadnuté i vonkajšie a potom aj vnútorné listy - vädnú, klesajú na zem a hnijú. Základným preventívnym opatrením je dostatočná vzdušnosť medzi jednotlivými hlávkami.

Zber a využitie šalátu

Šalát je ideálne zbierať skoro ráno a postupnou prebierkou. Pre nedočkavých záhradkárov je tu veľmi skorá odroda - ´Král máje I.´ - vhodná na najskoršie jarné poľné pestovanie aj na rýchlenie v nevykurovaných fóliovníkoch. Tento šalát vytvára krásne pevné, guľové a dobre uzatvorené hlávky jemnej chuti. Je preň typický dobrý zdravotný stav a vysoká odolnosť voči vybiehaniu do kvetu. Už z jeho názvu by sa dalo vydedukovať, že sa jedná o odrodu, ktorá znáša jarné mráziky.

Šesť týždňov od výsevu zberáme trhací šalát, takzvaný „baby leaf“. Neskôr koncom jari až do leta budú postupne dorastať hlávkový a kučeravý šalát, šťaveľ, špenát, ako aj ľadový a rímsky šalát či pak-choi. V prípade rímskeho šalátu a maslovej odrody šalát zberajte tak, že najskôr odrežete vonkajšie listy, ak chcete, aby časom poskytli viac listov. Hlávkový šalát je pripravený na zber, keď sú hlávky pevné a kompaktné. Listový šalát môžete zberať priebežne, keď sú listy dostatočne veľké. Zberajte vonkajšie listy, aby ste nechali vnútorné pokračovať v raste.

Hlávky šalátu zberáme skoro ráno. Odrežeme hlúb nad zemou a hlavu očistíme od vonkajších listov. Po zbere vydrží veľmi krátko, vo vlhkej utierke v chladničke asi dva dni. Úrodu hlávkového šalátu môžete zbierať podľa potreby, a nie celú naraz. Počkajte, kým bude jeho hlávka úplne zrelá a stred pevný na dotyk. Zrelé hlávky režeme v ranných hodinách, keď je ešte sviežo a chladnejšie, vždy ostrým nožom takmer nad pôdou. Zberáme len toľko hlávok, koľko plánujeme hneď po zbere využiť. Šaláty totiž rýchlo vädnú a dlhším skladovaním sa ich kvalita výrazne znižuje. Jednotlivé lístky šalátu listového zberáme, keď dosiahnu veľkosť asi 10 cm. Lístky odtrhávame ručne, čo najbližšie ku koreňovému krčku. Nevytrhávame celé rastliny, pripravili by sme sa o ďalšiu várku listov.

Šalátové listy môžeme použiť v množstve rôznych pokrmov, od klasických šalátov po sendviče, wrapy, smoothies a dokonca i do niektorých varených pokrmov. Ich sviežosť a chrumkavosť dodávajú jedlám zaujímavú textúru a chuťovú rozmanitosť. V gastronómii sa môžete stretnúť so šalátom hlávkovým, šalátom ľadovým, či šalátom rímskym. Je to zelenina, ktorá sa ideálne hodí do rôznych zeleninových šalátových zmesí, jemne pokvapkané olivovým olejom a citrónovou šťavou. Používa sa ako súčasť mnohých šalátových jedál, hoci šéfkuchári na celom svete ho používajú aj v polievkach, wrapoch a sendvičoch.

tags: #ake #ziviny #pri #pestovani #potrebuje #salat

Populárne príspevky:

• Prírodný Elixír pre Zdravie a Krásu
• Sprievodca pestovaním Monstery
• Rozmnožovanie a pestovanie afrických fialiek
• najlepšie papriky do záhrady
• Účinky bazy čiernej počas tehotenstva