Pestovanie a využitie zemežlče menšej (Centaurium scilloides)

Zemežlč menšia, vedecky označovaná ako Centaurium scilloides, je jednoročná alebo dvojročná bylina z čeľade horcovitých (Gentianaceae) s krátkym koreňom. Je známa aj pod ľudovými názvami ako hlístník alebo cintária. Rastlina má ružicu prízemných listov a 10-50 cm vysokú priamu, štvorhrannú stonku, ktorá je navrchu vidlicovito rozkonárená.

Listy sú protistojné, sediace a kopijovité. Kvety sú červenoružové, niekedy aj biele, a plody sú valcovité mnohosemenné tobolky. Tento druh bol pôvodne uvádzaný z pobrežných oblastí západnej Európy (od severného Portugalska cez atlantické pobrežie Španielska a Francúzska až po Veľkú Britániu) a z Azorských ostrovov. Avšak štúdie naznačujú, že Centaurium scilloides je endemickým druhom Azorských ostrovov, kde rastie v primárnych lesoch, kryptomeriových výsadbách, na pobrežných skalách a útesoch, a tiež na vlhkých okrajoch ciest.

Požiadavky na pestovanie

Zemežlč menšia preferuje vápnitú hlinitú až ílovitú humóznu pôdu na slnečnom stanovisku. Je dôležité zabezpečiť dostatok slnečného svetla pre jej úspešný rast.

Rozmnožovanie a výsev

Rastlinu pestujeme zo semien. Semená majú nízku klíčivosť, preto sa niekedy pred výsevom namáčajú do vody na urýchlenie klíčenia, ideálne na 3 dni. Potom sa odporúča nechať semená 8-14 dní prejsť studenou stratifikáciou v chladničke v navlhčenom stave. Semená sa vysievajú na jeseň priamo na stanovisko, zmiešané s pieskom alebo pilinami (krupicou), alebo sa vysievajú na priesady. Semená vysievame na povrch substrátu, pretože na klíčenie potrebujú dostatok svetla.

Rozmnožujeme semenami, ktoré zmiešame s pieskom, alebo pilinami, prípadne so pšeničnou krupicou a sejeme na priesadu (do debničiek, alebo na hriadky do preosiatej zeme) a ponechávame z jedného roku na druhý, prípadne prisievame i do lúčnych tráv. V prvom roku rastú len prízemné ružice listov, druhým rokom rastliny kvitnú.

Zber a starostlivosť

Zberáme rezaním alebo strihaním kvitnúce časti vňate asi 5 cm od zeme, dva krát do roka v letných mesiacoch. Dôležité je zberať mladú zelenú kvitnúcu vňať a dbať, aby sme ju nevytrhli i s koreňom, ideálne v dĺžke najviac 20 cm. Z nepoškodeného koreňa a prízemnej časti rastú ďalšie kvitnúce stonky. Pri zbere je potrebné nechať pár rastlín na vysemenenie, aby sa zabezpečila prirodzená obnova porastu. Tiež je dôležité dbať, aby na stanovišti zostalo dosť nedotknutých jedincov na semeno.

Prieskum sójových pakomárov

Chemické zloženie a liečivé účinky

Herba centaurii (Centaurii umbellati syn. C. minoris, chironiae, felis terrae) obsahuje glykozidnú horčinu gentiopikrín (prv označovaný ako erytaurín), erytrocentaurín (viazaný aj voľný), mastné kyseliny, alkaloid erytricín, žlté flavónové farbivo centaureín, živicu a stopy éteru. Zemežlč je súčasťou liekopisnej horkej tinktúry a iných liečivých prípravkov.

Osoží pri poruchách trávenia (napríklad pri nechutenstve, pálení záhy, grganí, nadúvaní), pri katare žalúdka a čriev, chorobách látkovej premeny, málokrvnosti, v rekonvalescencii, ako aj proti črevným parazitom. Je tiež využívaná na podporu trávenia, lepšieho zaspávania a na celkovú relaxáciu organizmu.

Podobné druhy

Medzi príbuzné druhy patrí napríklad zemežlč obyčajný (Centaurium littorale (Turn.) Gilm. syn. Centaurium vulgare Rafn.), ktorý má stonku už v hornej polovici rozkonárenú, listy užšie a rastie na rašelinových alebo slaných lúkach. Ďalším príbuzným druhom je zemežlč rozkonárený, ľudovo nízky alebo kríčkovitý, čiže zemežlč spanilá (Centaurium pulchellum (Sw.) Druce, syn. Erythraea scilloides (L. f.) Chaub. ex Puel, Gentiana scilloides L.).

tags: #centaurium #scilloides #naroky #na #pestovanie