Prečo lastovičky lietajú na zimu do teplých krajín?
Každoročne s príchodom jesene sa obloha nad Slovenskom zaplní kŕdľami vtákov, ktoré sa vydávajú na dlhú cestu za teplom. Viete, ktoré vtáky nás opúšťajú, kedy odlietajú, kam smerujú a ako im môžete pomôcť?
Na Slovensku máme vyše 200 vtáčích druhov a až 150 z nich opúšťa naše územie, letia do krajín, kde prečkajú zimu v priaznivejších podmienkach. Neletia za teplom, ale tam, kde je dostatok potravy. Najprv odlietajú tie, ktoré letia až do subsaharskej Afriky. V tlačovej správe informovala manažérka pre komunikáciu Ochrana dravcov na Slovensku.
„Našu krajinu už opustili vlhy, mucháriky bielokrké, všetky trsteniariky zo slovenskej hniezdnej populácie, takmer všetky dážďovníky a včeláriky. V nasledujúcich dňoch odletia lastovičky, veľká časť peníc, sláviky. Spomedzi dravých vtákov odlietajú ako prvé sokoly červenonohé, sokoly lastovičiare, včeláre lesné, či výriky lesné. Vo všeobecnosti ide o druhy s vysokým podielom hmyzu v potrave.
Podľa jeho slov jarné pozorovania naznačovali, že pre nepriaznivé klimatické podmienky sa zo zimovísk vrátilo o niečo menej jedincov, resp. prileteli neskôr než zvyčajne. Tie, ktoré prileteli, museli zvládnuť náročné okolnosti, a teda by sa dalo predpokladať, že sú zdatnejšie a schopnejšie v hniezdení a výchove potomstva. V prípade niektorých druhov, kde už väčšina populácie naše územie opustila, sa ešte nájdu ojedinelé páry, ktoré aktuálne hniezdia. Neskorší prílet im nezabránil podujať sa na zodpovednú úlohu. Ide napríklad o hrdličku poľnú, či lastovičky. Budú sa musieť poponáhľať, aby stihli do mesiaca naše územie opustiť a doletieť až do Afriky.
Ornitológov prekvapil medzi migrujúcimi jedincami vysoký podiel mladých vtákov. Absencia zrážok umožnila vysokú hniezdnu úspešnosť najmä u druhov vtákov tzv. otvorených hniezd. Migrácia mláďat je najnáročnejším obdobím ich života, veľa z nich cestu nezvládne, pri niektorých druhoch prežije len 20 percent mláďat. Ohrozením sú prirodzené faktory, ako počasie, vyčerpanosť, nedostatok potravy, predátori, choroby, bariéry v podobe elektrických vedení a turbín, ale tiež barbarské usmrcovanie pre obchod či zábavu v krajinách ako Sýria, Libanon, Cyprus, Malta či Egypt.
„Aktuálna sezóna jesennej migrácie nás zatiaľ príjemne prekvapila vysokým podielom mladých vtákov, aký sme ešte na Slovensku nezažili. Napríklad v prípade strakoša červenochrbtého a trsteniarikov je tento rozdiel do očí bijúci a markantný. Najväčší vplyv malo počasie, resp. klimatické podmienky. Absencia zrážok umožnila vysokú hniezdnu úspešnosť najmä u druhov vtákov tzv. otvorených hniezd (drozdy, strakoše, trsteniariky, penice). Okrem toho sa zrejme znížilo aj riziko predácie mláďat a znášok zo strany druhov - predátorov, ktoré teraz nachádzali inú potravu, napríklad dostatok hmyzu (tzv. „Tohoročná vysoká hniezdna úspešnosť môže mať ešte jedno zaujímavé vysvetlenie. Jarné pozorovania naznačovali, že sa z dôvodu nepriaznivých klimatických podmienok vrátilo zo zimovísk o niečo menej jedincov, resp. prileteli neskôr než zvyčajne. „Je tu ešte jedna zaujímavosť. V prípade niektorých druhov, kde už väčšina populácie naše územie opustila, sa ešte nájdu ojedinelé páry, ktoré aktuálne hniezdia. Neskorší prílet im nezabránil podujať sa na zodpovednú úlohu. Ide napríklad o hrdličku poľnú, či lastovičky.
Prečo vtáky migrujú?
Niektorí si mysleli, že zimu prespali. Iní sa domnievali, že vyleteli na mesiac - niekto vypočítal, že by tam mohli doletieť za dva mesiace. Jeden švédsky arcibiskup v 16. storočí tvrdil, že lastovičky strávia zimu pod vodou, stúlené k sebe na dne jazier a bažín. V jeho pojednaní sa dokonca objavila ilustrácia zobrazujúca rybára, ako ťahá sieť plnú lastovičiek.
Hoci sa to zdá neuveriteľné, lastovičky z Británie a Ruska boli nájdené zimovať spolu, až v juhovýchodnom cípe Afriky, tisíce kilometrov od domova. Niektorí z ich severoamerických kamarátov letia až tak ďaleko na juh, ako je Argentína alebo Chile. A lastovičky nie sú jediné vtáky, ktoré podnikajú takéto hrdinské výpravy. Ornitológovia užasli pri zistení, že taký malý vták ako lastovička môže podniknúť cestu tam a späť dlhú 22 500 kilometrov, kým sa nasledujúcu jar vráti do toho istého hniezda.
Čo núti vtáky, aby cestovali na druhý koniec zemegule? Alebo, ako sa hovorí v Španielsku, „lastovička, prečo opúšťaš svoje hniezdo“? Je to pre zimu, alebo aby si našla potravu? Nepochybne je to skôr preto, že potrebuje mať istý prísun potravy, než pre nástup mrazivého počasia, pretože mnohé malé vtáčiky, ktoré majú ťažkosti s prežitím chladných zím, nemigrujú.
Sťahovanie vtákov však nie je iba putovaním za potravou. Vedci zistili, že impulz na sťahovanie u vtákov vyvolávajú skrátené dni. Na jeseň, keď ubúda denného svetla, vtáky v zajatí znepokojnejú. To sa stáva dokonca aj vtedy, keď im urobia umelé osvetlenie a keď sa o vtáky od malička starali výskumníci. Vták v klietke sa dokonca otáča tým smerom, o ktorom inštinktívne vie, že by ním mal pri sťahovaní letieť.
Navigácia vtákov: Tajomstvo dlhých ciest
Ako môžu byť vtáky takými úspešnými navigátormi na dlhé vzdialenosti? Mnohé sa sťahujú cez jednotvárne oceány a púšte, a to vo dne aj v noci. U niektorých druhov sa mladé vtáky vydajú na cestu na vlastnú päsť bez pomoci skúsených dospelých. Navigácia - zvlášť pri ceste ponad šíre moria alebo ponad púšte - nie je vôbec ľahká. Človeku trvalo tisícky rokov, kým ju zvládol.
Krištof Kolumbus by sa určite nikdy neodvážil na takú dlhú cestu naprieč oceánom, keby nemal navigačné pomôcky, ako bol astroláb a magnetická buzola. Na konci jeho prvej plavby to však predsa len boli vtáky, ktoré mu ukázali cestu na Bahamy. Na úspešnú navigáciu je potrebný systém na udržanie pevného kurzu a tiež pomôcky na určenie polohy. Jednoducho povedané, potrebujete vedieť, kde sa vzhľadom na cieľ cesty nachádzate a akým smerom máte ísť, aby ste sa tam dostali. My ľudia nie sme vybavení tak, aby sme túto úlohu zvládli bez prístrojov - vtáky však očividne sú.
Vedci, rozhodnutí odhaliť tajomstvá navigácie vtákov, si ako „pokusné králiky“ vybrali poštové holuby. Trpezlivé holuby vybavili „okuliarmi“ z matného skla, aby im zakryli pohľad na orientačné body. Ostatným pripevnili na chrbát magnetické vrecúška, aby nemohli na riadenie letu využívať zemské magnetické pole. Niektorým dokonca počas cesty k miestu ich vypustenia podali liek, aby nevedeli, odkiaľ prišli. Vynachádzavé holuby prekonali každú prekážku osobitne, hoci kombinácia určitých prekážok im zabránila, aby sa úspešne dostali domov. Je teda zrejmé, že vtáky nie sú závislé iba od jedného navigačného systému.
Experimenty, pri ktorých sa používali umelo vyrobené slnká alebo nočná obloha, demonštrovali, že vtáky sa môžu cez deň riadiť slnkom a v noci hviezdami. Ale čo keď je obloha zatiahnutá? Vtáky si aj v tomto prípade môžu stanoviť trasu tak, že využívajú zemské magnetické pole, ako keby mali v sebe zabudovaný kompas. Na to, aby sa vrátili do toho istého hniezda alebo holubníka, musia byť schopné rozoznať aj dobre známe orientačné body.
Aj keď celý tento výskum pomohol zistiť, ako môžu vtáky lietať presne určeným smerom, stále tu ostáva jeden základný problém. Aké „letecké mapy“ používajú vtáky? Ako vedia, kde sa nachádzajú, keď ich zoberú na neznáme miesto stovky kilometrov od domova? Je úplne jasné, že migrácia je inštinktívnym správaním. Mnohé druhy vtákov sa rodia so schopnosťami a zmyslami potrebnými na úspešnú navigáciu a sú geneticky naprogramované tak, aby sa v určitom období roku sťahovali.
Ako sa vtáky orientujú? - Slnko, hviezdy a magnetické zmysly
Migrácia lastovičiek: Dlhá a nebezpečná cesta
Lastovička obyčajná, známa aj ako lastovička domová, hniezdi na celom území Slovenska od nížin do 1 350 m n. m. na Štrbskom plese vo Vysokých Tatrách. Hniezdi v tesnej blízkosti ľudí najmä v maštaliach ale aj v iných stavbách ako sú mosty alebo rekreačné lode. Zo zimovísk sa vracia koncom marca a v apríli. Na najnižšie položené hniezdiská prilieta najskôr, do najvyššie položených najneskôr (26. apríl 1 100 m n. m.), pri jesennom odlete je to naopak. Najviac lastovičiek odlieta v polovici septembra, posledné až v novembri.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 200 000 - 400 000. Populácia sa zmenšila o 20 - 50 %. Lastovičky prídu na Juraja (24. apríla). Ľudová pranostika hovorí, že "na Juraja, lastovičiek návrat do rodného kraja". Ďalšia ľudová pranostika hovorí, že "Panny Márie narodenie (8. september), lastovičiek rozlúčenie". Niektoré lastovičky i belorítky sa však môžu zdržať u nás dlhšie, najmä ak vyvádzajú mláďatá z náhradných znášok.
V priebehu októbra sa od nás poberú vrchárky a slávik červený. Najneskôr za teplom odlietajú škovránky a drozdy. Dávajú si načas, lebo majú namierené nie do veľkých diaľok, poletia len do Francúzska a Talianska. „Tie vtáčiky, ktoré najneskôr odídu, sa najskôr vrátia,“ hovorí prírodovedec. Už vo februári by mali prísť naspäť škovránky, červienky a drozdy. „Lastovičky sa vrátia na Juraja v apríli a dažďovníky na Žofiu v máji,“ dodáva Saniga.
„Najmä pre tohoročné mláďatá je migrácia najnáročnejším obdobím ich života, veľa z nich cestu nezvládne, pri niektorých druhoch (najmä spevavcoch) prežije len 20 percent mláďat. Ohrozením sú prirodzené faktory (nepriazeň počasia, vyčerpanosť, nedostatok potravy, predátori, choroby), bariéry v podobe elektrických vedení a turbín, ale tiež barbarské usmrcovanie pre obchod či zábavu v krajinách ako Sýria, Libanon, Cyprus, Malta či Egypt.
Pre zníženie rizika nárazov do elektrických vedení a zásahov prúdom realizujeme v spolupráci ďalších 6 krajín, s finančnou podporou Európskej únie, prelomový projekt LIFE Danube Free Sky. Do veľkej miery vplývajú na úspešnosť migrácie ľudia. Rozhodujúcim faktorom je dostupnosť potravy a teda prítomnosť plôch ponúkajúcich rôzne druhy živočíchov a rastlín, ktorými sa vtáky živia. Je dôležité, aby sa polia hneď po žatve nezaorali a aby tak aspoň v septembri a októbri poskytli tieto plochy vtákom dostatok potravy.
Niektoré lastovičky i belorítky sa však môžu zdržať u nás dlhšie, najmä ak vyvádzajú mláďatá z náhradných znášok. Do konca novembra opustia Slovensko aj posledné sťahovavé vtáky, ktoré strávia naše zimné mesiace v teplej klíme exotických krajín.
Kde sa stratili lastovičky?
„Na našu krajinu už opustili vlhy, mucháriky bielokrké, všetky trsteniariky zo slovenskej hniezdnej populácie, takmer všetky dážďovníky a včeláriky. V nasledujúcich dňoch odletia lastovičky, veľká časť peníc, sláviky. Spomedzi dravých vtákov odlietajú ako prvé sokoly červenonohé, sokoly lastovičiare, včeláre lesné, či výriky lesné.
Vhodnej potravy, ktorou sa belorítky a lastovičky živia - drobný lietajúci hmyz -, je menej, ako bývalo. Aj o vhodný stavebný materiál je núdza. Belorítky obyčajné, ktoré naši predkovia poznali ako menšie lastovičky, sa rozlučujú so svojimi rodiskami nápadnými predodletovými odobierkami. Nie je veľa vtáčích druhov, ktoré by sa so svojím rodiskom u nás pred odletom na zimovisko takto sviatočne a nápadne lúčili.
Tieto vtáky odlietajú potajomky pod rúškom tmavej noci individuálne. Belorítky sa na drôtoch zhromažďujú za hlasitého džavotu už od skorých ranných hodín. Občas celý kŕdeľ vyletí do povetria a chvíľu sa preháňa popod azúrové nebo. Potom odrazu ako na povel začnú zase tieto bielo-čierne vtáky zosadať jeden vedľa druhého na elektrické vedenie, aby po chvíľke odpočinku celý kŕdeľ rozčeril letné povetrie. Takúto sviatočnú odobierku belorítok od svojich rodísk môžeme v našich dedinách a mestách pozorovať až do konca augusta. Vtedy sa kŕdlíky týchto družných vtáčat poberú na svoju ďalekú púť až do tropickej Afriky. Ďaleká cesta na zimoviská potrvá belorítkam v závislosti od poveternostných podmienok jeden a pol až dva mesiace. Nečudo teda, že po doletení na zimovisko sú belorítky načisto vyčerpané a nevládne.
Odlet belorítok je podľa Miroslava Sanigu doslova nebeské divadlo. Tento rok prileteli lastovičky a belorítky o pár dní skôr. Mení sa teda aj ich odlet? Jesenný odlet sťahovavých vtákov nie je viazaný na čas jarného príletu.
Niektoré z nich sa sťahujú v nepravidelných kŕdľoch - škorce, havrany, škovránky, lastovičky, belorítky. V pravidelnom geometrickom tvare klina lietajú husi, žeriavy, bociany. Do šikmého radu sa pri migrácii sformujú kormorány, kačice a labute. Samostatne sa sťahujú napríklad trsteniariky, sláviky, strakoše, dudky, kukučky, lelky.
Zo severu Európy sa k nám na zimu nasťahujú chochláče severské a pinky severské. Niektoré druhy vtákov nápadne ubúdajú a k takým patria aj lastovičky a belorítky.
Lastovička obyčajná patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, stavy v Európe v rokoch 1980 - 2015 mierne poklesli, predpokladaná rýchlosť ďalšieho znižovania je o 25% za obdobie troch generácií (11.7 roka). Pokles nastal aj v Severnej Amerike, za 50 rokov (1966 - 2015) o 44% a podľa výsledkov prieskumov v rokoch 1970 - 2014 o 38%. Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 500 €.
Lastovičky sa vracajú na starú misiu San Juan Capistrano v meste San Juan Capistrano v Kalifornii. Európske lastovičky sa riadia podobným cestovným poriadkom. Vidiečania na severnej pologuli vždy vítali návrat lastovičiek, tradičného posla jari.
Pomôcť prekonať toto náročné a mrazivé obdobie im môžete aj vy! Stačí si zaobstarať krmítko a pravidelne ho dopĺňať. Ak si lámete hlavu nad tým, kam ho umiestniť alebo čo do neho dať, prečítajte si náš článok „Krmivo pre vonkajšie vtáctvo alebo čo dať do krmítka“.
Sťahovavé formácie: Jednotlivé druhy sa presúvajú medzi zimoviskom a hniezdiskom v najrozmanitejších útvaroch. Niektoré sa sťahujú v nepravidelných kŕdľoch - škorce, havrany, škovránky, lastovičky, belorítky. V pravidelnom geometrickom tvare klina lietajú husi, žeriavy, bociany. Do šikmého radu sa na migrácii sformujú kormorány, kačice a labute.
Dovolenkové destinácie: Čím ďalej od svojho rodiska vtáky dovolenkujú, tým skôr sa vydávajú na migráciu a tým dlhšie let trvá. Už v auguste opúšťajú naše lesy kolibkáriky sykavé, mucháriky bielokrké, vlhy hájové. Začiatkom septembra sa z miest a dedín vytrácajú lastovičky obyčajné i belorítky obyčajné a putujú do tropickej Afriky. Aj bociany biele a čierne dovolenkujú na africkom kontinente.
tags: #do #akych #krajin #chodia #prezimovat #lastovicky