Drieň veľkoplodý: Nenáročný poklad záhrady s liečivými plodmi

Drieň veľkoplodý, známy aj ako Cornus mas, je mimoriadne odolná a nenáročná drevina, ktorá si zaslúži väčšiu pozornosť v slovenských záhradách. Hoci bol kedysi bežný, dnes sa naňho trochu zabudlo. Tento tradičný druh, pôvodom aj z našich končín, ponúka chutné a mimoriadne zdravé plody plné vitamínu C, ktoré sa dajú spracovať na rôzne pochúťky a zabezpečia zásobu vitamínov na zimu.

Charakteristika a výskyt

Drieň obyčajný (Cornus mas) patrí do čeľade drieňovitých (Cornaceae). Vyrastá do výšky 2-6 metrov, pričom niektoré odrody dosahujú 2,5 až 6 metrov. Koruna je široká a nepravidelná. Hoci v prírode ho už vidíme len zriedka, kedysi sa často vyskytoval na okrajoch lesov či v riedkych lesoch na slnečných stráňach a vápencovom podklade. Prirodzene rastie v oblastiach od Európy až po Malú Áziu.

Je vysoko mrazuodolný (do -40°C), čo z neho robí ideálnu rastlinu pre naše podmienky, vhodnú aj do suchých oblastí na Slovensku. Rastie síce pomalšie, s ročným prírastkom asi 10 až 30 cm, no za to sa odvďačí krásnym vzhľadom. Jeho červeno-hnedé a zeleno-šedé výhonky nesú listy, ktoré sú v lete zelené a na jeseň sa sfarbujú do žltých a oranžovo-červených tónov.

Kvitnutie a plody

Jednou z najväčších predností drieňa je jeho skoré kvitnutie. Krík kvitne v marci, niekedy už od februára, ešte pred rozvinutím listov. Má pekné zlatožlté kvietky, ktoré sú usporiadané do guľovitých zhlukov a stávajú sa vítaným zdrojom nektáru pre opelovače. Drieň je cudzoopelivá rastlina, preto sa pre maximálny výnos odporúča vysádzať v dvojiciach odrôd.

Plodom je veľká kôstkovica, elipsovitá alebo súdkovitá, kyslastá červená drienka, ktorá obsahuje veľkú kôstku. Od polovice augusta do konca septembra dozrievajú sýto červené alebo žlté plody veľké asi 2 cm, u šľachtených odrôd môžu dosahovať aj 3 cm. Ich dužina je lahodne sladkokyslá, mierne trpká, no po úplnom zmäknutí sa zvýrazní sladkosť a pripomienka višne. Plody majú vysoký obsah cukru, napríklad u odrody 'Svetljačok' až 9,8%.

Nároky na pestovanie

Drieň veľkoplodý je nenáročný na pestovanie a je vysoko odolný voči chorobám a škodcom, čo umožňuje aj bio pestovanie. Trpí len minimálne. Je to dlhoveká rastlina, ktorá sa dožíva aj viac ako 200 rokov a poskytne úrodu pre niekoľko generácií.

Stanovište a pôda

• Drieň miluje slnko a teplo, no dobre zvláda aj chladnejšie podnebie. Preferuje slnečné stanovište, ale dobre sa mu darí aj v polotieni. Chladné polohy, najmä s častým výskytom hmly, mu príliš nevyhovujú. Neznáša zatienenie.
• Uprednostňuje priepustnú pôdu s neutrálnou až zásaditou reakciou (pH nad 7,4), ideálne sú vápenité pôdy. Dobre rastie aj v bežných záhradných či ťažších ilovitých pôdach. Je menej vhodný pre kyslé pôdy.
• Vďaka hlbokému koreňovému systému dobre znáša suché podmienky a dokáže si zaistiť vlahu aj v obdobiach s nerovnomernými zrážkami. Iba v dobe dozrievania plodov (august - september) potrebuje viac vlahy.
• Pôda okolo rastliny by mala byť stále mierne vlhká, nie však podmáčaná. Aj počas zimy je dôležité dbať na to, aby drieň netrpel suchom.

Výsadba

• Najvhodnejšou dobou na výsadbu je jeseň (od októbra do polovice novembra).
• Pre optimálny rast a úrodu sa odporúča vysádzať drieň v dvojiciach odrôd ako súčasť ovocnej alebo okrasnej výsadby.
• Optimálny spon pre výsadbu je 4 metre pre maximálny výnos, alebo 5 m x 5 m až 6 m x 5 m pre solitérne stromy. Pri živom plote sa sadí asi 40 cm od seba.
• Pôdu pred vysádzaním dôkladne skypríme a zapracujeme organické hnojivo (napr. dobre vyzretý hnoj) v dávke 4 - 5 kg na štvorcový meter.
• Pri výsadbe je potrebné vykopať jamu o niečo väčšiu než je koreňový bal. Pôdu zmiešajte s kompostom, časť nasypte do jamy, vložte rastlinu a zvyšnú zeminu upravte okolo nej. Vytvorte okolo rastliny závlahovú misku, dôkladne zalejte a zamulčujte kôrou listnatých stromov. Mulčovanie je kľúčové pre plytký koreňový systém, zadržiava vlhkosť, chráni korene pred prehriatím a bráni rastu buriny.
• Ak má rastlina viditeľné miesto vrúbľovania, musí zostať nad úrovňou zeme.

Rez a pestovateľské tvary

• Drieň nevyžaduje rez, ak má dostatok priestoru, jeho drevo je veľmi pevné a patrí medzi najmasívnejšie v Európe.
• Najvýhodnejším pestovateľským tvarom je kmienok s výškou do 80 cm.
• Pri výsadbe kríka sa ponechá 3-5 hlavných vetiev, ktoré sa zakrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Tento rez sa opakuje prvé tri roky pestovania.
• Pri výsadbe štepovanca je možné zapestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako u jadrovín alebo kôstkovín.
• Keďže drieň plodí na jednoročnom raste, ktorého produkcia je prirodzene dostatočná, rez spočíva najmä v presvetľovaní kríka alebo koruny, odstraňovaní poškodených a najstarších konárov.
• Pri klasickom pestovaní ako solitér alebo menší živý plot je vhodné vykonávať raz za pár rokov omladzovací rez, ktorý zahustí ker a podporí jeho zdravie a rast. Rez sa robí skoro na jar (v neskorom auguste alebo vo februári). Silný rez však môže znížiť úrodu.

Množenie

Drieň sa môže množiť niekoľkými spôsobmi:

• Semenami: Pomáha rozmnožovať rastlinu, ale proces je veľmi pomalý. Klíčenie a následný rast sadenice prebieha veľmi pomaly. Semenáče začínajú rodiť o 5 až 6 rokov.
• Odrezkami: Drevené alebo bylinné odrezky zakoreňujú pomerne rýchlo.
• Potápaním: Jednoduchý a efektívny spôsob množenia.
• Vrúbľovaním: Umožňuje získať plody skôr, približne o 3-4 roky. Pre rýchlejšie získanie plodov je výhodnejšie zakúpiť už predpestované sadenice, keďže svíby začínajú plodiť najskôr v desiatom roku.

Odrody drieňa veľkoplodého

Existuje viacero odrôd drieňa veľkoplodého, ktoré sa líšia veľkosťou plodov, chuťou, časom dozrievania a rastovými vlastnosťami. Pionieri v šľachtení veľkoplodých drieňov sú najmä Poliaci a Ukrajinci.

Prehľad vybraných odrôd drieňa veľkoplodého

Využitie drieňa

Drienky sú kôstkovice s vysokým obsahom vitamínu C, antokyanov, fenolických látok, kyselín a pektínu. Cukry v plodoch sú vo forme glukózy a fruktózy, ľahko stráviteľné. Vďaka vysokému obsahu pektínu majú výborné želírovacie schopnosti, preto sa už stáročia využívajú na prípravu marmelád, rôsolov a kompótov.

Kulinárske využitie

• Priama konzumácia: Zrelé plody sú vhodné na priamu konzumáciu.
• Spracovanie: Z plodov sa vyrábajú kompóty, džemy, sirupy, vína, destiláty (drienkovica) a marmelády.
• Miešané kompóty: Kulinárne zaujímavé je použitie drienkov do miešaných kompótov s brusnicami a hruškami ako prílohy k zverine.
• Sušenie a mrazenie: Plody sa konzervujú sušením alebo mrazením. Zo sušených drienkov sa podobne ako zo šípok pripravuje chutný čaj. Sušenou mletou dužinou sa tiež sypú ražnené mäsa. Na Kaukaze sa sušia a melú na prášok, ktorý sa používa na dochucovanie jedál a omáčok.
• Sirupy a likéry: Z plodov sa vyrába sirup s vysokým obsahom vitamínov. Ovocie možno nakladať do liehu, poprípade z neho vyrábať víno alebo destilát. Na Ukrajine je populárna šťava z drienok ako nealkoholický nápoj. V Rusku sa z drienok vyrábajú džemy, želé či ovocné bonbóny.
• Kvety: Kvety drienky sú jedlé a v niektorých krajinách, ako je Nórsko, sa používajú na ochucovanie alkoholických nápojov.

Liečivé účinky

V ľudovom liečiteľstve sú drienky odporúčané pri tráviacich problémoch, predovšetkým črevných problémoch, akútnych (ako sú hnačky a brušné kŕče), ako aj chronických. Liečivé účinky plodov drieňa sú známe už od staroveku. Využiteľné sú všetky časti rastliny:

• Kôra, korene, výhonky: Používali sa napríklad proti horúčke.
• Plody: Využívajú sa pri črevných ochoreniach.
• Listy, kvety, plody: Liečivá z nich pripravené sa dajú využiť pri liečbe zažívacích problémov, chudokrvnosti, ochorení pečene alebo obličiek.
• Čerstvá zahustená šťava: Získaná z plodov sa využíva pri liečbe cukrovky a v tradičnej medicíne aj pri liečbe kožných ochorení.
• Dužina plodov a olej z kôstok: Využiteľné na liečbu a regeneráciu poškodených kožných tkanív.

Iné využitie a druhy drieňov

Drieň je tiež medonosný a do záhrady priláka včely. Jeho pevné drevo patrí medzi najmasívnejšie v Európe a má dlhú históriu využitia, siahajúcu až do doby bronzovej, kedy sa používalo na výrobu rukovätí mečov. Archeologické nálezy odhalili semená drieňa staré 5000 rokov, čo svedčí o jeho dlhodobej prítomnosti v ľudskej kultúre.

Rod Cornus zahŕňa viacero druhov, ktoré sa delia do podrodov:

• Drieň biely (Cornus alba): Opadavý, stredne veľký ker s červenými vetvami a svetlými, niekedy panašovanými listami. Obľúbená okrasná rastlina.
• Drieň krvavý (Cornus sanguinea): Bežný druh u nás, opadavý ker s bielymi, voňavými kvetmi a čiernymi plodmi. Pestuje sa aj v záhradách ako okrasná rastlina pre sfarbenie dreva.
• Drieň sivý (Cornus sericea): Opadavý ker s jednoduchými ústretovými listami. Pestuje sa ako okrasný ker, vysádzaný v parkoch alebo mestách, môže vytvoriť hustý živý plot.
• Drieň japonský (Cornus kousa): Opadavý ker či strom z východnej Ázie. Veľmi krásna a obľúbená okrasná rastlina s červenými, okrúhlymi plodmi s drobnými "bodlinkami". Plody sú jedlé.
• Drieň kanadský (Cornus canadensis): Bylina s plazivým podzemkom, vyskytuje sa v chladnejších oblastiach.
• Drieň lekársky (Cornus officinalis): Opadavý ker z Ázie, súčasť čínskej tradičnej medicíny.
• Drieň jarný (Cornus mas): Bežná drevina u nás, pestovaná pre jedlé červené plody.

tags: #drien #velkoplody #na #predaj

Populárne príspevky:

• Elegantná voľba pre sviatočný interiér
• Komplexný sprievodca pestovaním zemiakov
• Pestovanie uhoriek hadoviek: Tipy a triky
• Kompletný návod na pestovanie čučoriedky Patriot
• aktuálna situácia s GMO na Slovensku