Explozívne rozmnožovanie žiab: Fascinujúci životný cyklus a jeho ochrana
Žaby sú spolu s mlokmi našimi málo početnými zástupcami obojživelníkov. Dokážu žiť na súši, ale pre svoj život nevyhnutne potrebujú vodu. Individuálny vývin u živočíchov sa nazýva ontogenéza, ktorá zahŕňa celý životný cyklus jedinca. U stavovcov prebiehajú tri základné stupne: vajíčko - larva - dospelý jedinec. Pri prechode medzi larválnym štádiom a dospelosťou dochádza k radikálnej premene (metamorfóze). Embryonálny vývin je zložitý proces, pri ktorom dochádza k transformácii jedinej bunky, zygoty, na plne vyvinutý organizmus. Počas počiatočnej fázy, zvanej gametogenéza, sa tvoria gaméty čiže pohlavné bunky (spermie a vajíčka), ktoré nesú polovicu genetického materiálu potrebného na vznik nového organizmu.
Žaby sú jediné obojživelníky na Madagaskare, čo znamená, že tu nie sú žiadne ropuchy, mloky ani céciálie a viac ako 99 % z nich je endemických. Zatiaľ bolo popísaných 6 021 druhov žiab (k 31. máju 2011), ktoré sú rozdelené do 38 čeľadí. Z nich sú najpočetnejšie na druhy čeľade rosničkovité (Hylidae) s 901 druhmi a skokanovité (Ranidae) s 1 400 druhmi. Asi 88% obojživelníkov sú žaby (ďalej mloky 9% a červone 3%). Druhy žiab ale stále pribúdajú, pretože vedci stále objavujú nové druhy a to hlavne v trópoch. Žaby sú kvalifikované do troch podradov: Archeobatrachia - 4 čeľade primitívnych žiab, Mesobatrachia - 6 čeľadí vývojovo pokročilejších žiab a Neobatrachia - 28 čeľadí „moderných“ žiab, zďaleka najväčšia skupina.
Jarná migrácia a príprava na rozmnožovanie
Začiatok jari sa spája s neopakovateľným fenoménom - ťahom žiab. Ich cesta je neľahká a skrýva mnoho nebezpečenstiev. Ani vrtkavé jarné počasie nedokáže odradiť žaby od ich každoročnej cesty. Ako prvé sa na cestu vydávajú skokany hnedé (Rana temporaria). Patria totiž medzi naše najotužilejšie žaby. Najväčší ťah žiab však nastáva na prelome marca a apríla. V tejto dobe, zvyčajne po výraznejšom oteplení, môžeme pozorovať tiahnutie našej najhojnejšej žaby - ropuchy bradavičnatej (Bufo bufo). V niektorých oblastiach sú to až stovky jedincov, ktoré sa zo všetkých strán zliezajú k močiarom, rybníkom alebo vodným nádržiam, hnané pudom rozmnožovania. Ostatné druhy našich žiab tiahnu v neskoršom období. Nie všetky sa zliezajú k väčším vodným plochám.
V okolí VN Sigord každoročne migrujú koncom marca a začiatkom apríla tisícky žiab. Každoročne mnoho žiab počas ťahu na miesta párenia zahynie pod kolesami áut. Je preto potešiteľné, že niektoré kritické úseky ciest sú už aj u nás označené výstražnou dopravnou značkou s piktogramom žaby, čo značí Pozor, žaby! a upozorňuje vodičov na skutočnosť, že sa práve nachádzajú na úseku cesty so zvýšeným počtom žiab. Ochrane týchto obojživelníkov sa počas obdobia ťahu venujú aj niektoré mimovládne ochranárske organizácie a skupiny nadšencov a v kritických miestach ciest stavajú dočasné zábrany a prenášajú žaby cez tieto nebezpečné úseky. Ročne tak zachránia stovky až tisícky žiab, ktoré by určite skončili svoju púť pod kolesami áut. Štátna ochrana prírody SR sa rozhodla zmonitorovať kolízne úseky a následne vypracovať opatrenia na záchranu. Na kritických úsekoch sa po okrajoch cesty inštalujú zábrany v podobe fólie, ktorá je dostatočne vysoká aby zabránila žabám vojsť na cestu. Počas ťahu žiab, ktorý je závislý hlavne od počasia a dostatku vlahy sa zábrany denne kontrolujú.
Migrácia obojživelníkov
Kopulácia a oplodnenie
Žaby sú sexuálne dospelé vo veku dvoch rokov, ale samice sú schopné rozmnožovania v jednom roku. Na začiatku jari je hypofýza stimulovaná zmenami vonkajších faktorov, ako sú zrážky, dĺžka dňa a teplota, a tvoria sa hormóny, ktoré naopak stimulujú produkciu pohlavných buniek - vajíčka u samíc a spermie u samcov. Samcovi napučí palcový páriaci mozoľ a stmavne. Samičkám sa na koži bokov a chrbta vytvoria malé drsné bradavičky. Rozmnožujú sa v plytkých, stálych, sladkých vodách, ako sú rybníky. Párenie sa začína v období medzi marcom a koncom júna, ale väčšinou v apríli (vo väčšej časti svojho rozšírenia). Dospelé jedince sa zhromažďujú v rybníkoch, kde samce súťažia o samice. Rituál zahŕňa hlučné vokalizácie (kvákanie) veľkou skupinou samcov. Samce vydávajú pomerne slabé volanie pomocou rezonančných mechúrikov. Samice sú priťahované k samcom, ktoré produkujú najhlasnejšie a najdlhšie volania. Samice vstúpia do vody, k zhromaždeným samcom, ktoré sa ich snažia uchopiť prednými končatinami.
Rozmnožujú sa „explozívne“, koncentruje sa veľké množstvo jedincov, samce môžu v zápale uchopiť aj niečo podobného rozmeru, ako napríklad kus dreva. Už počas cesty k vode si mnohé samce vyhliadnu partnerku a pevne prichytené sa nechajú niesť až na miesto rozmnožovania. Tu ich však očakáva neľútostný súboj o samičku. Hneď ako sa v ich blízkosti objaví samica, vrhajú sa na ňu, snažia sa jej vyliezť na chrbát a zaujať tak výhodnú kopulačnú polohu. Samica sa takýmto útokom všemožne bráni a nepozvaných milencov energicky odhadzuje prudkými pohybmi zadných nôh. V mnohých prípadoch sa však nedokáže ubrániť výraznej presile a rozvášnené samce ju pod ťarchou svojich tiel udusia. Ich pohlavný pud je taký silný, že na takto usmrtenej samičke zotrvávajú v pevnom objatí ešte niekoľko ďalších dní. Sám som mal neraz možnosť pozorovať silu tohto pudu. V čase vrcholiaceho párenia sa samce snažili prichytiť o akýkoľvek predmet vo vode, ktorý často ani vzdialene nepripomínal samičku.
Úspešný samec vystúpi na samičí chrbát a zakliesni sa pod jej prednými končatinami v pozícii známej ako amplexus. V tejto pozícii mu pomáha aj palcový páriaci mozoľ. Odkopne všetky ostatné samce, ktoré sa ju pokúšajú uchopiť. Potom zostane pripevnený v tejto polohe, až kým samica nenakladie svoje vajíčka, ktoré oplodňuje postriekaním spermiami počas vypúšťania z kloaky. Rituály sú vykonávané v priebehu dňa aj noci, ale pária sa zvyčajne v noci. Samice kladú od 1 000 do 2 000 vajíčok, ktoré plávajú vo veľkých zhlukoch blízko vodnej hladiny. Najväčšie samice môžu naklásť až 4 000 vajíčok. Vajíčka sú takmer celé čierne a obalené priehľadným rôsolom. Veľkosť vajíčka je 1,7 až 2,8 mm; rôsol má priemer 8 až 10 mm. Po oplodnení sa pár oddelí, samice opustia vodu a samce sa pokúsia nájsť ďalšiu samicu.
Charakteristické kvákanie žiab
V čase párenia sa žaby ozývajú svojím charakteristickým hlasom. Ich kvákanie často počuť na veľkú vzdialenosť. Zvlášť intenzívnym hlasom sa vyznačujú najmä rosničky zelené (Hyla arborea) a skokany rapotavé (Pelophylax ridibundus). Hlas rosničky je silný najmä vďaka dobre vyvinutému hrdelnému rezonátoru, ktorý dokáže samček enormne nafúknuť. Rosničky sa ozývajú najmä podvečer alebo skoro ráno. Ich hlas znie ako ostré bre-ke-ke-kekekeke. Kvákanie niekoľkých desiatok samcov tak dokáže vytvoriť neuveriteľný hluk, až doslova zalieha v ušiach. Nemenej hlučné bývajú aj skokany rapotavé. Zvukové rezonátory majú umiestnené v kútikoch úst a nafukujú ich ako balóny. Samce sa ozývajú počas celého dňa. Koncert spravidla začínajú jeden alebo dva samce, ku ktorým sa zakrátko pridajú ďalšie. Sila ich hlasu je obdivuhodná. Po určitom čase však skokany ako na povel naraz stíchnu a ozvú sa až po určitej prestávke. Menej hlučné bývajú skokany hnedé, ktoré sa ozývajú slabým hlasom pripomínajúcim tlmené vrčivé kuorr. Aj hlas ropuchy bradavičnatej je pomerne slabý, nemá totiž dobre vyvinutý hrdlový rezonátor.
Vývoj žubrienok a metamorfóza
Rovnako ako u iných druhov obojživelníkov je rýchlosť vývinu žubrienok a vajíčok ovplyvnená teplotou, pričom pri vyšších teplotách sa vyvíjajú rýchlejšie ako pri nižších teplotách. Zhluky čiernych vajíčok a žubrienok pomáhajú ohriať vodu a zrýchliť tak ich vývoj. Občas sa stáva, že vajíčka aj zamrznú, čo ich vývoj spomalí. Žubrienky veľké 6 až 9 mm sa liahnu po niekoľkých dňoch až štyroch týždňoch v závislosti od teploty. Mladé žubrienky sú prevažne bylinožravé, kŕmia sa riasami, detritom, rastlinami a niektorými malými bezstavovcami. Ale hneď ako sa im vyvinú zadné nohy, sú úplne mäsožravé, kŕmia sa malými vodnými živočíchmi alebo dokonca v prípade nedostatku potravy aj inými žubrienkami. Premena žubrienky na dospelú žabu trvá približne 3 mesiace.
Migrácia obojživelníkov
Rozmanitosť rozmnožovacích stratégií u rôznych druhov žiab
Na Slovensku sa vyskytuje niekoľko druhov žiab, ktoré sa líšia svojimi rozmnožovacími stratégiami a preferenciami biotopov.
Skokan hnedý (Rana temporaria)
Skokan hnedý (Rana temporaria) patrí medzi najotužilejšie žaby a rozmnožuje sa skoro na jar, často aj v období, keď sa na mnohých miestach ešte nachádza sneh. Na rozmnožovanie nie je veľmi náročný, využíva rôzne vodné plochy, ale aj kaluže. Vajíčka kladie do zhlukov na jedno miesto. Skokany hnedé sú často zamieňané s ropuchou bradavičnatou (Bufo bufo), ale skokany sa dajú ľahko rozoznať, pretože majú dlhšie nohy, skáču a majú vlhkú pokožku, zatiaľ čo ropuchy sa plazia a majú suchú, bradavicami posiatu pokožku. Vajíčka týchto dvoch druhov sa tiež líšia v tom, že skokany ich majú v zhlukoch, a ropuchy ich kladú v dlhých reťazcoch.
Skokan zelený (Rana esculenta)
Skokan zelený je viazaný na vodu a žije v blízkosti vodných tokov, ale aj v stojatých vodách hlbších vodných nádrží a rybníkov. Párenie prebieha v máji až júni. Samičky kladú vajíčka v chumáčoch na vodné rastliny. Larvy metamorfujú po 3-4 mesiacoch. Samce skokana zeleného majú vokálne vaky v ústach. Ich biotop je zvyčajne taký, kde je voda. Je to jeden z obojživelníkov, ktorý sa najviac prispôsobí akémukoľvek stavu (pokiaľ má vedľa seba vodné prostredie) a môže žiť v čistých aj znečistených vodách (s limitom).
Ropucha bradavičnatá (Bufo bufo)
Ropucha bradavičnatá je rozšírená od nížin až do horských oblastí, a to v lesoch, záhradách, ale aj na poliach, lúkach a v okolí ľudských sídel. Väčšinu života trávi na suchej zemi vo väčšej vzdialenosti od vodných plôch. Mimo obdobia párenia je aktívna v noci. Na rozmnožovanie využíva predovšetkým väčšie vodné plochy s hlbšou vodou. Samičky pripevňujú šnúru vajíčok na vodné rastliny. Samičky znášajú vajíčka v šnúrach dlhých 5-10 m. Počet vajíčok sa pohybuje v rozmedzí 1200 až 6800. Larvy sa vyvíjajú 2-3 mesiace. Ropucha bradavičnatá je ohrozená najmä likvidáciou vhodných biotopov, ale aj automobilovou dopravou počas migrácie na miesta rozmnožovania.
Rosnička zelená (Hyla arborea)
Rosnička zelená je hojná najmä v nížinách, v listnatých hájoch, krovinách a v močariskách. Žije na stromoch, kríkoch a vysokých bylinách, čo jej umožňuje lezenie po vegetácii. Na prstoch má prísavky, vďaka ktorým sa dokáže prichytiť aj na klzkých zvislých povrchoch. Na rozmnožovanie potrebuje dobre oslnené vodné nádrže s dostatkom vodnej vegetácie. Samičky kladú vajíčka v malých zhlukoch na vodné rastliny. Vývoj lariev trvá približne 3 mesiace. Rosničky sa ozývajú najmä podvečer alebo skoro ráno. Ich hlas znie ako ostré bre-ke-ke-kekekeke. Hlas rosničky je silný najmä vďaka dobre vyvinutému hrdelnému rezonátoru, ktorý dokáže samček enormne nafúknuť.
Kunka žltobruchá (Bombina variegata)
Kunka žltobruchá je charakteristická svojím výstražne sfarbeným bruškom. Na čiernom podklade sú výrazné červeno-oranžové škvrny. Žije v blízkosti mlák v nížinách a pahorkatinách do nadmorskej výšky okolo 250 m. Väčšinu času trávi vo vode alebo v jej tesnej blízkosti. Vajíčka kladie v malých zhlukoch (100 až 300), na jar ale aj v lete. Sú veľmi odolné voči chemickému znečisteniu.
Ohrozenie a ochrana obojživelníkov
Žaby patria medzi najohrozenejšie živočíchy na svete. Ich populácie klesajú v dôsledku straty biotopov, znečistenia životného prostredia, klimatických zmien a chorôb. Všetky druhy obojživelníkov na Slovensku sú ohrozené a chránené.
Hlavné hrozby pre žaby:
- Strata biotopov: Vysúšanie vodných plôch, odvodňovanie krajiny a likvidácia lužných lesov znižujú dostupné miesta na rozmnožovanie a život.
- Znečistenie: Žaby sú veľmi citlivé na znečistenie vody a pôdy, pretože ich pokožka ľahko absorbuje toxické chemikálie.
- Klimatické zmeny: Sucho a extrémne teploty negatívne ovplyvňujú rozmnožovanie a vývoj žiab. Čo môže vážne tohtoročnú reprodukciu obojživelníkov ohroziť, nielen na tejto lokalite, je výrazné sucho, ktoré zapríčiňuje veľmi nízke hladiny reprodukčných lokalít. Ak k zvýšeniu vodnej hladiny v jazierku nepomôžu zrážky, ktoré majú spadnúť počas dneška a nasledujúcich dní, bude potrebné, aby sme v priebehu budúceho týždňa dostali vodu do jazierka umelo.
- Cestná doprava: Počas migrácie na miesta rozmnožovania sú žaby ohrozené úhynom pod kolesami automobilov.
tags: #explozivne #rozmnozovanie #zaby