Hrachor siaty: Stará plodina s potenciálom pre moderné záhradníctvo
Páči sa vám okrasný hrachor s jeho farebnými kvetmi, ale o takom, ktorý by ste mohli pestovať na jedlé semená, ste ešte nepočuli? Niet sa čomu čudovať. Hoci patrí medzi veľmi staré plodiny, dnes ho už v našich záhradách budete hľadať asi len veľmi ťažko.
Hrachor siaty (Lathyrus sativus) patrí k najstarším domestikovaným rastlinám, ktoré ľudia využívali už v období pozdného neolitu, približne pred 8000 rokmi. Archeologické nálezy naznačujú, že pochádza z Balkánu, z oblastí bývalej Juhoslávie a Bulharska. Postupne sa mimo oblasti svojho vzniku rozšíril najmä v teplých a suchých oblastiach Starého sveta. Kedysi sa však hrachor siaty bežne pestoval v najteplejších a najsuchších oblastiach Slovenska i Moravy. V Európe sa na začiatku 21. storočia pestuje predovšetkým na Balkáne a v Stredomorí.
Hrachor siaty je jednoročná rastlina, ktorá dorastá do výšky 1 metra. Patrí medzi jednoročné plodiny s poliehavou hlavnou stonkou, na priereze štvorhrannou, ktorá sa však postupne, vzhľadom na silný rast bočných výhonkov, úplne stratí. Lodyha je lysá, štyrohranná, krídlato rozšírená. Vyrastá z dlhého, kôlovitého koreňa, ktorý je obrastený symbiotickými baktériami schopnými viazať vzdušný dusík. Listy sú striedavo usporiadané, úzko kopijovité, jednojařmové s polostrelovitými, zubatými palistami dlhými asi 2 cm. Každý list sa skladá z páru lístkov a jeho os je zakončená rozkonáreným úponkom. Kvety vyrastajúce z pazúch listov majú dlhé stopky, sú veľké, voňavé a bohaté na nektár, vďaka čomu lákajú užitočný hmyz. Kvety sú motýľovité, obojpohlavné, päťpočetné a ich farba sa pohybuje od bielej, cez ružovú až po modrofialovú alebo načervenalú. Vyrastajú jednotlivo alebo v pároch na dlhých stopkách z úžľabia listov. Kalich kvetu je zvonkovitý s kopijatými, nerovnako dlhými cípmi. Koruna je dlhá 15 až 23 mm, s širokou, tmavo žilkovanou a vykrojenou pavézou a mierne doľava stočeným člnkom. Najčastejšie sú kvety svetlomodré s ružovofialovou spodnou časťou pavézy, alebo celkom biele, zriedka celkom červené. Kvety sú bohaté na nektár a sú cudzosprašné. Plodom je plochý, nepukavý, pukajúci struk dlhý približne 3 cm a široký 1 cm, ktorý zvyčajne obsahuje dve až päť guľovitých, mierne zploštených a hladkých semien. Struky majú naznačené krídla. Pri odrodách s bielymi kvetmi sú biele až krémové, pri modrých a ružových očakávajte úrodu v tmavších farbách, pričom sa môže objaviť odtieň zelenej i sivej. Takmer v nepukavých strukoch sa väčšinou skrývajú dve výrazne hranaté a mierne sploštené semená, ktoré z nich ani po úplnom dozretí nevypadávajú.
Milovník tepla a odolný voči suchu
Hrachor siaty je odolný voči jarnému chladu a po vyklíčení znáša krátkodobo teploty až -6 °C. Pestovať hrachor siaty sa oplatí hlavne v oblastiach s malým množstvom zrážok a s vyššími priemernými teplotami, keďže je odolnejší proti suchu ako napríklad jeho príbuzný, hrach siaty. Mladé rastliny znesú teploty až do -6 °C, takže sa ani neskorších jarných mrazíkov obávať nemusíte. Dobre prijíma výdatné dažde v raných rastových fázach a dlhodobé sucho počas kvitnutia aj vývoja plodov. Úspešne sa pestuje v oblastiach s priemernými ročnými zrážkami 400 až 650 mm a priemernou ročnou teplotou od 10 do 25 °C. Pri dlhšom trvajúcom pôdnom či vzdušnom nedostatku vlahy síce spomalí rast, ale urýchli vývin. Vzhľadom na postupnú zmenu klímy sa tak môže zaradiť medzi perspektívne plodiny a opäť sa vrátiť na hriadky, hoci určite nie v takom rozsahu, aký poznáme pri hrachu či fazuli. Je schopný prežiť a poskytnúť úrodu aj pri extrémnom suchu v období kvitnutia a dozrievania semien, je tiež veľmi odolný voči zaburineniu.
Hrachor sa nehodí na pestovanie do vlhších oblastí, pretože na nadbytok vlahy reaguje predčasným poliehaním stoniek, zlým nasadzovaním strukov, nerovnomerným dozrievaním a hnitím. Prebytok vlhkosti v tomto období môže viesť k hnilobe rastlín a plesniveniu strukov. Teploty pod 16 °C v čase dozrievania vývin semien dokonca celkom zastavujú. V čase kvitnutia a tvorby úrody je preto ideálna teplota 20 až 22 °C. Zvýšené požiadavky na vlahu sa môžu vo výrazne suchých rokoch objaviť v čase vzchádzania rastlín, prípadne v období kvitnutia a nasadzovania strukov.
Pestovanie hrachora siateho
Predsejbová príprava pôdy je prakticky rovnaká ako pri iných strukovinách. Na jeseň hriadku hlbšie zrýľujte, zapracovanie organického hnojiva nie je potrebné. Na jar už len povrch pôdy urovnajte hrabľami a koncom marca až začiatkom apríla sejte osivo. Mladý semenáč je odolný voči chladu, preto sa semená hrachora siateho vysievajú už v marci do hĺbky asi 5 cm a do riadkov vzdialených 25 až 30 cm od seba. Klíči hypogeicky. Brzkým výsevom sa plne využije jarná pôdna vlahha nevyhnutná na klíčenie a počiatočný rast. Vegetačná doba sa v závislosti od miestnych podmienok pohybuje priemerne okolo sto dní. Optimálna vzdialenosť riadkov je 30 až 45 cm. Hĺbka sejby závisí od kvality pôdy: čím je ťažšia, tým treba siať plytšie. Po vysiatí riadky prihrňte zeminou a utlačte.
Hrachor ako jednu z mála plodín môžete pestovať aj po sebe na rovnakom záhone. Nie je náročný ani na predplodinu, vyhovujú mu zemiaky, kapusta, kukurica, cibuľa i mrkva. Ako ostatné strukoviny, i on je vďaka hrčkotvorným baktériám viažucim vzdušný dusík vhodnou predplodinou pre ostatné zeleninové druhy. Zvláštne nároky nemá ani na kvalitu pôdy. Stačí, keď nebude priveľmi kyslá alebo zasolená. Zdravý rast podporí hlinitopiesočnatá pôda s dostatkom vápnika v starej sile (3. alebo 4. trať).
Starostlivosť počas vegetácie
Počas vegetácie treba rozrušovať pôdny prísušok, plieť burinu a povrch hriadky opatrne kypriť. Niekedy sa však môže stať, že rastliny neprospievajú tak, ako by ste očakávali. Ak zaostávajú v raste, sú slabé či žltkasté, doprajte im výživu v podobe listového dusíkatého hnojiva v liadkovej forme.
Zber a využitie hrachora siateho
Aj hrachor siaty podobne ako ostatné strukoviny dozrieva postupne smerom odspodu k vrcholu. So zberom začnite, keď budú struky v strede rastlín žlté. Plodiny vytrhajte, nechajte dosušiť, potom struky oberte a vylúskajte semená. Tie následne dosušte, môžete i priamo na slnku. Uskladnite ich rovnako ako iné strukoviny na suchom a vzdušnom mieste.
Pri pestovaní na semeno sa rastliny niekedy zberajú pomocou desikácie, ktorá sa začína, keď sú dve tretiny strukov zrelé. Jednotlivé rastliny dozrievajú pomerne nerovnomerne, niektoré struky pred zberom samovoľne pukajú a dochádza k veľkému výdrolu semien. Zberané semená je často nutné, ako ochranu pred plesňou, dosúšať.
Strapky - škodce izbových rastlín: ako ich spoznať a zbaviť sa ich
Potravinárske využitie a výživová hodnota
Semená hrachora siateho v zrelosti obsahujú okolo 25 % bielkovín a 55 % sacharidov. Môžete ich využiť na prípravu polievok, prívarkov a kaší alebo ich pomlieť na múku, primiešať k múke z obilnín a upiecť si napríklad chutný chlieb. Pred varením ich treba aspoň cez noc namáčať vo vode, aby napučali. Najlepšie je variť ich vždy v mäkkej vode, ak treba, môžete ju zmäkčiť trochou jedlej sódy. Nikdy ju však dopredu nesoľte.
Výživová hodnota hrachoru je veľká vzhľadom na obsah bielkovín (v kilograme hmoty približne 280 až 300 gramov). Nezastupiteľné sú najmä aminokyseliny lyzín, metionín, tryptofán a arginín. Semeno hrachoru siateho je aj zdrojom suroviny na získanie kazeínu, ktorý sa v minulosti uplatňoval v textilnom priemysle i v ďalších odvetmiach.
Riziká konzumácie
Je dôležité vedieť, že hrachor siaty by ste mali konzumovať len uvarený, nie surový, pretože okrem zdravých bielkovín obsahuje aj neurotoxín. Nadmerná konzumácia semien hrachora siateho môže vyvolať u ľudí aj zvierat ochorenie známe ako lathyrismus. Toto ochorenie je spôsobené tzv. lathyrogénmi, čo sú neurotoxické nebielkovinné aminokyseliny (ODAP) prítomné v semenách všetkých hrachorov. Tieto pravidelne konzumované zlúčeniny sa v tele cicavcov ukladajú a pri vyššom množstve poškodzujú mozog. U ľudí to má za následok zlú funkciu svalov až celkové ochrnutie nôh. U bylinožravcov dochádza k paralýze zadných končatín. Namáčaním a varením semien sa hladina ODAP znižuje. Pri varení alebo pečení z múky namletej zo semien klesá ODAP takmer k nulovej hodnote.
Poľnohospodárske a krmovinárske využitie
Hrachor siaty je vďaka svojej veľkej odolnosti k suchu a schopnosti biologickej fixácie vzdušného dusíka veľmi vhodný na zúrodnenie piesočnatých, podzolových pôd, výsypiek a na zvýšenie výnosov následných plodín na ornej pôde. Čerstvá aj sušená vňať hrachora siateho sa môže použiť na kŕmenie hospodárskych zvierat. Má vysoký obsah proteínov, priaznivé spektrum minerálnych látok a vysokú stráviteľnosť. Pre väčšinu zvierat je chutná, zvlášť v zmesi s trávami alebo inými ďatelinovinami. Prínosom vo výživnosti sú aj semená, ich podiel v objemovom krmive je však minimálny. Samotné sušené semená sa môžu skrmovať v drvenej forme (šrote). Zelené rastliny sa využívajú ako hodnotné krmivo. Z jedného hektára sa zvyčajne získa 25 až 40 ton zelenej hmoty alebo 9 ton sena, samostatne alebo v zmesiach s trávami či ďatelinovinami.
tags: #hrachor #siaty #pestovanie