Optimálna hustota výsadby ruží pre bohatú a zdravú záhradu

Na úspešné pestovanie ruží potrebujeme dodržať niekoľko jednoduchých zásad a odporúčaní. Ruže sú bežne veľmi odolné voči nebezpečným chorobám, avšak môže sa stať, že ich nejaká choroba postihne. Aby nám ruže v záhradke krásne rástli a hlavne kvitli, je potrebné dodržať pár základných zásad. Jedným z nich by mal byť výber správneho miesta tak, aby v neskorších rokoch mala rastlina dostatok priestoru a svetla na svoj život. Dôležité je vybrať im správne miesto tak, aby v budúcnosti mali rastliny dostatočný priestor a svetlo pre svoje kvitnutie. Ruže majú mať dostatok miesta, aby si vzájomne nestienili a neprekážali v raste.

Výber stanovišťa a príprava pôdy

Zvolíme vhodné stanovište, na slnečnom a vzdušnom mieste. Pre sadenie ruží vyberte slnečné a vzdušné stanovište. Ruža vyžaduje svetlé vzdušné stanovište bez prievanu. Ruže potrebujú aspoň šesť hodín slnečného svitu denne na podporu kvitnutia a celkového zdravia rastlín. Ruže tiež potrebujú miesto s dobrou cirkuláciou vzduchu, ktorá znižuje riziko chorôb, ako je napríklad pleseň. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev. Pôda by mala byť dobre priepustná, humózna, piesočnato-hlinitá. Ruže majú rady dobre priepustnú, piesočnato-hlinitú, mierne vápenatú pôdu bohatú na humus. Na výsadbu ruží je najlepšie zvoliť dobre odvodnenú pôdu, pretože ruže majú rady kyprú pôdu.

Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko. Do pôdy je vhodné pridať aj organické hnojivo; pôda bohatá na humus podporuje vstrebávanie dôležitých živín a prispieva k lepšiemu rastu koreňov. Dbajte na to, aby sa hodnota pH pohybovala medzi 6 a 6,8.

Hustota výsadby ruží

Dôležitá je hustota vysádzania ruží, ktorá závisí od vzrastu a kultivaru. Perfektný rozostup rastlín zabezpečuje zdravý rast ruží a zároveň predchádza nedostatku priestoru. Vo všeobecnosti by sa ruže mali vysádzať vo vzdialenosti 30 až 50 cm od seba. Vhodné umiestnenie rastlín aj spôsob ich výsadby sú tiež závislé od jednotlivých druhov ruží. Príliš hustá výsadba podporuje šírenie hubových chorôb, rastliny sa vytahujú do výšky, v dolných partiách ztrácajú listy a musejí se stále silně seřezávat.

Typy ruží a ich špecifické požiadavky na priestor

• Miniatúrne ruže: Najmenšia vzdialenosť, približne 30 cm. Pri záhonovej výsadbe to môže znamenať až jedenásť sadeníc na 1 m², čo je však pomerne veľa, ale je to možné u slabšie rastúcich miniatúrnych ruží.
• Slabo rastúce kultivary: Sú vhodné vzdialenosti 0,3 - 0,4 m. Pri výsadbách dvoch až troch i viac radov na záhon môžeme vysadzovať niektoré veľmi slabšie rastúce záhonové ruže až po deviatich sadeniciach na 1 m², čo sa rovná sponu 33 cm. V tom prípade smíme sadiť na záhon vždy iba jednu odrodu.
• Záhonové ruže (mnohokveté a niektoré slabšie veľkokveté): Výsadba šiestich sadeníc na 1 m² odpovedá sponu 40 cm. Mnohokveté ruže sadíme na vzdialenosť 35 až 45 cm. Veľkokvetým ružiam postačí vzdialenosť od seba 34-45 cm.
• Silnejšie rastúce kultivary (napr. čajové hybridy): Vysádzajú sa vo vzdialenosti 0,5 m a viac, čo zodpovedá štyrom sadeniciam na 1 m². Čajové hybridy na 50 až 60 cm.
• Stromčekové ruže: Medzi stromčekovými ružami v súvislých radoch dodržujeme vzdialenosť najmenej 100 cm, aby ich koruny mali dostatok miesta k zdravému vývoju. Stromčekové ruže potrebujú rozostupy až 80-100 cm. Pri sázení stromkových ruží musíme také pamatovat, aby byl dostatek plochy potřebné pro sklonění růžového stromku při ochraně na zimu.
• Popínavé ruže: Špecifickú skupinu tvoria popínavé ruže. Vzdialenosť vysádzania týchto ruží závisí od vzrastu kultivaru ale aj od spôsobu použitia. Minimálna vzdialenosť býva 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností. Popínavé ruže potrebujú ešte viac priestoru; medzi rastlinami by ste mali ponechať približne jeden až dva metre. U pnoucích růží jsou nároky odrůd na vzdálenost při výsadbě velmi rozdílné a mnoho záleží i na způsobu použití. Za minimální vzdálenost můžeme pokládat 120 cm, ale někdy to bude 2 - 3 m i více.
• Sadové ruže: Podobná situácia je i u sadových růží, jejichž některé odrůdy tvoří košaté, rozložité keře o několikametrové šířce, kdežto jiné mají vzrůst štíhlý a spokojí se s poměrně malým prostorem.

Na svahovitých pozemkoch sa daria ruže na juhozápadnom alebo západnom svahu. Ružiam sa darí aj v krátkotrvajúcom tieni vyšších stromov, neznesú však pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria. Šipové ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu, ako sú brezy, javory, jasene a pod. V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia. Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy a obstavaných dvoroch alebo záhradách oplotených vysokými múrmi.

Tabuľka odporúčaných vzdialeností výsadby ruží

Čas a technika výsadby

Ruže sa vysádzajú od októbra do apríla pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Ideálnym termínom na výsadbu ruží je jeseň, prípadne jar. Najlepší čas na výsadbu ruží je na jeseň alebo na jar. Obe obdobia poskytujú ideálne podmienky na rast. Mesiace september a október sú tiež vynikajúcim obdobím na výsadbu ruží, pretože majú dostatok času na zakorenenie pred začiatkom mrazivého obdobia. V októbri vysaďte ruže ako profesionál! Ak sa pýtate, kedy sadiť ruže na jar, najlepší čas je od apríla, kedy je pôda dostatočne zohriata. Nehrozí takmer žiadne nebezpečenstvo mrazov, a preto je to ideálny čas na výsadbu ruží. Kontajnerové ruže môžete vysádzať v podstate celý rok, okrem obdobia, kedy mrzne.

Prostokorennú sadenicu ruže namočíme do vedra s vodou na 12 až 24 hodín. Pred samotným namočením zakratíme korene rastliny a skrátime výhony zrezaním na 1-3 očká (ak sadíme na jar, pri jesennom sadení ponecháme samotný rez až na predjar). Odstráňte poškodené korienky a ostatné skráťte zhruba na polovicu. Potom vykopte jamy, do ktorých budete vysádzať jednotlivé rastliny. Každá jama musí byť taká hlboká a široká, aby ste do nej postavili ružu s koreňmi bez akéhokoľvek ohýbania. Jamy by mali mať rozmery minimálne 40x40x40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. Ruže vysádzajte tak, aby bolo miesto štepu zhruba 3-5 cm pod pôdou. Zeminu pevne utlačte a poriadne polejte. Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy. Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny.

Zálievka a hnojenie

Ružiam vyhovuje občasné zavlaženie najmä v období sucha. Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov. Výdatnú zálievku dodávame v priebehu vegetácie (okrem hlavnej slnečnej úpal) zhruba raz týždenne. Správne nahrnutá zemina okolo kríka by mala zaistiť, aby voda neodtekala inam. Vzhľadom na to, že ruža korenie pomerne hlboko, je dôležité dodať rastline správne množstvo vody (až 50l na 1m²).

Krátko po výsadbe hnojenia nie je potreba, obzvlášť ak sme použili špeciálny substrát určený pre ruže, ktorý obsahuje základné potrebné živiny. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe. V nasledujúcich rokoch je potrebné dopĺňať základné prvky, ako sú dusík, fosfor, draslík, vápnik, železo, horčík. Hnojíme prevažne v predjarí a potom v čase, keď sa začínajú na rastline tvoriť puky.

Rez ruží

Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik. Každá skupina ruží sa reže odlišne.

• Veľkokveté ruže: Na záhonoch sa zrezávajú na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej. Ak sa z kra plánujú získať kvety do vázy, ruže sa režú hlbšie a ponechávajú sa 3-4 púčiky.
• Popínavé ruže: Režú sa tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých rastlina druhým rokom kvitne. Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky.
• Sadové ruže: Väčšinou nepotrebujú žiadny rez.
• Miniatúrne ruže: Režú sa až na polovicu výšky kultivaru. Odumreté časti treba opatrne odrezať.
• Stromčekovité ruže: Režú sa tak ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny.

Pri letnom reze sa skracujú jednotlivé príliš bujné výhonky, najmä pri kríkoch veľkokvetých ruží a pri stromčekovitých ružiach. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze. V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu.

Starostlivosť o pôdu a zazimovanie

Ruže si vyžadujú nakyprenú a nezaburinenú pôdu, preto plytká okopávka a časté kyprenie ušetria veľa hnojenia a zálievky. Skyprená vrchná vrstva chráni hlbšie vrstvy pôdy pred vyschnutím. Hlbokým kyprením sa však môže rastlinám aj uškodiť, preto sa obrába len do hĺbky 10 cm. S blížiacou sa jeseňou treba obmedziť kyprenie pôdy, aby sa zastavil rast a obnovovanie výhonkov. Pre ruže je veľmi výhodné mulčovanie, čiže nastielanie. Záhon sa zakrýva vhodným materiálom, napr. lístím, pokosenou trávou, rašelinou, drvenou kôrou alebo štiepkami.

Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať. Vo väčšine prípadov sa musí väčšina pestovaných ruží chrániť pred mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako - 8 °C. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne. Pred mrazmi chránime ruže nahrnutím pôdy do výšky asi 15 až 20 cm.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Najpodstatnejšími chorobami sú čierna škvrnitosť a múčnatka. Čierna škvrnitosť je hubovou chorobou. Tá napáda predovšetkým listy a nové mladé výhony. Jej vzniku môžeme predchádzať už pri zálievke, ktorú vykonávame výhradne ráno, s tým, že sa voda nedostane na listy, a to ani na tie spodné. Pokiaľ aj napriek tomu máme rastlinu napadnutú, odstraňujeme poškodené listy a ošetríme fungicídom Baycor, alebo Talent. Ďalšou hubovou chorobou, kedy sa na listoch objavuje belavý až sivobiely povlak je múčnatka ružová. Výskyt múčnatky zvyšuje nesprávna zálievka, uzavretý priestor, či prílišné teplotné výkyvy. Ak sa už múčnatka na našich rastlinách objavila, okamžite odstraňujeme napadnuté časti rastliny a použijeme na ošetrenie fungicíd Karathane.

Rýchlu a účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkov, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť. Ďalej môžu ruže napadnúť vošky, na ktoré zaberá buď domáci postrek z mydlovej vody alebo napr. Mospilan.

tags: #hustota #vysadba #ruza #na #1m2

Populárne príspevky:

• Objavte čaro drieňa
• O rozmnožovaní maku trvalého
• Rozvoj inteligencie: praktické rady
• čerstvé kvety v Kútoch
• Komplexný návod na pestovanie goji