Iskerník: Jedovatá krása lúk a jej miesto v klasifikácii

Iskerníky (latinský názov Ranunculus) tvoria mimoriadne rozsiahlu skupinu rastlín, ktorá je známa svojimi žiarivými žltými kvetmi. Ich latinský názov je odvodený z názvu „rana“ = žaba a latinskej prípony pre zdrobneniny „-unculus“. Iskerníky patria medzi druhovo najbohatšie rastlinné rody na svete, s odhadovaným počtom takmer 600 druhov. Charakterizuje ich iskrivá žltá farba kvetov, ktorá výrazne dominuje lúčnym spoločenstvám. Kvitnú po celé leto, od polovice mája až do konca augusta či polovice septembra.

Na Slovensku sa vyskytuje približne 25 rodov z čeľade iskerníkovitých (Ranunculaceae), do ktorej patrí aj rod Iskerník (Ranunculus). Tento rod je najbohatší na druhy (26) a mnohé z nich majú typické žlté kvety. Medzi najrozšírenejšie druhy na Slovensku patrí Iskerník prudký (Ranunculus acris), ktorý je charakteristický žltými, iskrivo lesklými kvetmi a strihanými listami. Dorastá do výšky 0,15 až 1,0 metra a kvitne od mája do októbra. Rastie najmä na lúkach, ale možno ho nájsť aj na iných miestach od nížin až po subalpínsky stupeň, pričom preferuje vlhkejšie, dusíkaté a hlinité pôdy.

Okrem Iskerníka prudkého sa na Slovensku vyskytujú aj ďalšie druhy, ako napríklad:

Iskerník zlatožltý (R. auricomus) - lesný druh.
Iskerník roľný (R. arvensis).
Iskerník plazivý (R. repens) - zvyčajne rastie vo vlhkom prostredí.
Iskerník hľuznatý (R. bulbosus).
Iskerník plamenný (R. flammula) - rastie vo vlhkom prostredí.
Iskerník ľadovcový (R. glacialis) - horský druh s bielymi kvetmi.
Iskerník veľhorský (R. oreophilus).
Iskerník trpasličí (R. pygmaeus).
Iskerník mnohokvetý (R. polyanthemos) - zvyčajne sa vyskytuje na lúkach a pasienkoch.

Iskerník prudký sa od niektorých podobných druhov, ako je iskerník hľuznatý, plamenný alebo roľný, líši svojím väčším vzrastom.

Jedovatosť rastliny

Všetky iskerníky sú jedovaté. Nebezpečné sú najmä pre pasúci sa dobytok aj iné domáce bylinožravé zvieratá, predovšetkým keď sú zožraté čerstvé. Ich pálivá chuť a bolestivé pľuzgiere spôsobené rastlinným jedom protoanemonínom, ktorý vzniká z nestabilného ranunkulínu pri poranení rastliny, pôsobia na zvieratá odpudzujúco, preto iskerníky môžeme často vidieť nedotknuté. Otravy sa najčastejšie vyskytujú na intenzívne spásaných pasienkoch s hojným výskytom týchto rastlín, kde dobytok nemá možnosť výberu.

Celá rastlina Iskerníka prudkého obsahuje ranunkulín, ktorého enzymatickým štiepením vzniká toxický protoanemonín. Protoanemonín má dráždivé účinky na pokožku a sliznice, spôsobuje vznik pľuzgierov. Zároveň pôsobí tlmivo na centrálny nervový systém, čo môže viesť až k zástave dýchania. Obsahuje aj jedovaté saponíny.

Vňať v čerstvom stave je veľmi jedovatá pre človeka aj zvieratá, obzvlášť pre hovädzí dobytok, kone a ovce. Aj keď sušením rastlina stráca svoju jedovatosť, jej prítomnosť v sene je nežiaduca. Iskerník je tiež silným jedom pre ryby a pulce žiab, ktoré v roztoku protoanemonínu rýchlo hynú.

Schéma vzniku protoanemonínu z ranunkulínu

Príznaky otravy

Otrava sa prejavuje krvavými hnačkami, zvýšeným slinením, kolikou, pľuzgiermi v pysku a tráviacom trakte. Toxín protoanemonín má dráždivé účinky na pokožku a sliznice. Jed pôsobí tlmivo na centrálnu nervovú sústavu, čo môže viesť k zástave dýchania a srdca.

Otravy dobytka sa zvyčajne prejavujú hnačkou. Mlieko intoxikovaných kráv môže mať horkú príchuť alebo dokonca obsahovať krv. U postihnutých zvierat sa môžu objaviť koliky, zápal čriev, problémy s obličkami (krv v moči), hnačky, ataxia (porucha koordinácie), chvenie tela až obrny končatín. V závažných prípadoch môže dôjsť k stimulácii alebo ochrnutiu centrálnej nervovej sústavy a k zástave dýchania, čo vedie k úhynu.

Taxonómia a príbuzné druhy

Iskerník patrí do čeľade iskerníkovité (Ranunculaceae), ktorá zahŕňa okolo 60 rodov s približne 3000 druhmi rozšírenými po celom svete, najmä v miernom a chladnom pásme severnej pologule. Mnohé druhy tejto čeľade vytvárajú vo svojich pletivách toxické alkaloidy alebo glykozidy, ako je spomínaný ranunkulín. Na Slovensku sa vyskytuje približne 25 rodov z tejto čeľade, vrátane blyskáča, čemerice, hlaváčika, močiarky, prilbice, plamienka, ponikleca, ostrôžky, orlíčka, veternice, žltohlava a záružlia.

Najbohatším rodom v počte druhov (26), často so žltými kvetmi, je práve rod iskerník (Ranunculus). Okrem Iskerníka prudkého sa na Slovensku vyskytujú aj ďalšie druhy tohto rodu, ktoré sa líšia napríklad prostredím výskytu alebo morfologickými znakmi.

JEDOVATÉ RASTLINY A ICH TAJOMSTVÁ__Lucia Čahojová (Webinár Daphne - Inštitút aplikovanaj ekológie)

Pestovanie a využitie

Iskerník, ako rod Ranunculus, je obľúbený pre svoje plné, farebné kvety pripomínajúce malé ruže. Pochádza z miernych oblastí Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Pestuje sa ako okrasná rastlina v záhonoch, nádobách alebo na rezanie do kytíc. Vďaka žiarivým farbám, ktoré zahŕňajú bielu, žltú, oranžovú, ružovú a červenú, patrí medzi obľúbené jarné kvety. Iskerníky sú relatívne nenáročné na pestovanie, no na dosiahnutie bohatého kvitnutia si vyžadujú správnu starostlivosť.

Je dôležité si uvedomiť, že napriek svojej kráse, iskerník prudký patrí medzi ohrozené a vzácne druhy rastlín, pričom niektoré druhy sú zaradené v Červenej knihe ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov SR a ČR.

Pre pestovateľov je zaujímavý najmä plnokvetý Iskerník ázijský (Ranunculus asiaticus), ktorý je pôsobivou, mierne jedovatou trvalkou určenou na pestovanie na záhonoch. Drobné hľuzy sa vysádzajú od marca do apríla alebo na jeseň. Najlepšie sa im darí v neutrálnej, priepustnej a kyprenej pôde na slnečnom stanovišti, prípadne v svetlom polotieni, chránenom pred silným vetrom. Pred výsadbou sa odporúča hľuzy namočiť na 3 až 4 hodiny do vody. Pri správnej starostlivosti iskerníky kvitnú približne 6 týždňov. Po odkvitnutí sa listy nechajú odumrieť a hľuzy sa vyberú z pôdy, očistia a uložia do chladnej, bezmrazovej miestnosti na prezimovanie.

Na materských hľuzách sa niekedy vytvárajú dcérske hľuzy, ktoré možno oddeliť a vysadiť samostatne. Krásne, pivonky pripomínajúce kvety iskerníka vám budú robiť radosť celé leto. Rastlinka so žiarivožltými kvetmi a hlboko vykrajovanými listami rozjasňuje vlhkejšie lúky aj lesné čistiny, priekopy, okolie vodných tokov, na rozhraní jari a leta. Je veľmi bežný a rozšírený od nížinných oblastí až po subalpínsky stupeň. Stretnete ho v Európe, Ázii, i Amerike.

Po poranení rastliny sa v jej šťave vylučuje jedovatý protoanemonín (ranunkulín). Po priložení častí rastliny na kožu vzniká jej podráždenie, začervenanie, svrbenie, tvorba pľuzgierov. Po požití pozorujeme pálenie v ústach, bolesti žalúdka, čriev, vracanie. Iskerník môže podráždiť aj obličky a má neurotoxické účinky, pri silnej otrave dochádza ku kŕčom a zástave dýchania. Preto túto rastlinku nejedzte a nerobte si z nej čajík. V prípade požitia je nutné rýchlo vyhľadať lekársku pomoc.

tags: #iskernik #jedovaty #postavenie #v #klasifikacii