Škodcovia a choroby jahôd: Kompletný sprievodca prevenciou a ochranou
Jahody patria medzi obľúbené ovocie, ktoré si radi doprajeme pre ich sladkú chuť, vôňu a vysoký obsah vitamínov. Aby však tieto rastliny bohato plodili a prinášali sladké plody, potrebujú každoročnú starostlivosť. Jahoda je rastlina, u ktorej sa vyskytujú choroby a škodcovia, aj keď ich niekedy na prvý pohľad nevidíme. Škodcovia jahôd sú postrachom azda každého pestovateľa. Ochrana jahôd spočíva v rozlíšení príčiny, prípadne škodcu a aplikácie vhodného insekticídu. Živočíšnych škodcov jahôd poznáme desiatky, no iba niektorí z nich sa vyskytujú častejšie a spôsobujú citeľné škody tak na rastlinách, ako aj na ovocí.
Najčastejší škodcovia jahôd
Medzi najčastejších a najnebezpečnejších škodcov jahôd patria:
Kvetovka jahodová (Anthonomus rubi)
Kvetovka jahodová, známa aj ako kvetopas jahodový, je drobný, tmavosfarbený chrobák z čeľade nosáčikovitých. Dospelé jedince sú dlhé 2 až 4 mm. Tento škodca je považovaný za hospodársky významného, pretože samičky poškodzujú predovšetkým najlepšie vyvinuté kvety. Kvetovka jahodová nalietava do porastov jahôd ešte pred ich kvitnutím a ožiera listy. Po tomto úživnom žere sa chrobáky pária a samičky začínajú klásť vajíčka jednotlivo do kvetných pukov. Do každého kvetného puku vyhryzie hlbokú chodbičku a vloží do nej jedno vajíčko, otvor potom upchá vlastným trusom. Následne nahryzne kvetnú stonku, čím jahodu definívne odpíše na zánik. Puk zhnedne a uschne, ale kým sa tak stane, vyliahne sa v ňom larva, ktorá sa tu živí až do dospelosti. Približne o 4 až 6 týždňov sa liahnu chrobáky, ktoré zaliezajú do rôznych úkrytov, kde prezimujú. Silnejší výskyt kvetovky jahodovej pozorujeme v porastoch jahôd vysadených v blízkosti lesov a parkov, kde chrobáky majú väčšie možnosti prezimovania. Pri silnom napadnutí môže byť zničených 50 - 80% všetkých pukov. Kvetovka dokáže napáchať poriadne škody, lebo dokáže zničiť polovicu až štyri pätiny prvých jahodových pukov. V našich podmienkach sa môžu pestovatelia stretnúť s jednou generáciou kvetovky jahodovej za rok.
Roztočík jahodový (Tarsonemus fragariae)
Roztočík jahodový je ďalším z druhov najčastejších parazitov jahôd. Je to žlto-biely až hnedý pavúčik, ktorý je od predošlých škodcov omnoho menší, dorastá najviac 0,25 mm. Roztočík nie je viditeľný voľným okom. Jeho kompletné telo dosahuje veľkosť približne 0,3 mm. Z určitého pohľadu je nebezpečnejší než Kvetovka, pretože jeho rozmnožovanie prebieha rýchlo a v priebehu niekoľkých dní dokáže zamoriť celé jahodovisko. Na rozdiel od jahodovky sa objavuje zriedkavejšie. Nenápadný je hlavne pre svoju nepatrnú veľkosť (meria iba 0,1 až 0,2 mm), ako i pre skrytý spôsob života, pretože žije medzi srdiečkovými listami, ktoré poškodzuje cicaním. Pri vysokom výskyte škodcu sú napadnuté aj kvety, z ktorých vyrastú znetvorené malé plody. Poškodené rastliny zaostávajú v raste a v zimnom období vymrznú, alebo je zaznamenaný väčší výpad v jarnom období. Roztočík sa v takýchto kultúrach vie rýchlo premnožiť a svojim cicaním na listoch spôsobiť ich zvinovanie a potom aj krpatenie celej rastliny. Roztočíky majú schopnosť rýchleho pohybu a skoro zamorujú celú rastlinu, včítane poplazov. Pri odbere sadencov sa môže škodca ľahko roznášať.
Nosánik vajcovitý (Otiorrhynchus ovatus)
Málo známym škodcom jahôd je nosánik vajcovitý. Je to čiernohnedý, 4 až 5 mm chrobák, ktorý sa liahne spravidla v júni. Po krátkom úživnom žere začínajú samičky klásť vajíčka k rastlinám na pôdu. Vyliahnuté larvy zaliezajú do pôdy, spočiatku sa živia organickými látkami, ale neskôr ohryzujú korienky jahôd. Napadnuté rastliny v letných mesiacoch náhle zvädnú a odumierajú. Približne do polovice júna ešte môžeme pod poškodenými rastlinami nájsť aj larvy, alebo kukly škodcu. Larvy sú krémovobiele, beznohé a ohnuté.
Slimáky a slizniaky
Slizniakom a slimákom sa darí vo vlhkých podmienkach, preto sa s nimi častejšie stretávame v rokoch bohatých na zrážky. Ukrývajú sa na vlhkých a trvale zatienených miestach, ktoré im slúžia aj na prezimovanie. Z týchto úkrytov potom na jar putujú za potravou. Najradšej konzumujú listy kapustovej zeleniny a šalátu, korene mrkvy, hľuzy zemiakov, plody jahôd a často sa zavŕtajú aj do opadaného ovocia.
Choroby jahôd
Okrem škodcov môžu jahody postihnúť aj rôzne choroby:
Hniloba plodov jahôd (Botrytída)
Hnilobu plodov jahôd (botrytídu) spôsobuje plesnivka sivá, ktorej konídiové štádium je známe pod menom Botrytis cinerea. Botrytída, vyvolávaná hubou Botrytis cinerea, je najvážnejším ochorením jahôd, pretože znehodnocuje plody v zberovom období. Postihnuté plody bývajú pokryté hustým, sivým, prášivým povlakom huby. Plesnivka sivá škodí hlavne v daždivých rokoch a v takých porastoch, ktoré sa výdatne zavlažujú hlavne postrekom, alebo sú vysadené v tieni. V silnejšej miere sa vyskytuje v daždivých rokoch, v intenzívne zavlažovaných, hustých a tienených porastoch. Na botrytídu sú jednotlivé kultivary jahôd rôzne citlivé. Huba vytvára hyalínne mycélium, ktoré postupne nadobúda hnedastú farbu. Mycélium sa rozrastá na povrchu napadnutých orgánov. Patogén prezimuje mycéliom na listoch hostiteľskej rastliny.
Škvrnitosť listov jahôd
Na listoch jahôd sa vyskytujú dva typy škvŕn: biele s tmavohnedým lemovaním, alebo menej výrazne ohraničené fialové škvrny. Bielu škvrnitosť spôsobuje huba Mycosphaerella fragariae, fialovú škvrnitosť huba Diplocarpon earliana. Prejavuje sa vo forme 2-5 mm veľkých fialových škvŕn s neostrým okrajom. Škvrny často splývajú a v takom prípade napadnuté listy usychajú. Aj pre bielu škvrnitosť (Mycosphaerella fragariae) je charakteristická tvorba 3-4 mm veľkých červenofialových, ostro ohraničených škvŕn. Ich stred však neskôr odumrie a vybledne (odtiaľ slovenský názov). V prípade väčšieho počtu škvŕn napadnuté listy odumierajú. Obidve huby prezimujú na napadnutých listoch, ktoré sú zdrojom infekcie pre nasledujúce vegetačné obdobie. So škvrnitosťou listov jahôd hubového pôvodu sa stretávame zvyčajne až v letných mesiacoch, predovšetkým v daždivých rokoch a v intenzívne zavlažovaných porastoch.
Chloróza z nedostatku železa
Z fyziologických porúch sa na jahodách najčastejšie stretávame s chlorózou z nedostatku prijateľného železa. Príjem železa ovplyvňuje hlavne prebytok vápnika v pôde, ale chloróza môže vzniknúť aj v ťažkej, premokrenej, málo vzdušnej pôde. Presná príčina chlorózy sa dá zistiť iba rozborom pôdy. V prípade, že je v pôde veľa vápnika, musíme dodať železo v tzv. chelátovej väzbe. Puky kvetov a mladé pletivo rastliny môže mať prejavy chlorózy.
Prevencia a ochrana
Základ boja proti chorobám a škodcom jahôd tvoria agrotechnické opatrenia. Dôležitú úlohu pri výskyte botrytídy má aj odrodová citlivosť. Z hľadiska prevencie je kľúčové dodržiavať niekoľko zásad:
- Výber vhodného miesta: Pestovateľské plochy by mali byť slnečné a vzdušné.
- Správny spon: Vysádzajte rastliny v dostatočných rozostupoch, aby sa zabezpečila dobrá cirkulácia vzduchu.
- Harmonická výživa: Nepreháňajte to s hnojením, najmä s dusíkatými hnojivami. Jahoda má prirodzené plytký koreňový systém a aplikácia neúmerného množstva hnojiva v spojitosti s nedostatočnou zálievkou spôsobuje spálenie koreňov. Nezabúdajte že tieto množstvá by nemali prekročiť 50 až 70, maximálne 100 g na 1 m2.
- Regulácia závlahy: V prípade, že je pôda ťažká a premokrená, treba ju častejšie kypriť a vylepšiť rašelinou, alebo kompostom. Závlaha by mala byť primárne podmokom, aby sa obmedzilo ovlhčenie plodov a následný rozvoj plesní.
- Používanie zdravej sadby: Pri odbere sadencov sa môžu škodcovia ľahko roznášať. Je dôležité každú rastlinu pred zasadením dôkladne prehliadnuť.
- Odstraňovanie napadnutých častí: V prvom roku výskytu kvetovky, keď je jej množstvo relatívne malé, nemusíte vykonávať žiadnu ochranu, napadnuté puky odstráňte hneď ako na larvy natrafíte, nebudú sa tak môcť ďalej vyvíjať.
- Chemická ochrana: Postrek na jahody je jediným spôsobom ako sa zbaviť nežiaducich škodcov. Väčšina postrekov je aplikovaná počas vegetačného obdobia, keďže väčšina parazitov napáda puky a kvety jahôd. Aplikácia postreku môže prebiehať aj po zbere ovocia. Neodporúčame postrekovať počas konzumu jahôd pretože postreky obsahujú chemické látky dráždiace sliznice ľudského tela.
Pre chemickú ochranu proti kvetovke jahodovej sa pred kvitnutím jahôd môžu použiť prípravky ako Actellic 50 EC, alebo Decis 2,5 EC. V malospotrebiteľskom balení sú povolené prípravky Sanium Ultra, Decis Protech, Karate Zeon 5CS a Samuraj. Odporúča sa ich aplikovať tesne pred kvitnutím výhradne pri zistení prítomnosti škodcu v poraste jahôd, pričom sa nesmú postrekovať už kvitnúce rastliny! Ošetrenie proti roztočíkovi jahodovému možno vykonať na jar ešte pred vytvorením kvetných pukov, alebo v lete po zbere plodov. Na postreky možno použiť Metation E 50 (0,4%), Basudin 60 EC (0,15 %), alebo Diazinon 60 EC (0,15 %). Pre zabezpečenie spoľahlivého účinku prípravku musíme pracovať s vysokým tlakom v postrekovači. Rastlinky z maximálnej blízkosti dobre postrekom namočíme pri spotrebe aspoň 2 litrov kvapaliny na 1 m2.
Na ochranu proti botrytíde možno použiť prípravky Ronilan 50 WP, Euparen, alebo Rovral 50 WP. Prvý postrek sa vykoná, keď kvitne 2 až 5 % rastlín, druhý o týždeň neskôr. Počet ošetrení je závislý na priebehu počasia, pretože za spomínaného vlhka a dažďa je napadnutie silnejšie.
Pri škvrnitosti listov sa s chemickou ochranou proti nim zvyčajne nepočíta. Stačí dodržať bežné agrotechnické zásady.
V prípade chlorózy z nedostatku železa sa odporúča aplikovať prípravky ako Chlorofen, Fytovit, alebo Ferovit. Na použitie do jahôd je najvhodnejší Chlorofen, ktorý sa aplikuje do pôdy medziriadkovou zálievkou na začiatku vegetačného obdobia. K jednej rastline dávame 4 až 8 g prípravku rozpusteného v 5 l vody.
Pestovanie jahôd (2. časť): Prerezávanie, škodcovia a zber
Pri silne napadnutých porastoch škvrnitosťou listov je účinné pokosenie po zbere, následná likvidácia listov a potom pokosený porast ošetriť vhodným fungicídom.
Mnohí pestovatelia pripisujú spálené okraje listov jahôd práve rôznym druhom škodcov, čo však v tomto prípade nie je reálna príčina poškodenia materskej rastliny. Jahoda má prirodzené plytký koreňový systém a aplikácia neúmerného množstva hnojiva v spojitosti s nedostatočnou zálievkou spôsobuje spálenie koreňov prejavujúce sa práve týmto štýlom.
Obaja títo škodcovia, kvetovka aj roztočík, však nenapádajú len jahody, ale aj iné drobné ovocie, prípadne zeleninu.
tags: #jahody #skodcovia #kvet