Rhipsalis: Kaktus, ktorý vyzerá ako sasanka a mení stereotypy
Malý, nenápadný, ale s nezameniteľným šarmom - taký je väčšina kaktusov, ktoré máme doma. Zvyčajne rastú pomaly, sú odolné, nepotrebujú časté zalievanie a vedia prežiť aj v drsnejších podmienkach. No existuje aj výnimka, ktorá všetky stereotypy o kaktusoch obracia naruby. Predstavte si rastlinu, ktorá rastie rýchlo, miluje vlhko a nemá ani jediný ostník. Znie to ako rozprávka? Vitajte vo svete Rhipsalisu, známeho aj ako imelový kaktus.
Tropický klenot z dažďových pralesov
Rhipsalis pochádza z tropických oblastí Južnej a Strednej Ameriky, kde sa mu darí vo vlhkých pralesoch. Na rozdiel od klasických púštnych kaktusov sa nechytá koreňmi do zeme, ale rastie ako epifyt - prichytený na kôre stromov, z ktorej čerpá len to, čo potrebuje. Tento spôsob života zdieľa napríklad s orchideami či broméliami. Aj keď jeho domovom sú exotické pralesy, dokáže sa prekvapivo dobre prispôsobiť aj bytovým podmienkam, ak mu dáte to, čo má rád - vlhko, teplo a rozptýlené svetlo.
Ako mu pripraviť ideálne prostredie
Aj keď je Rhipsalis pralesná rastlina, pokojne ho môžete pestovať v kvetináči. Základom úspechu je správny substrát - vzdušný, priepustný a s dobrou schopnosťou odvádzať vodu. Bežná pôda pre izbové rastliny je preň príliš hutná, preto siahnite po zmesi pre sukulenty alebo orchidey. Dôležité je, aby sa voda nezadržiavala pri koreňoch - inak by začali hniť.
Ak chcete dopriať Rhipsalisu ešte lepšie podmienky, pridajte do substrátu kúsky kôry, perlit alebo kokosové vlákno. Takto vytvoríte prostredie podobné tomu, v akom rastie vo voľnej prírode.
Voda - priateľ aj nepriateľ
Na tento druh kaktusu určite neplatí pravidlo „čím menej vody, tým lepšie“. Rhipsalis miluje vlhké prostredie, preto ho treba zalievať pravidelne, no nikdy nenechajte pôdu dlhodobo premokrenú. Ideálne je, ak medzi jednotlivými zálievkami substrát mierne preschne. Ešte viac ocení rosenie listov, najmä počas vykurovacej sezóny, keď je vzduch v interiéri suchý.
Svetlo áno, ale nie priame slnko
Predstavte si svetelnú klímu tropického pralesa - je tam jasno, no lúče slnka dopadajú na rastliny len rozptýlene cez koruny stromov. Presne také svetlo potrebuje aj Rhipsalis. Priame slnko by mu mohlo spôsobiť popáleniny na jemných stonkách, preto je ideálne umiestniť ho na východné alebo severovýchodné okno. Ak ho máte na južnej strane, postavte ho ďalej od okna alebo za záclonu, ktorá svetlo rozptýli.
Rast, ktorý prekvapí aj netrpezlivých pestovateľov
Ak mu doprajete to, čo potrebuje, Rhipsalis vás odmení prekvapivo rýchlym rastom. Jeho dlhé, visiace výhonky pripomínajú tenké vlasy alebo zelené pramene a pôsobia veľmi dekoratívne - skvele vyniknú v závesných kvetináčoch či na poličkách.
Ako pestovať Rhipsalis Baccifera: Tipy na starostlivosť o rastlinu Imelo Catcus a rozmnožovanie | House Beautiful
Rhipsalis je tiež výnimočne jednoduchý na rozmnožovanie. Stačí odtrhnúť kúsok stonky, zapichnúť ho do vlhkého substrátu a o pár týždňov sa objavia nové korienky. Takto si môžete ľahko vypestovať ďalšie rastlinky pre známych - ide o skvelý darček pre každého milovníka zelene.
Kvety a plody ako bonus
Skúsenejší pestovatelia sa môžu dočkať aj jemných kvietkov - drobných, ale veľmi pôvabných, ktoré sa po čase menia na malé bobule. Tie dodávajú rastline ešte exotickejší vzhľad. Aj keď Rhipsalis kvitne len za ideálnych podmienok, už samotné jeho svieže, splývavé výhonky dokážu premeniť obyčajnú miestnosť na zelenú oázu.
Charakteristické vlastnosti kaktusov
Kaktusy sú fascinujúce rastliny, ktoré sa tešia veľkej popularite medzi milovníkmi izbových rastlín. Svojou rozmanitosťou tvarov, veľkostí a schopnosťou prežiť v extrémnych podmienkach si získali obdiv po celom svete. Sú to suchomilné rastliny patriace do čeľade Cactaceae prispôsobené dlhým obdobiam sucha v podmienkach púšte. Sú to sukulentné rastliny - keď majú prístup k vode, ukladajú si ju do zdužnatelých častí tela, ktoré sa zvyčajne redukujú len na stonku.
Korene kaktusov
Ako pri iných rastlinách, i pri kaktusoch je úlohou koreňov čerpať z pôdy vodu, živiny a upevňovať rastliny v pôde tak, aby pevne stáli. Väčšina kaktusov má koreňovú sústavu pozostávajúcu z hlavného koreňa, ktorý vyháňa bočné korene a čoraz viac sa rozkonáruje. Druhy, ktoré rastú na kamenistých, hlinistých až ílovitých alebo na veľmi suchých pôdach, majú zväčša hrubé, ba až repovité korene. U niektorých druhov sa môžu tieto korene tiež rozkonárovať. Druhy, ktoré rastú na trávnatých miestach s humóznou, relatívne vlhkou pôdou majú prevažne zväzkovité korene. Ak sa starostlivo oddelené časti takýchto koreňov ošetria ako odrezky, vyháňajú a tvoria samostatné jedince. Vzdušné korene typické pre popínavé, plazivé a epifyticky rastúce druhy sú vlastne adventívne korene, ktoré svoju funkciu plnia normálnejšie keď sa ich konce dostanú do styku so zeminou.
Telo kaktusov
Kaktusy sú prevažne stonkové sukulenty a nevytvárajú žiadne listy. Niektoré druhy sa nerozkonárujú, iné vyháňajú na spôsob kandelábrov paralelne do výšky čnejúce ramená. Existujú však aj krovité formy kaktusov s ploskými a dlhými stonkami. Najvyhľadávanejšie sú guľovité, často krátko stĺpovité alebo sploštené kaktusy. Ďalej sú známe kaktusy, ktoré majú tvar vzpriamený, zakrivený alebo dokonca až úplne na pôde ležiaceho valca rozličnej dĺžky a šírky. Môžu rásť jednotlivo alebo v skupinách. Častým javom sú i kaktusy s tzv. kristátmi. Sú to kaktusy, ktorých vegetačný vrchol má normálne vzhľad bodky a z dosiaľ neobjasnených príčin sa premenil na celí rad takých bodiek zoskupených do hrebeňovitého útvaru. Niekedy býva práve tento "hrebeň" poprehýbaný alebo zvlnený.
Ostne kaktusov
Je všeobecne známe, že kaktusov sa nemožno dotýkať, pretože pichajú. To platí pre takmer všetky druhy z podčeľadi kaktusovitých. Majú telo pokryté ostňami, ktoré vznikli premenou listov a zväčša vyrastajú z vankúšikov. V podstate treba vychádzať z toho, že telo kaktusa, nech je akéhokoľvek tvaru, je normálna stonka, ktorá sa v priebehu vývoja vplyvom podnebia, stanovišťa a iných faktorov zmenila na osobitný sukulentný útvar. Ostne sú rôznorodé. Často sa rozlišujú na okrajové a stredové (týmto označením sa vyjadruje ich umiestnenie). Ostne môžu byť maličké, že si ich sotva všimneme, alebo dlhé a nápadité. Môžu byť ostré a nebezpečné, ale aj mäkkučké a ohybné, tak že sa dá po nich prejsť rukou. Ich prierez býva okrúhly, až oválny, môžu však byť aj hranaté alebo ploché. Dokonca existujú druhy s krvavočervenými ostňami, aj zlatožltými, bielymi príp. priesvitnými (akoby zo skla). Osobitnou formou sú kaktusy, ktoré sú malé, krátke a zakončené mikroskopickými háčikmi. Ich báza je veľmi krehká, preto sa ľahko lámu a zapichávajú do pokožky, a tak je veľmi ťažké ich odstrániť. Treba ešte spomenúť pomerne krátke a netvrdnúce ostne, ktoré vylučujú kvapky nektáru aby prilákali hmyz.
Kvety kaktusov
Mnohé kaktusy kvitnú už ako mladé jedince, niektoré dokonca mimoriadne bohato. Iné začnú kvitnúť až po desaťročiach, čiže u mnohých kaktusárov len výnimočne. Nezávisí to však len od veku rastliny, ale aj od teploty a množstva svetla. Kvety sú zväčša lievikovité, až zvončekovité a široké, zriedkakedy šupinaté. Môžu byť malé a nenápadné, ale aj veľké (0,30 m ) a tiež farebné. Niektoré kaktusy kvitnú cez deň, iné v noci. Kvety mávajú veľmi krátku trvácnosť, už po niekoľkých hodinách odkvitávajú. No sú aj také, ktoré kvitnú vyše týždňa, o tie je veľmi veľký záujem. Spravidla bývajú jednotlivo, len výnimočne v radoch alebo vencoch. Škála farieb kvetov je veľmi široká. Môžu to byť aj žiarivé farby ako šarlátovočervená alebo ostrá žltá, ale aj tlmené tóny ako biela, hnedá a zelená. Čistá modrá farba sa však pri kaktusoch nikdy nevyskytuje. Kvety sú viac-menej bez vône, iba pár druhov vonia.
Časté chyby pri pestovaní kaktusov
Kaktusy sú oveľa menej náročné na pestovanie, ako si väčšina ľudí predstavuje. Čím menej sa človek o kaktus stará, tým menej mu ubližuje a tým lepšie rastlina rastie. Prehnaná starostlivosť im škodí, ľudia im mnohokrát vytvoria také podmienky, ktoré majú pre rastlinu fatálne následky.
Nadbytočná zálievka
Kaktusy sa majú polievať len raz za 3 až 4 týždne. Na polievanie je najvhodnejšia dažďová (mäkká) voda. Zálievka v stanovený deň musí byť hojná a substrát musí byť kompletne premočený. Potom nasleduje obdobie sucha, preschnutie substrátu.
Kritické presádzanie
Po vytiahnutí z črepníka treba dať kaktus na 1 až 2 týždne do chládku na prievan, ktorý osuší a zacelí poškodené časti koreňového systému.
Malý črepník
Nádoba by mala byť dostatočne veľká a primerane priestranná, čo rastline umožní rásť do jej prirodzenej veľkosti.
Dôležité zazimovanie
Naposledy zalievajte koncom septembra a do konca októbra nechajte rastliny na letnom stanovišti úplne vyschnúť. Kaktusy zimujte vo svetlých priestoroch pri teplote 5 až 15 °C bez kvapky vody počas celej zimy.
tags: #kaktus #vyzera #ako #sasanka