Rozmanitosť a funkcie rastlinných orgánov: Koreň, stonka, list, kvet a plod

Život každého človeka na Zemi je určitým spôsobom viazaný na rastliny. Rastliny delíme na kvitnúce, ktoré majú kvet, a nekvitnúce, ktoré netvoria kvety a rozmnožujú sa výtrusmi. Kvitnúce rastliny sú tvorené viacerými časťami tela, medzi ktoré patria koreň, stonka, list, kvet a plod. Tieto orgány zabezpečujú príjem a rozvoz vody, mechanickú pevnosť a reprodukciu druhu.

Najjednoduchším typom rastlinného tela je stielka (thallus), ktorá tvorí telo nižších rastlín. Nevytvára špecializované orgány, hoci ich niekedy tvarovo napodobňuje. S prechodom rastlín z vodného prostredia na suchú zem nastávajú aj zmeny v stavbe ich tela, nakoľko suchozemské rastliny už nemohli prijímať vodu celým povrchom tela.

Koreň (radix)

Koreň (radix) je zvyčajne podzemný orgán, ktorý rastlinu v pôde upevňuje, čerpá z nej vodné roztoky anorganických látok a ukladá zásobné látky. Koreň nikdy nenesie listy a má neobmedzený rast do dĺžky.

Funkcie koreňa:

• Upevňuje rastlinu v pôde: Poskytuje mechanickú stabilitu.
• Čerpá z pôdy vodu a živiny: Zaisťuje vyživovaciu a absorpčnú funkciu.
• Zhromažďuje zásobné látky: Napríklad v mrkve alebo cukrovej repe.
• Vegetatívne rozmnožovanie: Umožňuje rastline šíriť sa aj bez semien.
• Produkuje významné látky: Ako sú aminokyseliny a alkaloidy.

Typy koreňových sústav:

• Primárna koreňová sústava (alorízia): Tvorí ju jeden hlavný koreň, z ktorého vyrastajú bočné korene (charakteristická pre dvojklíčnolistové rastliny).
• Sekundárna koreňová sústava (homorízia): Hlavný koreň náhle zastavuje svoj rast a jeho funkciu preberajú vedľajšie (adventívne) korene (napríklad u cibuľových rastlín).

Anatomická (primárna) stavba koreňa:

Na priečnom reze koreňa rozoznávame tri základné vrstvy:

1. Pokožka (rhizodermis): Je jednovrstvová, na rozdiel od nadzemných častí nemá kutikulu ani prieduchy a vytvára tenkostenné, dlhé a valcovité koreňové vlásky pokryté slizom na aktívny príjem živín.
2. Prvotná kôra (cortex): Parenchymatická vrstva slúžiaca ako zásobáreň, ktorej najvnútornejšia vrstva (endodermis) s Casparyho pásikom prísne reguluje tok vody do stredu koreňa.
3. Stredný valec (stéla): Je ohraničený vrstvou buniek so zhrubnutými stenami, obsahuje radiálny cievny zväzok a povrchový druhotný meristém (pericykel) produkujúci bočné korene.

Rast koreňa do dĺžky sa odohráva v rastovom vrchole, ktorý je chránený koreňovou čiapočkou (kalyptra). Jej vonkajšie bunky slizovatejú pre uľahčenie prenikania pôdou.

Premeny (metamorfózy) koreňa:

Ak koreň okrem svojich základných funkcií začne vykonávať aj inú funkciu, hovoríme o premenách (metamorfózach):

• Zásobné korene: Rastliny ukladajú zásobné látky (mrkva, cukrová repa).
• Barlovité korene: Upevňujú rastlinu v sypkej alebo bahnitej pôde.
• Prísavky (haustóriá): Umožňujú parazitickým rastlinám vysávať živiny z hostiteľskej rastliny (kukučina poľná, imelo biele).
• Vzdušné korene: Umožňujú prijímanie vzdušnej vlhkosti (orchidey).
• Dýchacie korene (pneumatofóry): U druhov žijúcich v močiaroch vyčnievajú nad povrch a umožňujú dýchanie.
• Symbiotické korene: Vytvárajú symbiózu s hubami (mykoríza) alebo baktériami (bôbovité rastliny), čím sa rapídne zväčšuje ich plocha na prijímanie vody a živín.

Stonka (kaulom)

Stonka (kaulom) je zvyčajne nadzemná časť rastliny, na ktorej vyrastajú listy a rozmnožovacie orgány. Spája orgány výživy (koreň a listy) a často slúži ako zásobný orgán. Stonka spolu s listami sa nazýva výhonok.

Funkcie stonky:

• Mechanická: Nesie listy a zabezpečuje im optimálnu polohu v priestore, nesie kvety.
• Vodivá: Predstavuje ju transpiračný a asimilačný prúd, ktorý zabezpečuje transport vody a živín.
• Asimilačná: Hlavne u bylín - stonka je orgán fotosyntézy.
• Zásobná: Hlavne u druhotne hrubnúcich a drevnatejúcich druhov.

Stavba stonky:

Na stonke rozlišujeme:

• Uzly (nódy): Miesta na stonke, odkiaľ vyrastajú listy.
• Medziuzly (internódiá): Miesta, kde stonka nenesie listy.

Na vrchole stonky sa nachádza rastový vrchol tvorený meristematickým pletivom, ktoré umožňuje rast stonky do výšky.

Rozdelenie stoniek na základe konzistencie a tvaru:

Byliny: Majú dužinatú, nedrevnatú stonku.

• Byľ: Stonka s listami, odumiera ten istý rok, keď vyrastá (napr. zemiak).
• Stvol: Bezlistá stonka zakončená kvetom alebo súkvetím (napr. púpava).
• Steblo: Dutá článkovaná stonka tráv, obsahujúca zhrubnuté uzly - kolienka (napr. obilniny).

Dreviny: Vnútorné pletivá stonky sú zdrevnatené.

• Stromy: Majú drevnatú nerozkonárenú stonku (kmeň), ktorá spája koreňový systém s korunou (napr. javor, dub, buk).
• Kry: Stonky sa rozkonárujú hneď od zeme a sú celé drevnaté (napr. ríbezľa).
• Polokry: Zdrevnatená je len spodná časť stonky, vrchná časť je bylinná a každoročne na zimu odumiera (napr. levanduľa).

Anatomická (primárna) stavba stonky:

Na priečnom priereze stonky rozlišujeme:

1. Pokožka (epidermis): Tvorená súvislou vrstvou buniek, na ktorých sa nachádza kutikula, trichómy a medzi bunkami sú prieduchy.
2. Primárna kôra: Tvorená parenchymatickými bunkami, delí sa na exodermu, mezodermu a endodermu (vnútorná vrstva, ktorá oddeľuje stredný valec od ostatnej kôry).
3. Stredný valec: Obsahuje pericykel, cievne zväzky (väčšinou kolaterálne, usporiadané do kruhu u dvojklíčnolistových a nahosemenných, alebo voľne roztrúsené u jednoklíčnolistových) a stržeň.

Druhotné hrubnutie stonky:

Uskutočňuje sa len u nahosemenných a dvojklíčnolistových rastlín činnosťou sekundárnych meristémov - kambia a felogénu. Kambium vytvára dovnútra druhotné drevo (deuteroxylém) a smerom von druhotné lyko (deuterofloém). Felogén vytvára korek (felém) smerom k obvodu.

Metamorfózy stonky:

• Podzemky: Podzemné časti stoniek so zásobnou funkciou a slúžiace na vegetatívne rozmnožovanie.
• Podzemkové hľuzy: Majú zásobnú funkciu (zemiak).
• Brachyblasty: Skrátené bočné stonky nesúce kvety alebo zväzky listov a ihlíc.
• Úponky: Slúžia na uchytenie rastliny o podklad.
• Tŕne a tŕnce: Ich funkcia je ochranná.
• Stonkové hľuzy: Vznikajú zhrubnutím spodnej časti stonky (kaleráb).

List (fylom)

List (fylom) je orgán výživy, v ktorom prebieha fotosyntéza, odparovanie vody (transpirácia) a výmena plynov medzi rastlinou a prostredím. Zakladá sa v podobe hrbolčeka z delivého pletiva rastového vrchola stonky.

Typy listov:

• Klíčne listy (cotyledones): Zakladajú sa už v zárodku semena a majú vyživovaciu funkciu.
• Asimilačné listy (folia): Majú asimilačnú funkciu a môžu byť rôzneho tvaru.
• Listene (bracteolae): Drobné listene na kvetnej stopke.
• Kvetné fylómy: Súbor vysoko špecializovaných premenených listov.

Vonkajšia stavba listu:

Typický list rastliny sa všeobecne skladá z troch základných častí:

• Stopka (petiolus): Zúžená časť, ktorá spája list so stonkou a umožňuje prenos vody a živín.
• Báza: Často rozšírená časť, ktorou začína čepeľ.
• Čepeľ (lamina): Plocha časť listu, kde prebieha fotosyntéza a výmena plynov.

Vo vnútri listu sa nachádza žilnatina (nervatura), súbor cievnych zväzkov spevnený sklerenchymatickým pletivom.

Typy žilnatiny:

• Perovitá: Od hlavnej žily vybiehajú bočné žily.
• Dlaňovitá: Žily sa lúčovite rozbiehajú od stopky.
• Rovnobežná: Charakteristická pre jednoklíčnolistové rastliny.

Rozdelenie listov podľa stavby:

• Jednoduché listy: Majú súvislú listovú čepeľ.
  • Celistvé listy: Čeľ je nedelená, na okraji hladká alebo len s drobnými výčnelkami.
  • Delené listy: Čeľ je delená plytkými alebo hlbokými úkrojkami, ale musí súvisieť aspoň úzkym prúžkom pletiva.
• Zložené listy: Majú listovú čepeľ úplne rozdelenú na samostatné lístky.
  • Dlaňovito zložené listy: Lístky sú dlaňovito 3-, 5-, 7- až mnohopočetné.
  • Perovito zložené listy: Lístky tvoria protistojné jarmá.
• Monofaciálne listy: Listy, na ktorých sa nerozlišuje rub a líce, stómy sú na oboch stranách (napr. tulipán, cibuľa).
• Bifaciálne listy: Rozlišujeme rub a líce, mezofyl je definovaný na palisádový a špongiový parenchým, stómy sú na dolnej strane listu (napr. ruža, púpava).

Anatomická stavba listu:

Na priečnom priereze bifaciálneho listu sa nachádza:

1. Vrchná pokožka (epidermis) s kutikulou.
2. Palisádový parenchým - vrstva buniek s veľkým obsahom chloroplastov.
3. Hubovitý (špongiovitý) parenchým - pod palisádovým parenchýmom, ktorým prechádzajú cievne zväzky.
4. Cievne zväzky.
5. Spodná pokožka (epidermis).

Palisádový a hubovitý parenchým spolu tvoria mezofyl.

Metamorfózy listov:

• Mäsité listy: Slúžia na hromadenie vody u rastlín rastúcich na suchých stanovištiach (skalnica, rozchodník).
• Listy mäsožravých rastlín: Sú rôzne zariadené na lákanie, chytanie a rozkladanie hmyzu (rosička, tučnica).
• Listové úponky: Slúžia na prichytávanie stoniek popínavých rastlín (hrach, vika).
• Listové tŕne: Chránia rastlinu pred bylinožravcami (kaktusy).
• Zdužinatené listy: Tvoria spolu so skrátenou časťou stonky cibuľu (cibuľa kuchynská).
• Šupinaté listy (šupiny): Obaľujú a chránia púčiky, sú nezelené a často kožovité (jablonie).

Kvet (flos)

Kvet (flos) je reprodukčným orgánom rastliny. Je tvorený z kvetných obalov a vlastných reprodukčných orgánov uložených na kvetnom lôžku. Z fylogenetického hľadiska je to vlastne súbor premenených (metamorfovaných) listov, usporiadaných na skrátenej stonke (brachyblaste).

Kvety nahosemenných rastlín:

Nahosemenné rastliny nemajú pravé kvety s kvetnými obalmi či piestikmi, ale na rozmnožovanie slúžia jednopohlavné šištice (strobily).

• Samčie šištice: Pozostávajú z tyčiniek a produkujú veľké množstvo peľu.
• Samičie šištice: Tvoria podporné lupene a semenné šupiny, na ktorých sú uložené vajíčka.

Časti kvetu krytosemenných rastlín:

Kvetné obaly:

Chránia reprodukčné orgány a lákajú opeľovače. Môžu byť rozlíšené na:

• Kalich (calyx): Vonkajšia, väčšinou zelená časť tvorená z kališných listov (sepalum).
• Koruna (corolla): Vnútorná, pestrofarebná časť tvorená z korunných lupeňov (petalum).

Ak nie sú kvetné obaly tvarovo ani farebne rozlíšené, nazývame ich okvetie (perigonium).

Reprodukčné orgány:

• Tyčinka (stamen): Samčí rozmnožovací ústroj. Tvorí ju nitka (filamentum) a peľnica (anthera), v ktorej vznikajú peľové zrná. Súbor tyčiniek sa nazýva andréceum.
• Piestik (pistillum): Samičí rozmnožovací orgán. Tvorí ho čnelka (stylus), lepkavá blizna (stigma) a spodný semenník (ovarium), v ktorom sú uložené vajíčka. Súbor piestikov sa nazýva gynéceum.

Pohlavnosť kvetov a rastlín:

• Jednopohlavný kvet: Obsahuje len piestik (samičí kvet) alebo len tyčinky (samčí kvet).
• Obojpohlavný kvet: Obsahuje tyčinky aj piestik.
• Jednodomá rastlina: Na jednej rastline sú samčie aj samičie kvety (napr. kukurica).
• Dvojdomá rastlina: Na jednej rastline sú len samčie kvety a na druhej rastline len samičie kvety.

Súkvetia:

Súkvetie je usporiadanie kvetov na stonke. Rozlišujeme dva hlavné typy:

Strapcovité (racemózne) súkvetia: Dcérske stonky neprevyšujú stonku materskú, kvety rozkvitajú zdola nahor (alebo od okrajov do stredu).

• Strapec (racemus): Pretiahnuté vreteno s kvetnými stopkami v pazuchách listeňov (agát).
• Klas (spica): Dlhé vreteno, kvetné stopky veľmi krátke alebo redukované (skorocel).
• Jahňada (amentum): Súkvetie s chabým, previsnutým vretenom a sediacimi jednopohlavnými kvetmi (lieska, topoľ).
• Klások (spicula): Skrátený a redukovaný klas s malým počtom kvetov (lipnica).
• Šúlok (spadix): Vreteno je zdužnatené, kvietky drobné a prítomný je zväčšený listeň - tulec (áron).
• Chocholík (corymbus): Kvetné stopky sa predlžujú, kvety ležia približne v jednej rovine (bledavka).
• Okolík (umbella): Kvety vyrastajú v jednej rovine na približne rovnako dlhých stopkách z vrcholu stonky (prvosienka).
• Metlina (panicula): Rozkonárené súkvetie s úplne vyvinutým vretenom a konármi (vinič).
• Hlávka (capitulum): Skrátené vreteno i stopky, kvety tvoria guľovitú hlavu chránenú zákrovom (ďatelina).
• Úbor (anthodium): Kvetné lôžko je diskovito rozšírené. Stred tvoria rúrkovité kvety (terč), okraj súmerné jazykovité kvety (lúč).

Vrcholíkovité (cynmózne) súkvetia: Majú materskú stonku skrátenú a dcérske stonky ju prerastajú, kvety rozkvitajú zhora nadol (alebo zo stredu k okrajom).

• Viacramenný vrcholík (pleiochasium): Má na hlavnej osi viac ako dve bočné ramená prerastajúce hlavnú os (mliečnik).
• Dvojramenný vrcholík / vidlica (dichasium): Pod terminálnym kvetom hlavnej stonky sú vyvinuté presne ďalšie dva kvetonosné výhony.
• Jednoramenný vrcholík (monochasium): Z oboch listeňov a páru protistojných konárov sa vyvíja vždy len jeden. Patria sem formy: závinok (cincinnus), skrutec (bostryx), vejárik (rhipidium) a kosáčik (drepanium).

Plod (fructus)

Plod (fructus) vzniká po oplodnení z piestika. Jeho hlavnou funkciou je vyživovanie semien v čase ich dozrievania. Plody vzniknuté premenou piestika označujeme ako pravé plody. Ak plod vzniká aj z iných častí kvetu (napríklad kvetného lôžka), nazývame ho nepravý plod.

Stavba plodu:

Oplodnením vajíčka vzniká semeno a zo stien semenníka, prípadne aj kvetnej čiašky, takzvané oplodie (pericarpium), ktoré má tri vrstvy:

• Vonkajšie oplodie (exocarpium): Tvorí ho vonkajšia pokožka a subepidermálne vrstvy gynécea.
• Stredné oplodie (mesocarpium): Rôzne hrubá vrstva rôznej konzistencie (suchá, dužinatá).
• Vnútorné oplodie (endocarpium): Obsahuje vnútornú pokožku a subepidermálne pletivá vnútornej strany plodolistov, na ktorých bezprostredne vyrastajú semená.

Nahosemenné rastliny netvoria žiadne plody, keďže nemajú semenník, z ktorého steny by sa zmenili na oplodie. Výsledkom sú iba nahé semená, ktoré po dozretí zvyčajne voľne ležia na zdrevnatených šupinách.

Delenie plodov:

• Dužinaté plody: Vyznačujú sa tým, že ich oplodie je mäsité a šťavnaté (malvice, kôstkovice, bobule).
• Suché plody: Majú oplodie úplne suché. Podľa toho, či sa v čase zrelosti otvárajú a uvoľňujú semená, alebo zostanú zatvorené a odpadnú celé, ich ďalej delíme na pukavé a nepukavé.

Suché pukavé plody:

• Mechúrik: Jednoplodolistový plod, puká jednou štrbinou.

Súbor plodov vzniknutých z jedného súkvetia označujeme ako súplodie (slnečnica, moruša, kukurica, chmeľ) a súbor plodov, ktoré vznikli z jedného kvetu, ktorý mal niekoľko piestikov, ako plodstvo (malina, černica, jahoda, šípka). Pokiaľ sa na stavbe plodu alebo plodstva podieľa okrem oplodia (vzniknutého zo semenníka) aj iná časť kvetu, napríklad zdužnatené kvetné lôžko alebo kvetná čiaška, hovoríme o tzv. nepravých plodoch.

tags: #koren #stonka #list #kvet #plod #ptt

Populárne príspevky:

• Osviežujúca chuť mäty
• Pestovanie stévie doma
• Benefity prírodného farbiva henny
• Bohatá história rumančeka
• Ekologické inovácie v pestovaní paradajok