Morfologická stavba rastlinných orgánov: kvet a plod

Rastlinné orgány vznikli po prechode rastlín na pevninu a sú špecializovanými časťami rastliny, ktoré vykonávajú špecifické fyziologické funkcie. Tieto orgány môžeme rozdeliť na vegetatívne, ktoré zabezpečujú výživu rastliny (koreň, stonka, list), a generatívne, ktoré zabezpečujú rozmnožovanie (kvet, plod).

Koreň (Radix)

Koreň je zvyčajne podzemný orgán, ktorý rastlinu v pôde upevňuje, čerpá z nej vodné roztoky anorganických látok a ukladá zásobné látky. Nikdy nenesie listy a má neobmedzený rast do dĺžky. Funkcie koreňa zahŕňajú upevnenie rastliny v pôde, čerpanie vody a živín, zhromažďovanie zásob (napr. mrkva, cukrová repa) a vegetatívne rozmnožovanie. Koreň produkuje aj významné látky ako aminokyseliny a alkaloidy.

Na priečnom priereze koreňa rozoznávame tri základné vrstvy:

Pokožka (Rhizodermis): Jednovrstvová vrstva, ktorá na rozdiel od nadzemných častí nemá kutikulu ani prieduchy. Vytvára tenkostenné, dlhé a valcovité koreňové vlásky pokryté slizom na aktívny príjem živín.
Prvotná kôra (Cortex): Parenchymatická vrstva slúžiaca ako zásobáreň. Jej najvnútornejšia vrstva, endodermis s Casparyho pásikom, prísne reguluje tok vody do stredu koreňa.
Stredný valec (Stéla): Ohraničený vrstvou buniek so zhrubnutými stenami, obsahuje radiálny cievny zväzok a povrchový druhotný meristém (pericykel) produkujúci bočné korene.

Rast koreňa do dĺžky sa odohráva v rastovom vrchole, nad ktorým rozlišujeme tri zóny: meristematickú (intenzívne delenie), predlžovaciu a diferenciačnú. Meristematické pletivo vrcholu je chránené koreňovou čiapočkou (kalyptra), ktorej vonkajšie bunky slizovatejú pre uľahčenie prenikania pôdou.

Ak koreň okrem svojich základných funkcií vykonáva aj inú funkciu, hovoríme o premenách (metamorfózach):

Prísavky (Haustóriá): Umožňujú parazitickým rastlinám vysávať živiny z cievnych zväzkov hostiteľskej rastliny (napr. kukučina poľná).
Vzdušné korene: Umožňujú prijímanie vzdušnej vlhkosti (napr. orchidey).
Dýchacie korene (Pneumatofóry): U druhov žijúcich v močiaroch vyčnievajú nad povrch a umožňujú dýchanie.
Barlovité korene: Upevňujú rastlinu v sypkej alebo bahnitej pôde.

Koreňové sústavy môžu byť homorízia (hlavný koreň je dlhší a najhrubší s bočnými koreňmi) alebo alorízia (napr. cibuľa).

Stonka (Kaulom)

Stonka je zvyčajne nadzemný orgán, na ktorom vyrastajú listy a rozmnožovacie orgány. Spája orgány výživy (koreň a listy) a často slúži ako zásobný orgán. Na rozdiel od koreňa rastie len tesne za vrcholom. Rozlišujeme predlžovacie pásma označované ako články (internódiá) a úseky medzi nimi nazývané uzly (nódy), z ktorých vyrastajú listy.

V primárnej vnútornej stavbe stonky chráni povrch pokožka (epidermis) s kutikulou. Pod ňou je prvotná kôra (cortex) a vnútro tvorí stredný valec (stéla) obsahujúci vodivé cievne zväzky:

Dvojklíčnolistové a nahosemenné rastliny: Cievne zväzky sú v pravidelnom kruhu (eustéla).
Jednoklíčnolistové rastliny: Cievne zväzky sú voľne roztrúsené po priereze stonky (ataktostéla).

Dreviny hrubnú pomocou druhotných delivých pletív (kambium), ktoré vytvára dovnútra druhotné drevo a smerom von druhotné lyko. Byliny majú šťavnatú a nezdrevnatenú stonku.

Rozlišujeme tieto typy bylinných stoniek:

Byľ: Po celej dĺžke olistená stonka, ktorá sa často rozkonáruje a odumiera v tom istom roku, keď vyrastá.
Stvol: Stonka s prízemnou listovou ružicou, je bezlistá a ďalej sa nerozkonáruje, na vrchole je kvet alebo súkvetie.
Steblo: Listnatá dutá stonka rozdelená kolienkami na články (napr. tráv).
Pasteblo: Podobá sa na stvol, stonka bez uzlov so silne predĺženým posledným internódiom vyplneným stržňom, listy v prízemnej ružici.

Dreviny majú vnútorné pletivá stonky zdrevnatené. Stonka taktiež môže vytvárať metamorfózy podobne ako koreň.

List (Fylom)

List je orgán výživy, v ktorom prebieha fotosyntéza, odparovanie vody (transpirácia) a výmena plynov medzi rastlinou a prostredím. U nahosemenných rastlín sú listy zvyčajne úzke - ihlice alebo šupiny, s hrubou vrstvou kutikuly a hlboko vnorenými prieduchmi, čo je adaptácia na suché a mrazivé podmienky.

Typický list rastliny sa skladá z troch základných častí:

Stopka: Zúžená časť, ktorá spája list so stonkou a umožňuje prenos vody a živín.
Báza: Často rozšírená časť, ktorou začína čepeľ.
Čepeľ: Plochá časť listu, kde prebieha fotosyntéza a výmena plynov.

Listy vyrastajú z uzlov (nódov) stonky. Na priečnom priereze listu rozlišujeme vrchnú pokožku (epidermis) s kutikulou. Pod ňou je vrstva buniek s veľkým obsahom chloroplastov - palisádový parenchým. Nižšie je uložená vrstva hubovitého (špongiovitého) parenchýmu, ktorým prechádzajú cievne zväzky. Tieto dve vrstvy spolu tvoria mezofyl. Zdola list ohraničuje spodná pokožka. Cievne zväzky sa javia na povrchu listov ako žily, súborne žilnatina.

Rozlišujeme tri typy žilnatiny:

Perovitá žilnatina: Od hlavnej žily vybiehajú bočné.
Dlaňovitá žilnatina: Žily sa lúčovite rozbiehajú od stopky.
Rovnobežná žilnatina: Charakteristická pre jednoklíčnolistové.

Listy môžu byť jednoduché (súvislá listová čepeľ) alebo zložené (čepeľ úplne rozdelená na samostatné lístky). Jednoduché listy delíme na celistvé a delené. Zložené listy delíme na dlaňovito zložené a perovito zložené.

Listy môžu byť monofaciálne (vrchná a spodná strana rovnaká, stómy na oboch stranách, napr. tulipán) alebo bifaciálne (rozlišujeme rub a líce, stómy na spodnej strane, napr. ruža, púpava).

Metamorfózy listov zahŕňajú listové tŕne (kaktusy), listové úponky (hrach siaty) a listy mäsožravých rastlín.

Kvet (Flos)

Kvet je reprodukčným orgánom rastliny, tvorený z kvetných obalov a vlastných reprodukčných orgánov uložených na kvetnom lôžku. Z fylogenetického hľadiska je to súbor premenených listov na skrátenej stonke (brachyblaste).

Kvetné obaly chránia reprodukčné orgány a lákajú opeľovače. Môžu byť rozlíšené na:

Kalich (Calyx): Vonkajšia, väčšinou zelená časť tvorená z kališných listov.
Koruna (Corolla): Vnútorná, pestrofarebná časť tvorená z korunných lupeňov.

Ak nie sú kvetné obaly tvarovo ani farebne rozlíšené, nazývame ich okvetie (perigonium).

Reprodukčné orgány sú:

Tyčinka (Stamen): Samčí rozmnožovací ústroj, tvorený nitkou a peľnicou, kde vznikajú peľové zrná. Súbor tyčiniek sa nazýva andréceum.
Piestik (Pistillum): Samičí rozmnožovací orgán, tvorený čnelkou, bliznou a semenníkom, v ktorom sú uložené vajíčka.

Kvet môže byť jednopohlavný (samičí alebo samčí) alebo obojpohlavný. Rastlina môže byť jednodomá (samčie aj samičie kvety na jednej rastline) alebo dvojdomá (samčie kvety na jednej rastline a samičie na druhej).

Plod (Fructus)

Plod vzniká po oplodnení z piestika a jeho hlavnou funkciou je vyživovanie semien v čase ich dozrievania. Plody vzniknuté premenou piestika nazývame pravé plody. Ak plod vzniká aj z iných častí kvetu (napr. kvetného lôžka), nazývame ho nepravý plod.

Zo stien semenníka, prípadne aj kvetnej čiašky, vzniká oplodie (pericarpium), ktoré má tri vrstvy:

Vonkajšie oplodie (Exocarpium): Vonkajšia pokožka a subepidermálne vrstvy.
Stredné oplodie (Mesocarpium): Rôzne hrubá vrstva rôznej konzistencie.
Vnútorné oplodie (Endocarpium): Obsahuje vnútornú pokožku a subepidermálne pletivá, na ktorých vyrastajú semená.

Nahosemenné rastliny netvoria plody, pretože nemajú semenník. Výsledkom sú iba nahé semená.

Plody delíme na dužinaté a suché, a ďalej na pukavé (otvárajú sa a uvoľňujú semená) a nepukavé (odpadnú celé).

Medzi suché pukavé plody patria napr. mechúrik, struk, šešuľa, šešuľka, nažka.

Dužinaté plody zahŕňajú bobuľu, kôstku a malvicu (nepravý plod).

Strawberry Flower to Fruit Time-lapse (Aphids Issue)

tags: #kvet #a #plod #morfologicka #stavby