Recenzia knihy Alana Dologa: Naše dejiny úplne inak a hľadanie pravdy v slovenskej histórii
Kniha Alana Dologa „Naše dejiny úplne inak“ predstavuje odvážny pokus o prehodnotenie oficiálnej slovenskej historiografie, ktorá podľa autora poskytuje falošné odpovede na kľúčové historické otázky. Dolog, podobne ako autorka tejto recenzie, je presvedčený, že pravdu musia hľadať aj amatéri, pretože titulovaní historici sa podľa neho v práci dosť „flákajú“. Tento názor zdieľa aj jazykovedec Ján Stanislav, ktorý chápe, že nie vo všetkom majú pravdu a je potrebné odovzdať výsledky výskumu nasledovníkom, aby dokončili veľké slovenské dielo.
Motivácia a prístup Alana Dologa
Čo je na Dologovi sympatické, je jeho neochota neváhať investovať vlastné finančné prostriedky - a zdôrazňuje, že nemalé - aby sám pátral po tom, po čom by správne mali pátrať titulovaní historici za štátne peniaze. Týmto spôsobom Dolog a jemu podobní amatéri suplujú štátny aparát vo výskume. Otázkou zostáva, koľko by sa toho dalo spraviť, keby titulovaní historici prechovávali toľko zapálenia pre slovenskú vec ako tento nitriansky dôchodca.
Formálne nedostatky a kritika
Samotná kniha „Naše dejiny úplne inak“ má podľa autorky dosť biedny názov, ktorý sa podobá na neslávne známu sci-fi knihu „O Slovanech úplně jinak“. Je škoda, že vydavateľ neovplyvnil názov trochu iným smerom, aby bol unikátnejší. Kniha tiež obsahuje množstvo gramatických chýb, podstatne viac ako býva priemerne zvykom. Tu je kritika smerovaná nielen autorovi, ale najmä vydavateľovi, hoci ten sa zbavil zodpovednosti prehlásením, že kniha neprešla jazykovou korektúrou. Treba však povedať, že Dolog spravil knihu v rekordne krátkom čase, čo čiastočne ospravedlňuje niektoré jej nedostatky.
Vecné hodnotenie a hypotézy
Dologova kniha nie je vnímaná ako vedecké dielo, ale skôr ako historický exkurz, náčrt a cestopis zanieteného chemika na dôchodku. V knihe častokrát kladie otázky namiesto odpovedí a svoje hypotézy zakončuje otáznikmi, zrejme preto, aby sa obrnil proti kritike. Autorka cíti aj trochu manipulácie, kde Dolog, ak chce niečo tvrdiť, radšej použije otáznik, no ďalej s hypotézou narába ako s dokázaným faktom. Na druhej strane často obohacuje fádne fakty vtipnými opismi výzoru a kultúrnych zvykov obyvateľstva krajín, prípadne úsmevnými zážitkami, ktoré na ceste za poznaním slovenskej histórie zažil.
Vizualizácie a ich význam
Jedným z najväčších prínosov knihy sú stovky fotografií. Hoci si autorka pôvodne myslela, že to bude prehnané, obrázky sa ukázali byť práve tým posolstvom, tou pridanou hodnotou a dôkazmi, ktoré Dolog prináša budúcej generácii amatérskych alebo oficiálnych historikov. Obrázky sú sústredené v skupinách, na veľkom lesklom A4-kovom formáte sú dobre viditeľné, na každej strane je niekoľko obrázkov, takže nie je problém dosiahnuť počet aj niekoľko sto fotografií a stále nemať pocit preplnenosti.
Kľúčové teórie Alana Dologa
Dolog je nadšeným propagátorom teórie o poslednom Svätoplukovom sídle v Zátisí, ktoré vidí v Arade. Práve vo Veľkom Varadíne (Oradea) vidí hlavný veľkomoravský kresťanský chrám a v ňom pochovaného arcibiskupa Metoda. Autorka si myslí, že Arad je skráteninou z Varádu a osobne pochybuje, že práve tu Svätopluk na konci svojej vlády sídlil. Dolog sa v knihe obšírne venuje arianizmu a pokladá Vandalov za predkov Slovanov, resp. za Slovanov samotných, s čím sa autorka tiež nestotožňuje.
Ďalej sa Dolog snaží dokázať, že vo vojsku Alexandra Veľkého boli hojne zastúpení Slovania, že Vogastisburg bol v Trenčíne, že Atilov hrob je v návrší pri Martine a že slovenský dvojkríž je symbolom rímskokatolíckeho kresťanstva v Byzancii, Konštantínopole.
Pozorovací talent a intuícia
Aj keď sa Dolog v mnohom podľa autorky mýli, fascinuje ju na ňom jeho úžasný pozorovací talent. Často síce, podľa jej názoru, prekombinuje svoje postrehy, ale keď sa odmyslí tá prekombinovanosť, samotné postrehy sú zaujímavé a unikátne a určite hodné zamyslenia. Autorka vždy tvrdila, že v Poiplí muselo byť niečo veľmi dôležité, pretože toto územie bolo kopcovité, nárazníkovým pásmom veľkej nížiny, a preto sa tam určite ukrývali ľudia, barbari, Sloveni. Dolog práve tu v Poiplí hľadal rímsku cestu. Je nepodstatné, či ju našiel, ale podstatné a fascinujúce je vidieť, že na tomto istom mieste hľadal a tušil niečo významné rovnako ako autorka, len on sa dostal o čosi ďalej. Jeho intuícia je obdivuhodná.
Mobilitný prieskum pre II. etapu obchvatu
Nedostatok zdrojov a overiteľnosť
Dologovej knihe možno vytknúť, že na autorkin vkus až príliš často neuvádza zdroje, takže jeho tvrdenia nie je možné overiť. Toto je veľmi veľká výčitka, hoci to vôbec neznie drasticky. Napriek tomu je to veľký „fail“ - je to naozaj veľmi veľká škoda, že kniha neobsahuje odkazy na zdroje, lebo to ju robí takmer bezcennou - nebyť toho, že má aspoň tie cenné hypotézy a myšlienkové konštrukty. Autorka chápe, že knihu písal ako popularizačného sprievodcu, nie ako odbornú publikáciu, ale myslí si, že sám autor by mal mať záujem na tom, aby uvádzal zdroje a odovzdal svoje vedomosti v plnej miere. Podľa autorky zvyčajne zdroje neuvádza ten, kto chce niečo zamlčať, zmanipulovať, sfalšovať. Každý riadny autor by mal uvádzať zdroje svojich tvrdení.
Cesta po stopách Alana Dologa
S odstupom niekoľkých mesiacov od napísania recenzie (04.09.2019) sa autorka vydala na poznávaciu cestu po Srbsku a Rumunsku, najmä jej cesta po Rumunsku by sa dala nazvať „Po stopách Alana Dologa“. Neustále bola s Dologom v telefonickom kontakte a prešla si niektoré z miest, ktoré opisuje vo svojej knihe. Táto cesta jednoznačne narušila jej pohľad na dianie v Karpatskej kotline od rímskych čias, a vidiac to more slovanských nápisov všade možne po Rumunsku, pochopila, že nejaké centrum slovanskej moci treba hľadať aj tu. Napriek ceste autorka pôvodné komentáre meniť nebude, avšak pripraví samostatnú správu o ceste, kde sa vyjadrí k veciam, kde má iný názor.
Konkrétne poznámky k Dologovým výkladom toponým
Názvy obcí a riek:
- Močenok: Dolog odvodzuje od močenia, podmočenia územia dávnym panónskym morom. Autorka zavrhuje hypotézu, že by sa mohlo jednať o skomoleninu názvu MoNčeník, teda Mučeník.
- Ostrihom: Dolog názov vysvetľuje z Ostrý Chlm (nezaerastený pahorok). Autorka si myslí, že Chlm je kopec obtekaný riekou. Ostrihom je podľa nej zo Striegom, podobne ako poľská obec Strzegom.
- Dunaj: Dolog odvodzuje od dunenia cez vráta pri Ostrihome, od vodopádu. Autorka Dunaj vysvetľuje ako rieku, ktorá duní, t.j. valí sa, je hlboká a má rýchly tok.
- Neusiedler jazero: Dolog vidí skomoleninu z českého nedozírneho jazera. Autorka vysvetľuje podľa novoosadníkov (neu = novo, siedler = osadník) a spomína starší názov Pleso, podobnosť s Plešivec, belaso, blato a hypotézu, že to bolo Biele jazero (baltas v litovčine znamená biely).
- Váh: Dolog spomína latinské Cusus, keltské Duria (čo je podľa autorky rieka Turiec) a vagus = bludná rieka. Autorka Váh prirovnáva k Bah-no, Bažina (zabažinatená rieka) alebo Vážnica (rieka na zvážanie dreva). Tiež pripomína, že nemecké Weg je cesta a Považím viedla jedna z vetiev Jantárovej cesty.
- Kysuca: Dolog píše, že Kysuca bola pokračovaním Váhu na sever popri rímskej ceste a nazývala sa latinsky Cusus. Autorka upozorňuje na podobnosť slov Cesta a Kysuca (Cesta -> Kesta -> Kesca -> Kysuca), alebo na možnú súvislosť s kyselkou, kyslou vodou.
- Orava: Dolog odvodzuje od rieky, ktorá orala, brala zem. Podľa Šimona Ondruša je Orava to isté ako Revúca, od slova orati, teda revati (hlučná rieka).
- Hron: Dolog tvrdí, že rieka tvorila hranicu medzi Čiernym Slovenskom a Bielym Slovenskom, čo autorka spochybňuje.
- Nitra: Dologov postreh, že keltské Netra je užovka, had, a rieka Nätra vo Švédsku. Šimon Ondruš vysvetľuje Nitru od slova nietiť, zapaľovať. Autorke Nitra pripomína české v-nitro, slovenské vnútro, čo naznačuje, že Nitra je jediné skutočne centrálne a vnútorné mesto Slovenska.
- Ipeľ: Dolog vysvetľuje, že rieka sa nazývala Bolia, od bolesti. Šimon Ondruš vraj vysvetľoval z Jupoľ (možno biela rieka).
- Hnilec: Dolog: hnilá voda. Gelnicu odvodzuje od Hnilca. Autorka uvažuje, či Gelnica nemôže byť Hlinica (miesto ťažby hliny).
- Hornád: Dolog: voda vytekajúca z hôr. Všíma si hradisko Gradna, Garadna na Hornáde. Spomína Smálikov názor, že by sa mohlo jednať o železnú rieku (horn v maďarčine je železo). Autorka pridáva názor, že mohlo ísť o hornú rieku, podobu Hrona, pričom maďarčina často pridávala na koniec názvov písmeno d.
- Rimava: Dolog: mohla byť nazvaná podľa toho, že na nej sídlili Rimania. Autorke sa to nezdá a hľadala by iné vysvetlenie, podobnosť s nejakým zabudnutým slovenským slovom.
- Topľa: Dolog: nemôže byť teplá rieka, lebo do nej nevteká žiadny teplý prameň. Odvodzuje ju od topoľov, ktoré pri nej rástli. Autorka spomína, že Teplica je rieka, ktorá v zime nezamŕza.
- Tisa: Dolog: od tisu alebo podľa tichého dolného toku. Autorka: od ukrajinského prameňa Tiačiv (Tečivá), teda podľa TOKu, poTOKa.
- Bodva: Starý názov údajne Buldua, Dolog z toho vyvodzuje Buldavu. Autorka: Vltava, Blatava, teda Biela rieka.
Názvy miest a symboly:
- Rača pri Bratislave: Dolog: založená Srbmi (Maďari nazývali Srbov Rácmi). Autorka: Rača sa pôvodne nazývala Vrakuňa. Rovnako tak sa aj Vajnory nazývali Vrakuňa. Celá Bratislava sa možno kedysi nazývala Vrakuňa - podobne ako hlavné mesto Rujany Arkona/Varkona. Vrakuňa = Vračuňa = Rača = Vračislava = Bratislava.
- Erby Beckova a Žbiniec: Dolog: vyobrazené slony znamenajú, že obyvatelia slúžili vo vojsku Alexandra Veľkého. Autorka: erby sú zjavne novodobé, nie schematické.
- Kvet života: Dolog: autorom mal byť Platón. Autorka: neuvádza konkrétne mená autorov, nedá sa overiť.
- Dvojkríž: Dolog: nie je slovenský symbol, ale symbol rímskokatolíckeho kresťanstva v Byzancii, Konštantínopole. Autorka túto teóriu spochybňuje.
- Toponymia od bujaka/tura: Dolog: dôsledok kultu býka ako symbolu moci, sily, plodnosti. Autorka: toponymia je odvodená od hospodárskych zvierat všeobecne.
tags: #kvet #notro #preklad #do #slovenciny