Pestovanie mäty: Všestranná bylinka pre zdravie a chuť

Mäta je aromatická a osviežujúca bylina, ktorá sa v kuchyni a tradičnej medicíne používa už po stáročia. S príchuťou mäty sa stretávame od detstva v žuvačkách, cukríkoch či dokonca v zubnej paste. Málokto odolá vôni, ktorá vznikne, keď medzi prstami rozotriete lístočky mäty. Vonia sviežo, mentolovo, je nenáročná na pestovanie, odolná a trváca. Podporuje trávenie, ozdobí akýkoľvek dezert či nápoj, urobíte z nej zdravý čaj. Mäta je jedna z najobľúbenejších a najčastejšie pestovaných bylín na svete. Svojou sviežou vôňou, výraznou chuťou a všestrannými liečivými vlastnosťami si získala miesto v záhradách, kuchyniach a lekárničkách po celom svete. Mäta ponúka široké spektrum využitia - od prírodného liečiva, cez kulinárske pochúťky až po domáce čistiace prostriedky.

Čo je mäta a jej druhy?

Mäta je vysoko aromatická, trváca bylina z čeľade hluchavkovitých. Dorastá do výšky 50 cm a rýchlo sa rozrastá na všetkých slnečných stanoviskách. Nie je mäta ako mäta. Okrem približne 20 rôznych druhov rozlišujeme aj početné hybridy, ktoré lákajú unikátnymi vôňami a chuťami. Medzi najobľúbenejšie patria citrónová, čokoládová či jahodová mäta, v ktorých sa klasická mentolová vôňa spája s ďalšími lahodnými tónmi. Mäta prichádza v mnohých rôznych variantoch, pričom každý z nich má svoju jedinečnú chuť, vôňu a využitie.

Pepermint (Mentha × piperita) - Tento druh mäty je pravdepodobne najznámejší. Má silnú, osviežujúcu chuť a používa sa na výrobu čajov, sladkostí a liečivých prípravkov. Mäta pieporná je najznámejšou a najviac rozšírenou odrodou. Vyznačuje sa výraznou mentolovou chuťou a vôňou, vďaka čomu sa využíva pri varení, príprave čajov, vo farmácii i kozmetike. V našich podmienkach nie je náročná na pestovanie. Vyžaduje si slnečné miesto s pôdou bohatou na živiny.
Spearmint (Mentha spicata) - Tento druh má jemnejšiu, sladšiu chuť ako pepermint a používa sa v kuchyni na dochucovanie šalátov, omáčok, koktailov (napríklad mojito) a na prípravu čajov. Mäta klasnatá - vyznačuje sa jemnejšou chuťou i arómou.
Citrónová mäta (Mentha citrata) - Ako už názov napovedá, táto mäta má jemnú citrónovú arómu. Kombinuje sviežosť mäty s jemnou citrónovou vôňou. Hodí sa na prípravu osviežujúcich nápojov, čajov aj do šalátov. ‘Citaro’ - Novinka medzi mätami s výraznou citrónovo - mentolovou arómou.
Jablková mäta (Mentha suaveolens) - Jablková mäta má sladšiu, ovocnejšiu arómu a používa sa do šalátov, dezertov a nápojov. Mäta jablčná - je špecifická jemnou ovocnou vôňou pripomínajúcou jablká.
Čokoládová mäta (Mentha × piperita 'Chocolate') - Tento druh mäty má jemný nádych čokolády a je ideálny na dochutenie dezertov, zmrzlín alebo koktailov. 5. Čokoládová mäta (Mentha x piperita f. Ako názov naznačuje, tento kultivar mäty má jemný nádych čokoládovej arómy.
Mäta ‘Kristínka’ - S príchuťou mäty sa stretávame od detstva v žuvačkách, cukríkoch či dokonca v zubnej paste. Rovnako menej známy je aj fakt, že mentol nenájdeme v našich divých druhoch mäty. Stretnúť sa s ním môžeme až u kríženca mäty vodnej a klasnatej (Mentha aquatica x Mentha spicata) a tento hybrid nazývame mäta pieporná. Pieporná ako „piepor”, teda korenie. Mnoho ľudí tento názov komolí na „prieporná”, čo je však slovo, ktoré nedáva zmysel. Ak hľadáte extra výrazný efekt, môžeme sa ako Slováci pochváliť naším pôvodným, relatívne novým kultivarom mäty s menom ‘Kristínka’. Predstavená bola v roku 2017 ako produkt výskumu Prešovskej univerzity, s cieľom vyvinúť odrodu s maximálnym obsahom mentolu. To sa podarilo na jednotku. Krásny úspech ‘Kristínky’ Od roku 2017 je medzi oficiálnymi odrodami mäty zapísaná slovenská ‘Kristínka’, ktorú vyšľachtili v Prešove. Nová odroda s obsahom mentolu v silici až 77% zaznamenala medzinárodný úspech.

Existujú aj ďalšie zaujímavé odrody ako napríklad ‘Spanish’, ‘Tangerine’, ‘Tomentosa’ či ‘Granada’, ktoré ponúkajú rôzne aromatické a chuťové nuansy.

Pestovanie mäty: Jednoduché a vďačné

Na pestovanie mäty nie je mäta náročná a v prípade použitia vhodných nádob je možné pestovať ju aj na balkóne. Mäta je nenáročná rastlina. Nevyžaduje hnojenie, ani prílišné ošetrovanie. Čo sa zálievky týka, vystačí si s vlahou, ktorú poskytnú dažde. V období sucha je však vhodné závlahu zintenzívniť, aby mäta neusychala. Pôda by mala byť stále vlhká, ale nie premokrená. Bahnitá pôda by mohla spôsobiť hnilobu koreňov. Ak si chcete začať pestovať svoju vlastnú bylinkovú záhradku, pokojne začnite práve s mätou, pretože jej pestovanie je úplne jednoduché.

Výber stanovišťa a pôdy

Mäta preferuje miesto, kde má dostatok svetla, ale nie je celý deň vystavená priamemu slnečnému žiareniu, ktoré môže spôsobiť, že rastlina zvädne alebo vyschne. Polotieň až slnečné miesto je ideálne. Mäta najlepšie rastie v pôde, ktorá je dobre priepustná a bohatá na organické látky. Ak je pôda ťažká alebo málo priepustná, pridajte do nej piesok alebo perlit, čím zlepšíte jej drenážne vlastnosti. Mäta rastie najlepšie v pôde bohatej na organické látky. Optimálne je obohatenie zeminy o trochu kompostu. Pred výsadbou je ďalej vhodné pôdu dobre prekypriť. Mäta potrebuje vlhkú pôdu, nie však premočenú. Ak pestujete mätu v interiéri, umiestnite ju k oknu, ktoré dostáva dostatok prirodzeného svetla. Ideálna vnútorná teplota na pestovanie tejto bylinky je 18 až 21 °C.

Výsadba a rozmnožovanie

Mäta sa rozmnožuje prirodzene pomocou svojich koreňových podzemkov, z ktorých vyrastajú mladé stonky. Na jar či na jeseň stačí tento podzemok odobrať a vysadiť ho na požadované miesto. Pri siatí je potrebné počítať s dobou nutnou na predpestovanie semienok. Výsev vykonávajte na jar či na jeseň. Predpestované sadeničky potom vysaďte do kvetináčov alebo záhonov. Mäta sa môže vysádzať skoro na jar, keď pominie riziko mrazov. Ideálna teplota pôdy na pestovanie mäty je 13 až 21 °C.

Starostlivosť o rastlinu

Pravidelná zálievka je dôležitá, najmä počas horúcich letných dní. Zabezpečte, aby bola pôda vždy mierne vlhká, ale nie mokrá. Pravidelné zastrihávanie vrcholových výhonkov podporí rast bočných výhonkov a udrží mätu hustú a zdravú. Odstraňovanie kvetov: Ak mäta začne kvitnúť, jej listy môžu stratiť časť svojej arómy, preto kvety pravidelne odstraňujte. V prípade balkónového pestovania nezabúdame na pravidelnú zálievku aj počas chladných dní. Hoci naoko „spí” a zmizne z dohľadu, v substráte čakajú na jarné prebudenie podzemné výhonky, ktorými sa veľmi dynamicky šíri.

Mäta je invazívna, to znamená, že v otvorených záhradách sa rýchlo šíri, pričom dokáže predbehnúť ostatné rastliny a odoberá im potrebné živiny. Ak pestujete mätu v záhrade, je vhodné ju pestovať v kvetináči alebo použiť záhradné bariéry. Pestovanie v kvetináči: Mäta je výborná na pestovanie v kvetináčoch. Použitie kvetináča obmedzuje jej rozrastanie a zjednodušuje kontrolu vlhkosti pôdy. Dobrý výber kvetináča: Ak pestujete mätu v kvetináči, uistite sa, že kvetináč má dostatočnú drenáž. Umiestnenie: Kvetináč s mätou umiestnite na slnečné miesto, kde bude rastlina dostávať aspoň 4-6 hodín svetla denne.

Škodcovia a choroby

Mäta môže byť náchylná na vošky alebo roztoče. Pravidelne kontrolujte listy, aby ste včas zachytili nákazu. Pri problémoch môžete použiť prírodné repelenty, ako je roztok vody a mydla alebo organické insekticídy. V prípade hrdze mätovej porast jednoducho zostrihneme až k zemi.

Zber a využitie mäty

Listy mäty by sa mali zbierať v období od polovice do konca leta - od júla do septembra, avšak pozor, malo by sa tak robiť ešte pred samotným kvitnutím. Zbieraj listy v suchom počasí, ideálne dopoludnia, keď už uschne ranná rosa. Po zbere ich môžeš použiť čerstvé alebo ich usušiť v tieni na vzdušnom mieste pri teplote do 35-40 °C. Mäta sa používa na prípravu čajov, tinktúr, kúpeľov, domácich sirupov alebo ako korenina. Pri zbere odrežte stonky mäty tak, aby pár listov zostalo. To podporuje nové vetvenie.

Sušenie mäty by malo prebiehať pomaly a za nízkej teploty - najlepšie vonku na tienistom, dobre vetranom mieste. Ak používate umelé teplo, pri sušení neprekročte teplotu 35°C. Vtedy sa z rastliny strácajú všetky liečivé schopnosti.

Liečivé účinky mäty

Mäta je známa svojimi pozitívnymi účinkami na tráviaci systém. Pomáha zmierňovať tráviace ťažkosti, nadúvanie a plynatosť. Má schopnosť stimulovať tvorbu žlče, čím zlepšuje trávenie tukov. Mäta prieporná podporuje chuť do jedla, zmierňuje nadúvanie, upokojuje tráviace ústrojenstvo a priaznivo vplýva na žalúdočné neurózy. Užíva sa tiež vo forme liečivých čajov, najmä pri chorobách pečene a žlčníka. Veľmi dobre pomáha podporovať trávenie, zmierňuje žalúdočnú nevoľnosť, kŕče a nadúvanie. Pôsobí protizápalovo, detoxikačne a osviežujúco. Známe je jej pôsobenie pri dýchacích problémoch, prináša úľavu od kašľa. Účinná je nielen pri bolestiach žalúdka, ale aj hlavy.

Mäta ako osožná bylinka odstraňuje kŕče a bolesti nervového pôvodu v hrudnej dutine a v hlave, pomáha pri migrénach. Tíši organizmus a účinne podporuje trávenie. Mäta sa ako liečivka hojne využíva pri reumatizme ako súčasť čajových zmesí pri vnútornom i vonkajšom použití. Veľmi dobre pomáha tiež pri chorobách horných dýchacích ciest, pri nachladnutí a zvonka pri rôznych zápaloch kože. Mäta odstraňuje pach z ústnej dutiny a pôsobí zároveň dezinfekčne pri zápale sliznice a bolení zubov. Môžeme ju použiť aj pri odvykaní fajčenia.

Mäta má výrazné antiseptické a protizápalové vlastnosti, čo ju robí účinným prostriedkom pri liečbe respiračných ochorení. Jej silica, mentol, má schopnosť uvoľňovať dýchacie cesty, zmierňovať zápal a znižovať prekrvenie slizníc. Mäta má chladivé a upokojujúce účinky, ktoré môžu pomôcť pri liečbe bolesti hlavy. Vôňa mäty má stimulačné účinky na mozog a môže pomôcť zlepšiť koncentráciu, pozornosť a náladu. Mäta obsahuje vysoký podiel antioxidantov, ktoré pomáhajú chrániť telo pred voľnými radikálmi a podporujú zdravý imunitný systém.

Upozornenie: Mäta nie je vhodná pre dojčatá a malé deti vo vyšších dávkach, kvôli obsahu mentolu. Citlivým osobám môže zhoršovať reflux pažeráka a zvyšovať tlak.

Využitie mäty v kuchyni

Sušené listy mäty priepornej sa používajú pri kuchynskej úprave najrozličnejších jedál. V kuchyni mätu využijeme do nápojov. Vňať prvýkrát zbierame pred kvitnutím a druhýkrát, keď sa rastliny zregenerujú. Zo zberu mäty si môžeme vyrábať tinktúry, oleje a krémy, alebo ju použiť ako čajovinu. Mäta je skvelá bylina, ktorú by mal mať každý záhradkár vo svojej záhrade alebo na parapete. Jej pestovanie je jednoduché a s našimi tipmi a správnymi pestovateľskými potrebami môžete dosiahnuť zdravú a voňavú úrodu. Nech už ju pestujete pre jej chuť, vôňu alebo liečivé účinky, mäta je vždy skvelou voľbou. Mäta je obľúbená prísada v kuchyni, ktorá sa používa v sladkých aj slaných jedlách.

Nápoje

Začnite jednoduchým receptom na mätovú limonádu. Je chutná, voňavá a osviežujúca. Do väčšieho džbánu vložíme za hrsť čerstvých lístkov mäty, citrónovú kôru a cukor. Prísady jemne rozdrvíme lyžicou alebo habarkou a necháme zhruba 5 minút odstáť. Zmes zalejeme studenou vodou a pridáme šťavu z 2 citrónov. Dobre premiešame. Čím dlhšie limonádu necháme odstáť, tým výraznejšia bude jej chuť. Roztok vody a mydla môže slúžiť ako prírodný repelent. Pri problémoch môžete použiť prírodné repelenty, ako je roztok vody a mydla alebo organické insekticídy.

Varenie a pečenie

Voňavá bylinka, ktorá nájde využitie ako v studenej, tak teplej kuchyni, v sladkých aj slaných pokrmoch, pri varení, pečení aj grilovaní. To je mäta. Obľúbená je nielen vďaka svojej všestrannosti, ale aj pre svoju osviežujúcu arómu a chuť. Slané jedlá: Mäta sa používa aj v slaných jedlách, najmä v stredomorskej a blízkovýchodnej kuchyni.

Zdravé a osviežujúce ovocné limonády 3x inak

Mäta v kozmetike a domácnosti

Domáca kozmetika jej môže vďačiť za mnohé. Tak napríklad mätová maska má výborné účinky proti unavenej pleti. Mäta vo forme silice, alebo éterického oleja, má antibakteriálne, antiseptické, protikŕčové, protihorúčkové a bolesť tlmiace účinky. Z prírodných pomocníkov sa na ošetrenie vynikajúco hodí predovšetkým olej. Pripraviť si ho môžeme aj doma - hrsť mäty zalejeme 3 decilitrami extra panenského oleja (výber je na nás), necháme týždeň odstáť v uzatvorenej nádobe na slnku a následne precedíme do inej nádoby a premiestnime na tmavé miesto. Následne olejček používame na ošetrenie problematických partií kože.

Dvaja spojenci, citrón a mäta, pomôžu dokonca našim vlasom a pokožke dostať sa opäť do harmónie. Citrón zbavuje prebytočného mazu, mäta dezinfikuje a dobre pôsobí na štruktúru vlasov. Ak vás teda trápia nadmerne sa mastiace vlasy, mäta je tá správna voľba. Voňavý kúpeľ nie je osožný len na osvieženie. Pomôže pri reumatizme, zmierni svalové kŕče po presilení, omladí pleť, povzbudí zmysly. Mätový kúpeľ je príjemným a užitočným spestrením relaxačných chvíľ. A to bez ohľadu na ročné obdobie.

tags: #mata #kristinka #ponuka #na #pestovanie