Pestovanie azalky: komplexný sprievodca od výsadby po starostlivosť
Azalky sú očarujúce a majestátne rastliny, ktoré dokážu premeniť každú záhradu na farebnú oázu. Pochádzajú prevažne z Ázie, no voľne rastúce druhy možno nájsť aj na celej severnej pologuli. Už po stáročia sú súčasťou európskych záhrad vďaka ich nádherným listom a veľkým, exotickým kvetom, ktoré kvitnú na jar a začiatkom leta v odtieňoch ružovej, fialovej, červenej, žltej a bielej.
V súčasnosti existujú tisícky druhov a kultivarov azaliek rôznych veľkostí, tvarov, farieb a vlastností. Od zakrpatených až po veľké, niekoľko metrové druhy a od opadavých až po stálozelené druhy, takže nimi môžeme oživiť akúkoľvek záhradu.
Azalka vs. rododendron: Aký je rozdiel?
Azalky sa často zamieňajú s rododendronmi, no nie je to presné označenie. Rod Rhododendron, patriaci do čeľade vresovcovité, zahŕňa širšiu skupinu rastlín s vyše tisíc druhmi rôznych veľkostí, tvarov a vlastností. Celý rod Rhododendron sa rozdeľuje do ôsmich hlavných skupín, z ktorých dve skupiny (Tsutsusi a Pentanthera) sú známe ako azalky. Platí teda, že všetky azalky sú rododendrony, no nie všetky rododendrony sú azalky.
Listy azaliek sú menšie a špicaté, zatiaľ čo listy iných rododendronov sú väčšinou kožovité a väčšie. Azalky, na rozdiel od rododendronov, na zimu zhadzujú lístie (opadavé druhy).
Pestovateľské nároky azaliek
Z pestovateľského hľadiska majú azalky a rododendrony podobné nároky na podmienky a starostlivosť. Aby tieto tieňomilné rastliny prosperovali, stačí im len vhodné polotienisté stanovisko s dostatkom vlhkosti a kyslá, priepustná pôda bohatá na živiny.
Výber správneho stanovišťa
Pre azalky je ideálne polotienisté stanovisko, najlepšie pod stromami, s dostatkom vlahy. Japonským azalkám v záhrade najlepšie vyhovuje poloslnečné až polotienisté miesto. Azalky znesú na pár hodín aj priame slnko, pričom platí, že čím menšie listy majú, tým lepšie znášajú priame slnko. Príliš tienisté stanovisko by spôsobilo, že azalky by nekvitli.
Milujú slnko, kumulované teplo od múra a steny, chránenú polohu pred vetrom a mrazmi, ale nie celodenný úpek. Najlepšie je mozaikový tieň, nie plný tieň. V spoločenstve iných stálozelených druhov a ihličnanov vytvorí dokonalú kulisu najmä počas kvitnutia. Miesto výsadby musí byť v závetrí, v polotieni a musí poskytovať možnosť plytkej výsadby.
Nároky na pôdu
Substrát vhodný pre kyslomilné rastliny musí byť priepustný, kyprý a humózny. Ideálna hodnota pH sa pohybuje v rozsahu 4,5 až 5,5, teda kyslá až jemne kyslá pôda. Ako všetky rododendrony, aj japonská azalka je veľmi citlivá na prítomnosť vápnika. Azalky nie sú až také náročné na nízke pH pôdy ako rododendrony, no napriek tomu obľubujú skôr kyslé pôdy (pH medzi 4,5 a 6).
Indikátorom nedostatočne kyslej pôdy sú žltnúce listy so zelenými žilkami. Ak sa takéto príznaky objavia, substrát môžete okysliť napríklad okyslovačmi na báze sulfidov železa (vyhnite sa sulfidom hliníka, ktoré sú pre azalky toxické). Substrát by mal obsahovať minimálne polovicu organickej zložky (vyzretý kompost, rašelina, suché lístie, borovicová kôra) a mal by byť priepustný, keďže azalky potrebujú pre zdravý rast koreňovej sústavy kyslík. Na prevzdušnenie pôdy môžeme použiť napríklad rozkladajúcu sa borovicovú kôru, ktorá navyše pôsobí proti hubovým ochoreniam koreňov.
Plytká koreňová sústava azaliek obľubuje vlhké, no nie premočené pôdy, a preto nie sú pre tieto rastliny vhodné ťažké, ílovité pôdy. Ak do takejto pôdy vykopeme výsadbovú jamu a naplníme ju priepustným substrátom, nadbytočná vlaha sa aj tak dostane ku koreňom. Hlineno-ílovité pôdy vymeňte, v nich sa japonské azalky nedokážu dobre zakoreniť a začnú chradnúť.
Ako a kedy pridať okysľovač pôdy
Výsadba azaliek
Azalky môžeme sadiť počas celej vegetačnej sezóny, no najvhodnejším obdobím na výsadbu je jar, po pominutí hrozby mrazov. Najlepšie obdobie na sadenie japonských azaliek je skorá jar. Na jeseň hrozí nebezpečenstvo, že sa rastliny dostatočne nezakorenia. Vysádzajú sa na jar alebo na začiatku jesene, do vopred pripravených jám. Treba počítať s jej prirodzenou šírkou podľa kultivaru.
Rastliny sa väčšinou predávajú v kontajneroch alebo jutových koreňových baloch. Kontajnerované rastliny pred výsadbou vyberieme z kontajnera a koreňovú sústavu mierne poprestriháme nožnicami a rukami uvoľníme, aby sme predišli zauzleniu koreňov. Pri výsadbe je dôležité, aby horná časť koreňového balu nebola pod úrovňou pôdy, do ktorej sa sadí - je lepšie, ak je o 1-2 cm vyššie. Pred výsadbou by mali byť rastliny výdatne polievané.
Ak pôda nie je optimálna pre azalky, mali by ste ju pred zasadením rastlín dobre prekypriť a odvodniť. Chýbať by nemala ani vrstva humusu. Príliš malá jama pri výsadbe zabraňuje dobrému vývinu mladej rastliny.
Zalievanie a mulčovanie
Azalky potrebujú vlhkú, ale nie premočenú pôdu. Zalievanie by malo byť pravidelné, najmä počas suchých období. Dôležité je udržiavať stálu vlhkosť, pretože korene azaliek sú plytko zakorenené a rýchlo vysychajú. Počas svojho bujného kvitnutia potrebujú japonské azalky veľmi veľa vody. V črepníku potrebujú azalky veľa vody, obyčajne sa zalievajú raz denne.
Pôdu okolo azaliek môžeme pokryť mulčom, ktorý ju zachová vlhkú a chladnú. Použitie mulču, ako je borovicová kôra alebo ihličie, je ideálne na udržanie pôdy vlhkej a ochránenie koreňov pred extrémnymi teplotami. Mulč by mal byť aplikovaný v hrúbke 5-8 cm okolo rastlín, ale nie priamo na stonky, aby sa predišlo hnilobe. Majú radi aj mulčovanie kôrou, štiepkou, ihličím.
Zálievka by mala byť po výsadbe hojná. Ak sa jedná o stálozelený druh, je nutné zalievať aj v zime, počas obdobia, keď nemrzne. V miestach, kde je príliš tvrdá vápenatá voda, treba na zálievku používať len dažďovú vodu. Jemné korene rododendronov nerastú ani do hĺbky, ani do šírky. Táto výhoda však v sebe skrýva aj nevýhody. Rododendrony sú odkázané na dostatok vody a výživných látok na malom priestore. Už krátkodobé sucho, ale i dlhotrvajúce mokro vedú k ťažko odstrániteľným škodám.
Hnojenie azaliek
Azalky nie sú náročné na hnojenie. Ak majú výživnú pôdu, zaobídu sa úplne bez hnojenia, no na podporu bohatšieho kvitnutia môžeme aplikovať hnojivo na rododendrony v predjarnom období. V porovnaní s inými rastlinami však hnojivo aplikujeme len vo veľmi obmedzenom množstve, pretože nadbytočné hnojenie by mohlo viesť k poškodeniu koreňov a listov.
Hnojenie nie je nutné, ak ich pravidelne nanovo mulčujete kompostom, rašelinou, ihličím. Japonské azalky nemusia byť pravidelne hnojené. Lepšou alternatívou je každý rok obohatiť pôdu zmesou listového kompostu a rohovinových odrezkov. Hnojenie s hnojivami s vyšším obsahom dusíka, je skôr nevhodné, lebo sa potom tvoria len listy a farebne sa tiež dokážu zmeniť od dávky hnojenia.
Rez azaliek
Azalky sú z pohľadu strihania nenáročnými rastlinami. Rezom odstraňujeme len suché a poškodené konáre a v prípade bujnejšie rastúcich azaliek môžeme zostrihom upravovať aj tvar rastliny. Najvhodnejším obdobím na strihanie azaliek je ihneď po ich odkvitnutí.
Azalky tvoria základ kvetov pre ďalšiu sezónu veľmi krátko po odkvitnutí, takže rastline pravdepodobne zostriháte aj kvetné puky a s vysokou pravdepodobnosťou nasledujúci rok nezakvitne. Ak je to bezpodmienečne nutné, môžu sa rododendrony zrezávať alebo tvarovať skoro na jar. Odstránia sa tým však aj kvetné puky a preto v tomto roku nebude kvitnúť. Má to však aj výhodu: vytvorí sa kompaktný krík. Vylamovanie odkvitnutého kvetenstva podporuje tvorbu nových kvetných púčikov v nasledujúcej sezóne. Japonské azalky nemusíte pravidelne strihať, aby bohato kvitli. Ak koruna začne strácať svoje tvary, vymodelujte ju znovu. Hneď po presadení by ste však mali dbať na to, aby ste ich nezrezali na peň. Tlak koreňov okolitých rastlín je potom väčšinou príliš vysoký pre rastlinu s plytkými koreňmi.
Ochrana pred zimou
Rôzne druhy japonskej azalky sú rozdielne odolné proti zime. Pre chladné oblasti platí: Japonské azalky potrebujú výraznú ochranu proti zime. Platí to najmä pre mladé rastliny. Ochrana proti zime chráni pred chladom pôdy a chladom zo vzduchu. Hrubá vrstva lístia chráni plytké korene vo vrstve humusu. Netkaná textília alebo vrecovina chráni korunu pred chladom a zimným slnkom.
S príchodom chladného počasia je potrebné zamulčovať pôdu (cca 5 cm vrstvou) okolo rastlín, aby si udržovala vlhkosť a zároveň neprepúšťala priveľa tepla do vzduchu. Ak u vás hrozí v zime väčšie množstvo snežných zrážok, zviažte rastliny konármi k sebe, aby ste ich ochránili pred polámaním. Počas zimných dní, kedy teplota vystúpa nad nulu, opatrne rastliny zalejte. Ak je sneh, nahrňte ho ku koreňom. Ak počas zimy nájdete odumreté alebo napadnuté puky, odstráňte ich.
Ochranu proti škodám z dlhšie trvajúcich mrazov alebo zo slnka dosiahneme zatienením pomocou smrekových alebo borovicových vetvičiek, ktorými nižšie druhy zakryjeme a pri vyšších druhoch zo slnečnej strany zapichneme do zeme. V lokalitách bohatých na sneh rastliny zväzujeme, prípadne vetvičky priväzujeme na latkové lešenie. Rododendrony a azalky by mali byť tak ako aj všetky vždyzelené dreviny pred zimou dostatočne zásobené vodou. Zimovanie sa však netýka iba rododendronov a azaliek, ale aj iných druhov. Ak si chcete byť istí, že vaše rastliny prežijú aj náročnú zimu, siahnite po mrazuvzdorných odrodách.
Choroby a škodcovia azaliek
Azalky sú veľmi odolné voči chorobám a škodcom, najmä ak majú vytvorené optimálne podmienky pre rast (priepustná, kyslá pôda, polotieň a dostatok vlahy). Japonské azalky sú zriedkavo napádané chorobami a škodcami. Najčastejšie sa objavujú infekcie spôsobujúce škvrny na listoch a exobazídium azaliek. Občas sa vyskytujú škodcovia, ako napríklad nosánik ryhovaný.
Najčastejšie problémy
- Hniloba koreňov: Spôsobená trvale premočenou pôdou, ktorej pôvodcom je huba fytoftóra, prípadne parazitická huba podpňovka obyčajná (Armillaria mellea), ktorá pri vlhkom počasí napáda poškodené časti rastliny.
- Nosánik ryhovaný (Otiorrhynchus sulcatus): Malý (1 cm), čierny chrobák, ktorý obžiera okraje listov a jeho larvy napádajú korene a kmeň azaliek. Prejavuje sa to náhlym zožltnutím, zvädnutím a nakoniec uschnutím listov. Potom sa už rastlina nedá zachrániť. Takto uhynú hlavne mladé rastliny. Chrobák je typický tým, že keď naňho náhodou narazíte, padá na zem a robí mŕtveho. Nosániky napádajú aj rododendróny, fotínie, cyklámeny, begónie alebo aj jahody a iné rastliny. Proti nosánikovi je účinná napríklad biologická ochrana v podobe parazitických hlístic napadajúcich larvy tohto hmyzu.
- Molica rododendronová: Biely, muchám podobný hmyz, ktorý vysáva spodnú stranu listov. Pri silnom napadnutí sa listy mladých výhonkov skrútia a živoria. Ochrana: prostriedky proti savému hmyzu.
- Vápenatá chloróza: Pri príliš vápenatej alebo pevnej pôde môže dôjsť k takzvanej vápennej chloróze. Pri tejto chorobe listy zožltnú. Žlté listy s viditeľným žilkovaním sú spôsobené poruchami vo výžive rastliny v dôsledku nadbytku vápnika. Je nevyhnutné používať hnojivo určené pre kyslomilné rastliny, ktoré vápnik neznášajú.
- Hubové ochorenia: Pri hubovej infekcii sa pozdĺž žiliek listov objavujú hnedé fľaky a listy strácajú lesk a zrolujú sa. Ak objavíte biely povlak, môže ísť o napadnutie rastlín múčnatkou. Silno napadnuté časti odstráňte a spáľte, zvyšné časti rastlín ošetrite vhodným postrekom.
- Nedostatok živín: Rastliny môžu trpieť nedostatkom živín - najmä železa a dusíka. Pri nedostatku železa žltnú mladé listy, a čím viac železa chýba, tým viac listov začne žltnúť. Žilnatina ostáva zelená. Pri nedostatku dusíka žltnú celé listy aj so žilnatinou.
Pestovanie azaliek v kvetináčoch
Japonským azalkám sa darí dobre aj v kvetináčoch. Rastlinu bohatú na kvety si tak môžete priniesť aj na balkón alebo terasu. Okrem klasických krovitých nízkych druhov si azalku môžete vypestovať alebo aj zakúpiť aj na kmienku v podobe stromčeka. Mnohé sú obľúbené aj medzi priaznivcami bonsajov. Japonské azalky sú v zásade záhradnými rastlinami. Pestovanie azalky je možné pri niektorých druhoch aj v kvetináčoch. Na takéto pestovanie sa hodia najmä odrody s nízkym vzrastom.
Rododendrony a azalky môžeme ľahko pestovať aj v črepníkoch na balkóne a terase. Základné pravidlo: čím väčší črepník použijeme, tým lepší je rast. Odporúčaná veľkosť črepníka je obsah od 20 litrov. Dno črepníka musí mať otvory, aby mohla odtekať prebytočná voda. Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž. Vrstvu zakryte rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom. Použite hotovú rašelinovú záhonovú zem. Dávajte pozor na okraj črepníka, aby zem nebola až po úplný okraj, kvôli lepšiemu zalievaniu.
Nezabudnite, že na dno potrebujú drenáž, pre správny odtok vody. Neznášajú premokrenie a korene vo vode. Azalky pestované v kvetináčoch ponechajte na mieste len do polovice novembra alebo podľa aktuálnych teplôt. Prezimujú v tmavej a suchej miestnosti s teplotami 6-8 stupňov. Črepníky postavte na chránené miesto tesne vedľa seba. Pri silných mrazoch sa črepník musí zabezpečiť rúnom. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka.
Azalka ako izbová rastlina (Azalea indica)
Existujú druhy, ktoré sú určené pre bytové podmienky, napríklad Azalea indica, ktorá patrí medzi obľúbené izbové rastliny. Dôležitý je latinský názov. Ak sa jedná o Azalea japonica, tá hoci je na kmienku, či krovitá, v našich podmienkach bežne zimu prežije, zamulčovaná. Ak sa jedná o Azalea indica, je to izbová rastlina, mrazy vonku neprežije.
Azalka je malý krík s drevitým kmeňom, ktorý sa objavuje v predaji v kvete od neskorej jesene do polovice jari. Je obľúbená pre veľké a bohaté kvety, ktoré nasadzuje v zimnom období (podobne ako cyklámen alebo vianočná ruža).
Podmienky pre izbové azalky
- Umiestnenie: Azalka má rada chladné prostredie (okolo 12°C) s dostatkom svetla, nie však priame slnko. Na svetlom stanovisku pri teplote 10 až 17 stupňov sa vám azalka odmení bohatými kvetmi počas celého obdobia kvitnutia (od decembra až do začiatku leta). Najväčší nepriateľ kvitnutia je príliš teplé stanovisko. V kombinácii so suchým vzduchom (častým v bytových podmienkach) sa stáva, že rastline opadávajú puky a v aktuálnej sezóne už viac kvitnúť nebude. Obývačka nie je najvhodnejším miestom, lepšie im bude na okne na chodbe alebo v zimnej záhrade.
- Zemina: Potrebuje humóznu, kyslú, priepustnú a primerane vlhkú pôdu. Optimálna hodnota substrátu je pH 4,5 - 5,5. V ťažkých, chudobných a vápenatých pôdach živorí. Nevhodné pôdy treba vymeniť, alebo zlepšiť prídavkom rašeliny, listovky, uležaného maštaľného hnoja, alebo kompostu. Najvhodnejší substrát na pestovanie azaliek, je špeciálny substrát, ktorý bol vyvinutý priamo pre ne. Tento substrát má pH okolo 4. Pokiaľ nemáte k dispozícií špeciálny substrát riešením je zmiešanie substrátu s čistou rašelinou.
- Zálievka: Vyžaduje rovnomerne vlhký substrát bez nadmerného premokrenia. Vadí jej vápnik v pôde aj v zálievke. Polievajte ju preto len odstátou dažďovou vodou, prípadne vodu zmäkčenú vhodným hnojivom. Dbať treba na to, aby rastlina nestála vo vode. Azalkám vyhovuje zvýšená vlhkosť vzduchu, preto ich umiestnite na zvlhčujúce kamienky a často im roste listy.
- Kvitnutie: Bohato kvitne v zimnom období od decembra do marca. Kvitnutiu častokrát bráni príliš teplé prostredie.
Azalky dobre rastú, keď majú kvetináč plný koreňov, presádzajte ich každé 2 - 3 roky, po odkvitnutí. Pri presádzaní nezabudnite vytvoriť na dne kvetináča dobrú drenážnu vrstvu. V lete sa odporúča tzv. letnenie. Zapustite rastlinu aj s kvetináčom do zeme niekde na vlhké a tienisté miesto v záhrade.
Rozmnožovanie azaliek
Najlepšou voľbou je rozmnožovanie japonských azaliek pomocou sadeníc. Ak ich odoberiete od polovice júla, pravdepodobnosť ich zakorenenia je najvyššia. Keď je sucho, odrežte odrezky dlhé 3 cm až 8 cm. Substrát by mal byť kyslý. Môže byť zmesou pozostávajúcou z dvoch tretín čistej bielej rašeliny a z jednej tretiny kremičitého piesku. Záhradníci odporúčajú pestovateľskú stanicu s podlahovým kúrením.
Azalku je možné rozmnožovať odrezkami, no nie je to ľahká úloha. Odrežte asi 10 cm dlhý vrcholový odrezok, ktorý by nemal byť ani príliš mäkký, no ani príliš drevnatý. Odrezok vložte do zmesi rašeliny a piesku. Črepník zakryte fóliou, vďaka čomu vytvoríte vhodnú teplotu, ktorá je nesmierne dôležitá pre zakorenenie.
Typy azaliek a ich charakteristiky
Japonské azalky (Rhododendron japonicum) patria do rodu rododendron. Sú súčasťou skupiny rastlín s veľmi podobnými vlastnosťami. Sú odolné proti zime alebo čiastočne vždyzelené a dosahujú nízku výšku. Japonské azalky sú rastliny s plytkými koreňmi. Ich okrúhle a rozvetvené koruny sú košaté a rozložité. Kôra je svetlosivá až červenohnedá. Celý ker dorastá v závislosti od odrody do výšky 50 cm až 1,30 m. Malé listy japonských azaliek sú podlhovasté a oválne. Väčšina lístia sa na jeseň sfarbí do hnedočervena. Väčšina odrôd zhadzuje lístie pred zimou. Na rastlinách zostávajú menšie zelené listy. Tie odpadajú až na jar, keď začnú vyháňať nové výhonky. Japonské azalky pútajú pozornosť množstvom svojich kvetov. Od apríla do mája kvitnú bielymi, lososovými, ružovými, purpurovými, červenými alebo fialovými farbami. Kvôli množstvu kvetov dokonca čiastočne nevidno ich listy.
Hybridné skupiny japonských azaliek
Udržať si prehľad v počte hybridov je výzvou aj pre botanikov. Japonské azalky radia v závislosti od ich pôvodu do hybridných skupín.
- Kurume hybridy: Sú pomenované po japonskom meste Kurume. Rastliny sa vyznačujú kompaktným vzrastom a spravidla nie sú vyššie ako 80 cm. Kvety sú maličké a veľmi početné. Ich farebná paleta siaha od svetloružovej až po tmavočervenú alebo fialovú. Ideálne sa hodia do malých záhrad. Odporúča sa odroda „Adonis“.
- Kaempferi alebo Malvatica hybridy: Majú pomerne veľké kvety. Kvitnú na oranžovo, červeno alebo fialovo.
- Vuykiana hybridy: Pomocou nich chceli botanici vyšľachtiť nové tvary a farby kvetov. Výsledkom sú odrody ako „Vuyk’s Scarlet“ alebo „Vuyk’s Rosyred“. Majú veľmi pekné a veľké kvety s priemerom od 5 cm do 7 cm. Vzrast hybridov je skôr kompaktný.
- Arendsii hybridy: Sú výsledkom kríženia s odrodou „Noordtiana“, ktorá je veľmi odolná proti zime. Kvitnú na svetlofialovo až ružovo alebo červeno.
Pomenovanie odrôd čiastočne súvisí s miestom ich šľachtenia. V názvoch sú dokonca aj samotní chovatelia. Východofrízsky šľachtiteľ azaliek Carl Fleischmann vyšľachtil množstvo azaliek Arendsii, Aronense, Kiusianum či diamantových azaliek. Sú veľmi kompaktné a kvitnú mimoriadne bohato. Japonská azalka odrody „Favorite“ kvitne mimoriadne skoro.
Ďalšie obľúbené druhy azaliek
- Stálozelené azalky: Tieto stálozelené azalky sú veľmi obľúbené vďaka bohatým kvetom a kompaktným rozmerom (výška do 1m). Sú dostupné v bohatej farebnej palete a s rôznymi obdobiami kvitnutia v priebehu apríla až júna. Sú nenáročné a mrazuvzdorné.
- Opadavé azalky: Tieto opadavé azalky sú známe aj pod označením ‘knap hill‘ azalky a patria medzi najobľúbenejšie druhy. Rýchlo rastú a podľa kultivaru dosahujú výšku v dospelosti 1 až 2 m. Kvety týchto azaliek majú často intenzívnu vôňu a objavujú sa v odtieňoch žltej, oranžovej, červenej a ružovej.
- Opadavé azalky (odolné voči chladu): Tento opadavý typ azaliek bol vyšľachtený v americkej Minesote, aby odolával tamojšiemu chladnému podnebiu. Ide preto o veľmi odolné azalky, dorastajúce do výšky 1 až 1,5 m. Kvitnú na jar kvetmi v rôznych odtieňoch bielej, červenej, ružovej, fialovej a žltej. Ani silné mrazy týmto azalkám nespôsobujú problémy.
- Kórejské azalky (Rhododendron yedoense): Sú pôvodným poloopadavým druhom vyskytujúcim sa vo voľnej prírode kórejského polostrova. Zvyčajne kvitne počas jari, ešte pred vypučaním listov, takže ponúka výrazný kontrast kvetov na holých konároch. Tento typ azaliek vyniká krásnymi, voňavými kvetmi, kvitnúcimi v máji a júni.
- Azalka indická (Rhododendron indicum): Je pôvodný druh azaliek pochádzajúcich napriek svojmu názvu z Japonska. Azalky indické sú poloopadavé kry dorastajúce v ideálnych podmienkach do 2 m. Ich kvety sú jednoduché a majú farebné odtiene od bielej až po tmavo červenú.
- Azalky satsuki: Boli vyšľachtené v Japonsku a oproti tradičným japonským azalkám kvitnú neskôr - v máji až júni (satsuki znamená v japončine piaty mesiac ázijského lunárneho kalendára). Okrem toho sa vyznačujú pestrofarebnými kvetmi s viacerými farebnými odtieňmi na jednej rastline, pričom existujú tisícky kultivarov satsuki.
- Azalky exbury: Patria k opadavým hybridom, ktoré sa podobajú na veľkokveté azalky knap hill, z ktorých boli vyšľachtené. Sú to kry dorastajúce do 1 až 2 m, vyznačujúce sa výraznými farbami kvetov v odtieňoch červenej, oranžovej a žltej. Azalky exbury kvitnú na prelome apríla a mája.
- Azalka japonská ´SCHNEEPERLE´: Dorastá do výšky 0,3-0,5 metra a šírky 0,5-1 meter. Farba kvetu je biela. Kvitne od mája do júna. Listy sú stredne lesklé, zelené. Ak je rastlina vysadená na priamom slnku, tak cez zimu všetky listy zhodí. Ak je na polotieni až tieni, listy si ponecháva.
tags: #na #ako #stanovisti #sa #pestuje #azalka