Komplexný sprievodca pestovaním bôbu obyčajného: Od výsevu po zber a využitie
K našim tradičným plodinám, ktoré v poslednom období akosi predsa len vypadli z osevných postupov, patrí bôb obyčajný. Príčina menšieho záujmu o jeho pestovanie pravdepodobne spočíva aj v nízkej rentabilite, ktorej podstatou je neuspokojivé využitie úrodového potenciálu.
Bôb je veľmi stará kultúrna plodina pestovaná v rozličných formách ako potravina a krmivo, prípadne na ťažkých pôdach možno bôb pestovať aj na zelené hnojenie. Bôb obyčajný je jednoročná rastlina, ktorá sa radí medzi najstaršie druhy zeleniny vôbec. Spomína sa dokonca aj v Biblii. V minulosti sa pestoval v Stredozemí, Ázii a neskôr aj v Amerike. Postupne ho vytlačilo pestovanie strukovín, akými sú fazuľa či sója.
Bôb obyčajný záhradný (Faba vulgaris var. major) patrí medzi jednoročné rastliny z čeľade bôbovité (Fabaceae). Jeho príbuzný bôb konský (Faba vulgaris subsp. equina) sa spracováva do kŕmnych zmesí, bôb holubí (Faba vulgaris subsp. minor) sa využíva ako predplodina a zelené hnojenie.
Typy a odrody bôbu
Existujú dve formy bôbu, jarná a ozimná. Ozimný bôb je vhodný len do teplejších až stredných polôh, resp. v našich podmienkach s kontinentálnym charakterom klímy s výskytom silnejších mrazov počas zimy, nemá tradíciu pre svoju nízku mrazuvzdornosť, porovnateľnú s ovsom ozimným. Ozimné odrody sa vyznačujú dlhšou vegetačnou dobou, 10 - 11 mesiacov, vysievajú sa koncom septembra až začiatkom októbra. Pri jarných odrodách hlavná stonka len slabo vetví.
Rozlišuje sa bôb konský, naša pôvodná kultúrna forma s HTS 0,3 -0,6 kg pri malo-semennom bôbe a 0,6 - 1,4 kg pri veľko-semennom bôbe, a mohutnejší bôb svinský s HTS 1,3-2,4 kg.
- Bôb obyčajný pravý (Faba vulgaris subsp. Vulgaris), zvaný tiež svinský alebo záhradný, sa pestuje hlavne ako zelenina a strukovina. Má nižšiu stonku so sklonom k rozkonáreniu. Na bočných stonkách vytvára struky rovnocenné s tými na hlavnej stonke. Tisíc semien váži 1 200 - 2 500 g.
- Bôb obyčajný, tzv. konský (Faba vulgaris subsp. Equina) sa pestuje na zelenú hmotu a semeno je určené na kŕmenie zvierat. Má štvorhrannú stonku s výškou až 150 cm, málo rozkonárenú. Semená sú stredne veľké (1 000 semien váži 500 - 700 g).
- Bôb obyčajný drobnosemenný (Faba vulgaris subsp. Minor) sa používa na kŕmenie. Stonka je tenšia a drobnejšia. Semená guľatejšie, 1 000 semien váži 320 - 500 g.
Niektoré odrody sú určené na konzumné účely a iné ako krmivo pre zvieratá. Kŕmny bôb totiž obsahuje horké glykozidické látky.
Medzi vysoké odrody patrí napríklad odroda ‘Devín’. Z krajovej odrody bôbu ‘Drahovský’ bola vyšľachtená odroda ‘Piešťanský’ so strednou odolnosťou proti poliehaniu a dobrou odolnosťou proti antraknóze i hnedej škvrnitosti.
Výživová hodnota a zdravotné benefity
Semená bôbu obsahujú 25 % dusíkatých látok, z toho zhruba 19 % stráviteľných bielkovín, 1,5 % oleja a 49 % škrobu. Bôb je dobre stráviteľný, bohatý aj na obsah vitamínov a niektorých minerálov, ako napr. vápnik a fosfor. Suchý bôb obsahuje až 28 % bielkovín, vitamíny skupiny B a kyselinu listovú (425 mg/100 g). Mladý bôb má vysoký obsah vitamínu C, poriadnu dávku železa a pomáha spolu s kyselinou listovou v boji proti chudokrvnosti. Je tiež výborným donátorom dôležitého draslíka, fosforu, zinku, horčíka a vápnika. Obsahuje až 25 g vlákniny na 100 g jedlej časti bôbu, pôsobí proti zápche.
Hoci semeno bôbu poskytuje bielkovinové krmivo pre všetky druhy hospodárskych zvierat, musí sa ním kŕmiť opatrne a vždy v miešankách s inými jadrovými krmivami. Krmivársku hodnotu semien bôbu znižujú antinutričné látky (inhibítory tripsínu, vicin, konvicin, lektin, tanin), ktorých obsah je potrebné znížiť namáčaním semien, ich varením, či suchou tepelnou úpravou, prípadne aj šľachtením.
Nároky na pestovanie
Pôda a jej príprava
Bôb je veľmi náročný na vlahu a živiny, nevyžaduje však mnoho tepla a mladé rastliny dokážu odolať aj kratšie trvajúcim, slabším mrazíkom. Dobré vlhkostné podmienky bôb vyžaduje hneď od začiatku vegetačného obdobia. Potrebuje preto hlboké, úrodné, ílovité alebo hlinité, ale nezamokrené pôdy s dobrou vodnou nasiakavosťou, teda dobre zásobené aj živinami a vápnikom. Ide o plodinu stredne ťažkých a najmä ťažkých pôd, no pri rovnomernom rozložení zrážok dokáže zniesť pestovanie aj na ľahšej piesočnatej pôde, najmä ak ide o vhodne rajonizovanú odrodu.
Hlavný koreň bôbu môže siahať až do hĺbky jeden meter, preto vyžaduje dobre pripravené a hlboké pôdy. Hriadku na pestovanie bôbu je vhodné pripraviť už na jeseň. Pôdu je potrebné do hĺbky zrýľovať. Na jar pôdu prekyprite, urovnajte a podľa potreby zapracujte viaczložkové minerálne hnojivo, napríklad Cererit alebo NPK s vyrovnaným pomerom živín v dávke asi 40 g na m2.
Výživa a hnojenie
Bôb dobre využíva starú pôdnu silu a o výške úrody v podstatnej miere rozhoduje celková úroveň výživy v osevnom postupe. Na jednotku úrody (1 t semien a zodpovedajúce množstvo slamy) odoberie bôb podobné množstvo živín ako hrach, 63 kg N, 9 kg P, 41 kg K, 25 kg Ca a 4 kg Mg, avšak úroda fytomasy bôbu je vyššia a preto aj odber živín z jednotky plochy je vyšší. Bežné dávky čistých živín na hektár sú N 10 - 20 kg, P 25 - 30 kg, K 70 - 100 kg, resp. pri nízkom obsahu v pôde ide až o dávky 40 kg/ha P a 120 kg/ha P.
Nízka dávka N zodpovedá dodávke na prekonanie hladového obdobia, kým sa po sejbe na koreňoch nevytvoria hrčky. Najvhodnejší je síran amónny zapracovaný pri predsejbovej príprave. Krátko pred sejbou alebo po nej je možno použiť rýchlo účinkujúci liadok vápenatý. Z fosforečných hnojív sú vhodné formy s menej rozpustnou a pozvoľnejšie pôsobiacou kyselinou fosforečnou. Z draselných hnojív sa najlepšie uplatňujú síranové formy.
V súčasnej dobe je dôležité venovať pozornosť biologickému viazaniu vzdušného dusíka mikroorganizmami; na očkovanie osiva bôbu sa používajú baktérie
Ďalšiu možnosť zvyšovania úrod bôbu predstavuje výživa mikro-elementami. Za jeden z najvýznamnejších mikroprvkov sa pri strukovinách pokladá molybdén (Mo). Mo sa zúčastňuje na reakciách pri symbiotickom viazaní dusíka a následne pri redukcii dusičnanov. Pri nedostatku Mo sú hrčky na koreňoch strukovín žlté, a teda málo aktívne, nedostatok Mo nepriaznivo ovplyvňuje aj metabolizmus a tvorbu aminokyselín.
Výsev
Bôb vysievame od začiatku marca do mája, čím skôr, tým lepšie. Klíči už pri teplote 2 - 3 °C, optimum na klíčenie je 20 °C. Hĺbka výsevu je 4 - 8 cm, spon 50 × 20 cm. Osvedčilo sa aj predpestovanie sadeníc z februárového vysievania do zakoreňovačov.
Zavlažovanie a teplota
Počas individuálneho rastu a vývinu bôbu existujú určité kritické obdobia v požiadavkách na vodu a teplotu. Nedostatok alebo nadbytok vody v týchto obdobiach blokuje tvorbu a prenos asimilátov, inhibuje aktivitu rhizóbií, zapríčiňuje zhadzovanie strukov, ovplyvňuje vývin semien a ich predčasné dozrievanie. Bôb je náročný na pôdnu vlahu, najmä počas kvitnutia. Na nepriaznivé podmienky (najmä vlahové, no tiež zatienenie i kritické poruchy vo výžive, ako aj dôsledkom výskytu chorôb a škodcov), bôb reaguje tzv. aborciou, t. j. opadávaním kvetov alebo strukov.
Výskum zameraný na zlepšenie stability úrody fazule „peňažných“
Osevný postup a predplodina
Bôb je strukovinou, teda plodinou obohacujúcou pôdu o dusík, avšak spôsobom obrábania môže ísť aj o okopaninám. Pre oba dôvody sa najčastejšie zaradzuje medzi dve obilniny. Po bôbe je pôda v dobrom stave, pretože hlboko kyprí pôdu a potláča buriny, výborne sa darí pšenici ozimnej no pre kratší čas na prípravu pôdy sú menej vhodné skoršie oziminy, raž a jačmeň ozimný.
Ako k okopanine, pod bôb sa môže zaorať na jeseň 20 - 30 t/ha maštaľného hnoja, avšak len vtedy keď je v pôde málo humusu, resp. ide o ľahšie pôdy. Keďže bôb nevyužíva MH najlepšie, a MH brzdí aj rozvoj hrčkotvorných baktérií, bežne sa vyživuje len priemyselnými hnojivami. MH sa používa k takej predplodine, ktorá MH využije účinnejšie, a organicky hnojené okopaniny sú najvhodnejšie predplodiny bôbu. Bôb však nie je náročný na zaradenie v osevnom postupe.
Popri melioratívnom kyprení pôdy a množstve 60 - 70 kg/ha dusíka zanechaného v pôde, vysoká predplodinová hodnota bôbu spočíva aj v množstve pozberových zvyškov, ich priaznivom pomere C:N, a fytosanitárnom účinku.
Choroby a škodcovia
Úrodu bôbu v záhradách napádajú rôzne plesňové a vírusové ochorenia. Patrí medzi ne hnedá škvrnitosť bôbu, pleseň sivá či múčnatka. Najznámejšími a najrozšírenejšími škodcami bôbu sú vošky, vrátane vošky makovej. Pravidelne kontrolujte rastliny a používajte organické pesticídy alebo prirodzené metódy, ako napríklad nasadenie lienok alebo použitie mydlových roztokov.
Zber a spracovanie
Zelené struky pri skorom pestovaní zberáme už od júna, nezrelé semená v auguste a zrelé semená koncom augusta a neskôr. Nezrelé semená sa zberajú od júla, niekedy dokonca skôr, už od júna. Následne sa využívajú do varenia alebo sa sterilizujú, podobne, ako kríčková fazuľa.
Termín druhého zberu pripadá na august až september. Vtedy sa zberajú kompletne vyzreté semená na vysušenie. Suché bôby pred varením vždy namočíme na noc do vody, aby napučali a rýchlejšie sa uvarili, zároveň sa vyplavia nežiaduce oligosacharidy, ktoré spôsobujú nadúvanie.
Recepty z bôbu
Bôb môžeme použiť na prípravu mnohých chutných jedál, vrátane lahodných polievok, nátierok, do cestovín, ako prílohu k mäsu či do zeleninových fašírok.
Bôbová polievka s cibuľkou
50 g namočených bôbov uvaríme do mäkka vo vývare, scedíme (ak má bôb tuhú šupu, postupne vytlačíme prstami dužinu z jednotlivých zŕn). Jarnú cibuľku aj s vňaťou nakrájame na jemno. Očistenú cibuľu nakrájame na plátky a krátko opražíme na masle. Opraženú cibuľu, uvarený bôb a zemiaky spolu s troškou vody rozmixujeme mixérom dohladka. Zalejeme vodou, pridáme soľ, korenie, citrónovú šťavu, nasekanú pažítku a aj škrob rozrobený v troške vody. Krátko povaríme a po odstavení primiešame olivový olej.
Bôbový guláš so zemiakmi
80 g suchých bôbov namočíme, scedíme a varíme spolu s 8 nakrájanými zemiakmi v zeleninovom vývare s koreninami (čierne korenie, bobkový list, soľ, muškátový kvet, petržlenová vňať). Pohár suchého bôbu na noc namočíme do vody, ráno scedíme a vo vývare uvaríme skoro do mäkka. Potom pridáme pohár kyslej pokrájanej kapusty a spolu uvaríme do mäkka. Dva veľké ošúpané a na kocky nakrájané zemiaky uvaríme v slanej vode zvlášť, scedíme a spolu s mletým čiernym korením vmiešame do bôbu. Z 2 lyžíc múky a 2 lyžíc masti pripravíme zápražku, pridáme lyžičku mletej papriky, rozmiešame a zalejeme trochou mlieka.
Zapečené zelené struky bôbu s paradajkami a vajcami
1 kg umytých a rozkrájaných zelených strukov uvaríme v slanej vode do mäkka. Nasekané 2 cibule opečené na oleji zmiešame so scedenými uvarenými strukmi, so 4 nakrájanými paradajkami. Okoreníme, pokvapkáme citrónovou šťavou a vložíme do pekáča vymasteného olejom alebo maslom. Povrch zmesi polejeme 5 rozšľahanými vajcami a v rúre zapečieme.
tags: #pestovanie #bobu #obycajneho