Živý plot: Kompletný sprievodca starostlivosťou a výberom

Živý plot je výborným riešením pre všetky typy dvorov a záhrad, pretože je nenáročný na údržbu. Len sa treba uistiť, že okolo živého plota pracujete v čase, keď sa v ňom nehniezdia vtáky. Je najvyšší čas, aby sa živé ploty vrátili do našich miest, aby si opäť našli svoje miesto vo veľkých aj malých mestských záhradách. Živé ploty predstavujú nádherný a praktický doplnok každej záhrady. Výber správneho druhu živého plota je základom úspechu. Živé ploty nie sú len estetickou a praktickou záležitosťou pre nás, ľudí - sú doslova malými ekosystémami. V časoch, keď príroda potrebuje každú pomoc, môže aj váš živý plot prispieť k podpore biodiverzity a ekologickej rovnováhy.

Kedykoľvek medzi novembrom a marcom je ideálny čas na objednanie nového živého plota na výsadbu, pretože vtedy sú k dispozícii veľmi mladé sadenice (rastliny nie sú dodávané v nádobách, sú to voľnokorenné sadenice v určitej výške). Je to oveľa lacnejšie ako nákup vypestovaných sadeníc živých plotov v lete. To tiež znamená, že rastliny budú potrebovať menej zavlažovania a vo všeobecnosti budú odolnejšie, ak budú vysadené pred koncom zimy.

Výhody a nevýhody živého plota

Výhody živého plota sú predovšetkým v tom, že je krásny na pohľad, a aj jeho cena je nižšia. Živý plot dosahuje dlhú životnosť, pri správnej starostlivosti môže trvať dlho. Za jeho nevýhodu mnohí považujú to, že potrebuje pravidelnú údržbu, napr. polievanie, strihanie, hnojenie, odstraňovanie buriny...

Živé ploty poskytujú súkromie a vizuálnu bariéru. Hustý a dostatočne vysoký živý plot funguje ako živá stena, cez ktorú vidno len veľmi ťažko. V lete, keď sú listy a výhonky v plnom raste, máte vo svojej záhrade doslova zelenú oázu, kam nik nevidí. Súkromie a vizuálna bariéra: Hustý a dostatočne vysoký živý plot funguje ako živá stena, cez ktorú vidno len veľmi ťažko. V lete, keď sú listy a výhonky v plnom raste, máte vo svojej záhrade doslova zelenú oázu, kam nik nevidí. Výhodou je, že ak zvolíte stálozelené druhy (tuje, cyprušteky, vavrínovec, tis), takáto bariéra funguje po celý rok. Pri opadavých druhoch síce v zime listy opadnú, ale mnoho z nich aj tak vytvára aspoň čiastočný závoj (suché lístie hrabu či buku, husté konáriky vtáčieho zobu).

Protihluková a protiprašná ochrana: Možno ste netušili, že hrubší živý plot dokáže tlmiť hluk z ulice lepšie než tenký drôtený plot. Zvuk sa čiastočne absorbuje do hmoty lístia a vetiev, namiesto toho, aby sa odrazil. Zároveň zelené steny zachytávajú prach a nečistoty z ovzdušia - ak bývate pri ceste, živý plot zadrží časť prachu a výfukových častíc a vzduch v záhrade bude čistejší.

Vietrolam a tieň: Vysoký hustý plot funguje aj ako prírodný vietrolam. Obmedzí studený severák v zime aj vysušujúci letný vetrík, takže vaša záhrada bude chránená pred extrémami počasia. Za živým plotom je citeľne menej veterno, čo ocenia najmä citlivejšie rastliny.

Bezpečnostná bariéra: Možno to znie prekvapivo, ale správne zvolený živý plot dokáže odradiť aj nevítaných návštevníkov. Pichľavé kry ako hlohyňa, dráč (berberis) či divoké ruže sú krásne, no zároveň majú tŕnistú výzbroj - preliezť cez ne je hotové utrpenie! Aj bez tŕňov hustý a prepletený živý plot predstavuje bariéru, ktorá sa nedá jednoducho podliezť alebo preliezť ako napríklad jednoduchý drôt. Zlodej alebo túlavé zviera radšej zvolí ľahšiu cestu inde.

Bonus: Živý plot chráni nielen vás, ale aj prírodu okolo. Je domovom pre vtáčiky, ježkov a užitočný hmyz, ktorí sa vám odvďačia (o tom viac v časti o ekologickom prínose).

Typy živých plotov

Živý plot môže byť z rýchlorastúcich listnatých alebo ihličnatých stromov, tiež z rôznych kríkov.

Voľne stojace živé ploty

Voľne stojace živé ploty sa hodia skôr do väčších záhrad alebo priestorov, kde je viac miesta. Tento druh plotov sa zásadne nestrihá, v prípade potreby sa len riedi. Na takýto živý plot môžu byť použité rôzne kvitnúce rastliny alebo kríky.

Strihaný živý plot

Strihaný živý plot, ktorý je bežnejší, potrebuje menej miesta v záhrade. Na tento druh živého plota môže byť použitý tis, cypruštek, krušpán (buxus), vavrín, hrab, buk, hloh a pod. Tento živý plot rastie o niečo dlhšie, dokonca až 10 rokov, aby dosiahol primeranú výšku. Vhodná výška je okolo 2 m, ak chceme, aby bol živý plot záhradným plotom.

Vypestovaný živý plot

Vypestovaný živý plot je ten, ktorý zvyčajne vidíte na obrázkoch a chcete ho mať vo svojom dvore. Vždy však odporúčame zvážiť, ako bude živý plot vyzerať v skutočnosti. Uprednostnite požadovaný vzhľad pred rýchlosťou rastu. Mnohé druhy živých plotov, nehovoriac o pôvodných, napr. Prunus laurocerasus Rotundifolia (vavrínovec), Crataegus monogyna (hloh jednosemenný) a Taxus baccata (tis), rastú pomerne rýchlo a sú dobrou voľbou.

Celoročne zelené a opadavé živé ploty

Ak chcete, aby váš plot vzbudzoval pozornosť po celý rok, nemôžete urobiť lepšie ako si vybrať klasický Carpinus betulus (hrab obyčajný) alebo Fagus sylvatica (buk). Oba tieto druhy sú opadavé, v zime si zachovávajú krásne bronzové listy, ktoré si vyvinuli v jeseň.

Stálozelené vs. opadavý: Stálozelené druhy (ihličnany ako tuja, cypruštek, tis alebo vždyzelené listnáče typu vavrínovec či cezmína) zostávajú zelené aj v zime, takže chránia súkromie celoročne. Opadavé druhy (hrab, buk, vtáčí zob, tavoľník) zhodia listy, no mnohé, na príklad buk či hrab, si suché lístie držia na vetvách až do jari, takže aj v zime čiastočne chránia a zdobia plot.

Výber rastlín pre živý plot

Pri výbere rastlín pre živý plot je dôležité zvážiť niekoľko faktorov:

  • Účel a funkcia: Chcete predovšetkým súkromie a závetrie, alebo vám ide viac o okrasnú funkciu?
  • Rýchlosť rastu vs. údržba: Rýchlorastúce druhy (tuja, cyprušteky, vtáčí zob, lieska) rýchlo vyženú do výšky a vytvoria plot v krátkom čase, no budú vyžadovať častejšie strihanie a kontrolu, aby neprestárli alebo sa nevymkli kontrole.
  • Konečná výška a priestor: Premyslite si, akú výšku a hrúbku plotu potrebujete a koľko miesta naň máte. Do menšej predzáhradky sa hodí skôr nižší živý plot (napr. z krušpánu alebo levandule), ktorý nenarastie do veľkej hrúbky. Na hranici pozemku však možno chcete vysoký plot vysoký aj 2 - 3 metre (tuje, hrab, vtáčí zob), ktorý už zaberie viac miesta.
  • Podmienky stanovišťa: Slnko alebo tieň? Niektoré dreviny živý plot milujú slnko a otvorené priestranstvo (väčšina kvitnúcich krov, tuje), iné znesú aj polotieň až tieň (napríklad tis či vavrínovec - oba rastú aj pod stromami alebo na severnej strane). Ďalej zvážte pôdu - je pôda vlhká, ílovitá, suchá, piesčitá? Hrab a vtáčí zob znesú aj ťažšie pôdy, brečtan či zimozeleň porastú aj v suchu a tieni (hoci brečtan je skôr popínavka na plot než klasický živý plot). Ak máte veterné miesto, voľte odolné druhy (odolá napríklad hrab, krušpán, borievka).
  • Jednodruhový vs. zmiešaný plot: Klasikou je živý plot z jedného druhu, ktorý vytvára jednoliatu zelenú stenu. Ak však máte radi pestrosť, môžete vysadiť zmiešaný živý plot - striedajte napríklad stálozelené kry s kvitnúcimi. Príkladom je striedať žltú zlaticu (forsythiu) s tmavozeleným vtáčím zobom, alebo striedať orgován a tavoľník s krušpánom. Takýto plot bude farebne aj druhovo rozmanitý, priláka do záhrady viac druhov hmyzu a vtákov a v rôznych obdobiach bude inak vyzerať. U zmiešaného plotu však počítajte s tým, že údržba bude rôznorodá (každý druh sa strihá inak a v iný čas) a výsledný vzhľad nebude tak úplne súvislá „stena“.

Rôzne druhy rastlín na živý plot

Výsadba a starostlivosť o živý plot

Keď už máte vybrané vhodné rastliny a premyslené, kde váš vysnívaný živý plot bude, prichádza na rad samotná výsadba. Správny postup pri sadení je kľúčový, aby sa rastlinky dobre ujali a plot prospieval dlhé roky.

Príprava miesta a pôdy

Začnite dôkladnou prípravou stanoviska. Miesto, kde bude živý plot rásť, zbavte všetkých burín, tráv a vytrvalých koreňov (pýr, púpava a pod.). Táto drina navyše sa vyplatí - burina by neskôr kradla živiny a vodu mladým kríkom. Pôdu prekyprite aspoň do hĺbky rýľa (30-40 cm). Pokiaľ sadíte dlhú líniu, je praktické vykopať súvislý jarok (priekopu) v celej dĺžke plota, široký asi 40-50 cm a hlboký cca 30 cm. Je to lepšie než kopať jednotlivé jamky - v súvislom jarku máte istotu, že pôda je všade rovnako spracovaná a sadenice vysadíte v jednej línii. Do vykopanej pôdy primiešajte kompost alebo kvalitný záhradnícky substrát, aby ste obohatili zeminu o živiny.

Rozostupy a rozmiestnenie sadeníc

Ďalším krokom je rozložiť si sadenice pozdĺž jamy/jarku ešte pred sadením, nanečisto, aby ste videli rozostupy. Všeobecné pravidlo je, že menšie kry sadíme hustejšie a väčšie riedšie. Napríklad vtáčí zob alebo krušpán môžete sadiť približne 4 rastliny na jeden meter (čiže každých 25 cm jedna), tavoľník či tuju asi 2 - 3 kusy na meter (podľa kultivaru a požadovanej hustoty). Hrab a buk sa často sadia 20 - 30 cm od seba, aby vytvorili súvislú stenu. Ak chcete extra hustý plot, môžete sadiť v dvoch radoch do tzv. sponu (cik-cak), ale to už potrebuje viac miesta i viac sadeníc.

Sadenie rastlín

Pred samotnou výsadbou je dobré namočiť koreňové baly sadeníc. Ak sú rastliny v kontajneroch, prelejte ich vodou, kým kopete. Ak máte voľnokorenné sadenice (bez zeminy), určite ich aspoň na pár hodín namočte do vedra s vodou - napijú sa a budú mať lepší štart. Potom sa pustite do sadenia: každú rastlinu vložte do jamy tak, aby bola voči terénu v rovnakej hĺbke ako rástla v škôlke (pri kontajnerovaných to zistíte ľahko - zemina v kvetináči ukazuje úroveň). Rozprestrite korene (nemali by byť skrútené smerom nahor) a zasypte zeminou.

Zavlažovanie a mulčovanie

Po vysadení celého plota prichádza jedna z najdôležitejších vecí - výdatná zálievka. Pomaly prelejte korene každého kríka poriadnym množstvom vody, kľudne aj 10-20 litrov na meter plota, aby sa zemina usadila. Voda „zatiahne“ zeminu ku koreňom a vyplní prípadné dutinky vzduchu. Keď voda vsiakne, môžete doplniť zeminu, ak si sadla. Potom odporúčam naniesť vrstvu mulču - okolo celej línie nasypte kôrový mulč alebo posekanú trávu či lístie. Mulč udrží vlahu v pôde, obmedzí rast buriny a zároveň ochráni povrch pôdy pred eróziou.

Prvý rez a výchovné tvarovanie

Toto je krok, na ktorý mnohí začiatočníci zabúdajú alebo sa ho boja. Ihneď po výsadbe (alebo na jar na začiatku sezóny) je dobré nový živý plot jemne zastrihnúť. Áno, znie to paradoxne - veď ste ho práve zasadili a chcete, aby rástol! Ale verte mi, tento zásah po výsadbe pomôže rastlinám lepšie sa zakoreniť a rozvetviť. Skráťte všetky výhonky asi o tretinu až polovicu. Rastlinky tak nebudú musieť živiť dlhé stonky a listy, ale sústredia sa na korene a hustenie. Výsledkom bude omnoho hustejší a pevnejší základ živého plota.

Ošetrovanie mladého plota

V prvých mesiacoch a rokoch po výsadbe je dôležité mladý živý plot pravidelne zalievať - najmä počas suchých letných týždňov. Korene ešte nie sú hlboko, a tak sa spoľahnú na vodu, ktorú im dáte vy. Tiež kontrolujte, či sa neobjavujú buriny a konkurenčné trávy - ak áno, odstráňte ich, aby sadenice nemali súperov. Na jeseň môžete okolo mladých rastlín nahrnúť trochu kompostu alebo kvalitnej pôdy ako prírodné hnojenie. Prvé zimy bývajú pre mladučké kríky náročné - ak máte napríklad vavrínovec alebo iný chúlostivejší druh, zvážte jeho ochranu bielou netkanou textíliou pred silnými mrazmi. A hlavne - majte trpezlivosť.

Pravidelný rez a tvarovanie živého plota

Pravidelný rez je tajomstvom hustého a krásneho živého plota. Strihanie môže spočiatku naháňať strach, ale verte, že väčšina krov sa ho doslova nevie dočkať - rez ich povzbudí k hustému vetveniu.

Termíny rezu

Všeobecne platí, že ihličnany (napr. tuje, cyprušteky) sa tvarujú raz až dvakrát ročne. Prvý hlavný rez môžete spraviť na jar (apríl/máj), keď začne nový prírastok zelenie, alebo začiatkom leta (jún), keď nové výhonky trocha zdrevnatejú. Druhý, ľahší rez sa robieva koncom leta (august), aby plot zostal pekný uhladený cez zimu. Listnaté opadavé kry (hrab, vtáčí zob, tavoľník) môžete strihať skoro na jar pred pučaním - tým podporíte nové výhonky. Počas leta potom podľa potreby zastrihnite výhony, ktoré trčia z tvaru. Kvitnúci živý plot je potrebné strihať s ohľadom na kvety: napríklad zlatica (forsythia) sa strihá ihneď po odkvitnutí na jar (pretože kvitne na starom dreve), kým napríklad letné kvitnúce tavoľníky môžete zrezať na jar, lebo kvitnú na nových prírastkoch.

Technika strihu

Vždy sa snažte, aby bol živý plot hore užší a dole širší. Čiže tvar v profile má pripomínať písmeno “A” alebo lichobežník. Prečo? Lebo takto zabezpečíte, že svetlo sa dostane aj k spodným vetvám a plot nezredne odspodu. Pokiaľ by ste ho spravili navrchu širší než pri zemi, spodné konáre budú v tieni a časom prázdne. Hornú líniu (vrchol plotu) môžete nechať rovnú ako pravítko, alebo ju tvarovať do mierneho oblúka či vĺn - to už záleží na vašej kreativite (o tom ešte neskôr). Pri strihaní vždy postupujte pomaly a kontrolujte si rovinu - pomôcť si môžete natiahnutým povrazom ako orientačnou líniou, aby ste nestrihali „nakrivo“.

Správny tvar živého plota (lichobežník)

Náradie a postup

Na menší živý plot postačia ručné nožnice na živý plot (plotové nožnice). Ich výhodou je presnosť a pocit „kontroly“ nad každým strihom - oceníte to najmä pri tvarovaní detailov alebo nízkych okrasných plôtikov z krušpánu. Na dlhé a vysoké ploty však ručné strihanie dá zabrať, tam prídu vhodné elektrické alebo motorové plotové nožnice. Pri ich použití dbajte na bezpečnosť: zaistite si stabilný rebrík alebo plošinu, chráňte si oči a ruky. Nožnice majte vždy ostré - tupé len žujú konáriky a listy, čo rastline nesvedčí a výsledok nevyzerá pekne.

Tip z praxe: Pred strihaním živého plota vám odporúčame po celej jeho dĺžke rozmiestniť plachty, na ktoré vám budú opadávať všetky odrezky. Predídete tak následnému hrabaniu a zbieraniu nastrihaných kúskov, čím ušetríte množstvo času. S vyššie zmieňovaným strihaním živého plotu vám ochotne pomôžu práve takzvané plotostrihy a nožnice na živý plot. Zabudnite tak na staré manuálne nožnice, ktorými by ste živé ploty u vás doma strihali pokojne aj celý víkend.

Strihanie rôznych druhov živých plotov

Drevina Počet strihaní za rok Zvláštnosti
Tuja Dvakrát ročne Vyvarujte sa príliš intenzívnemu tvarovaciemu strihu
Vtáčí zob Dvakrát ročne Znáša aj intenzívne tvarovacie strihanie
Vavrínovec lekársky Raz ročne vo februári Odporúča sa používanie ručných nožníc na živý plot, chráni listy pred poranením
Hrab obyčajný Dvakrát ročne Znáša aj intenzívne tvarovacie strihanie
Buk lesný Dvakrát ročne Znáša aj intenzívne tvarovacie strihanie
Zlatovka Raz ročne Po odkvitnutí na konci apríla presvetlite nožnicami na konáre

Omladenie živých plotov

Ak chcete omladiť kríkovité rastliny, musíte strihať trochu viac do starého dreva. To prichádza napríklad do úvahy pri dráči alebo vtáčom zobe. Vždyzelené rastliny strihajte počas skorého leta a strihanie druhov opadavých živých plotov by ste mali vykonávať hneď na začiatku jari. Pre opätovné vyháňanie je dôležité miesto s množstvom svetla a dobré zavlažovanie. Na omladenie odstrihnite hlavné vetvy až do výšky cca 30 cm nad zemou. Pri stromovitých živých plotoch, ako napríklad buk lesný, je proces o niečo jednoduchší. Ak sa tento živý plot v priebehu rokov stane veľmi širokým, môže sa spravidla bez problémov omladiť. Okrem toho tieto rastliny veľmi dobre znášajú zastrihnutie. Zostrihnite konáre živého plotu na jar hore a na jednej strane až po ľahké rozvetvenia pomocou nožníc na konáre. O rok neskôr tento proces znovu zopakujte na druhej strane. A potom je potrebná trpezlivosť, pretože ostatné konáre vyženú nové výhonky až znovu v lete.

Ihličnaté dreviny na živý plot

Ihličnaté dreviny na živý plot sú statické, živé zelené ploty počas celého roka. Ich starostlivosť je pomerne rovnaká ako u neopadavých, vždyzelených druhov. Vhodnými druhmi sú napríklad cyprušteky a tis. Živé ploty z ihličnatých drevín, ako sú cyprušteky, smreky a borovice, citlivo reagujú na príliš intenzívne zostrihanie. Vetvičky bez ihličia už potom nevyženú výhonky, preto postupujte opatrne a živý plot ostrihajte len po násadu ihličia. Pokiaľ necháte živý plot zelený, nemusíte sa obávať a môžete bez problémov zastrihnúť výšku živého plota z ihličnatých rastlín. Ak ste živý plot ostrihali dostatočne zdržanlivo, teda po násadu ihličia, boky rastlín časom znovu dorastú a koruna živého plota sa opäť zahustí.

Náš tip: Aspoň raz ročne ihličnany prečistite. Zoberte si dobré rukavice a z vnútra ihličnanov, povyberajte a vytraste preschnuté ihličie. Do vnútra rastliny sa dostane viac svetla a vzduchu. Ihličnany sa budú znova zelenať.

Kvitnúce živé ploty

Živý plot nemusí byť len súvislá zelená stena. Kvitnúce živé ploty vám prinesú okrem funkčnosti aj očarujúcu krásu kvetov a vôní, ktoré každú jar či leto rozžiaria záhradu. Spojíte tak úžitok (ohraničenie pozemku, súkromie) s okrasou, ktorá poteší oči aj opeľovače.

Ľudovo zvaná „zlatý dážď“ je typickým poslom jari. Jej žiarivo žlté kvety obsypú konáre ešte pred tým, než vyrašia listy. Živý plot zo zlatice je na jar neprehliadnuteľný zlatý pás. Existuje viac druhov tavoľníkov. Napríklad tavoľník van Houtteov kvitne na jar bohato bielymi súkvetiami ako pena a hodí sa na voľnejšie, prírodné ploty. Japonský tavoľník zas kvitne v lete ružovo a dá sa pekne tvarovať aj do nižších živých plotov. Orgovánový živý plot vás odmení na jar nádhernými fialovými, ružovými či bielymi súkvetiami s nezameniteľnou vôňou. Orgován rastie ako vyšší ker, ktorý sa dá tvarovať do plotu, no ponecháva sa skôr vo voľnejšej forme (nie úplne naostro strihaný) - vtedy najlepšie kvitne. Ak máte romantickú dušu, ruža alebo šípové ruže dokážu vytvoriť voľne rastúci, krásne kvitnúci a zároveň nepriechodný živý plot. Ružové kríky majú tŕne, takže takýto voňavý plot zároveň ochráni váš pozemok lepšie než plot z pletiva. Hoci hortenziám sa skôr darí ako solitérom, niektoré vyššie druhy (najmä metlinaté hortenzie) sa dajú vysadiť v rade a vytvoriť elegantný kvitnúci poloplot. Ich veľké biele či ružovkasté súkvetia koncom leta až do jesene ozvláštnia záhradu. Spomenúť môžeme ešte Vajgéliu (Weigela) - krásny ker s ružovými trúbkovitými kvetmi, dá sa tvarovať do nižšieho živého plota. Tiež Pajazmín (Philadelphus) známy i ako nepravý jazmín, ktorý obláčikom bielych voňavých kvietkov začiatkom leta rozvonia zákutie záhrady (skôr sa hodí na voľne rastúci plot).

Výhodou kvitnúcich živých plotov je, že menia svoj vzhľad počas roka - na jar/ v lete kvitnú, na jeseň majú často zaujímavé plody alebo sfarbenie listov. Poskytujú tak stále novú scenériu. Nevýhodou môže byť, že väčšinou sú opadavé, takže v zime nechránia pred pohľadmi tak ako napríklad tuje.

Všetko, čo potrebujete vedieť o výsadbe živého plota | ZÁHRADA | Skvelé nápady na bývanie

Ekologický prínos živého plota

Živé ploty nie sú len úžitkovým a estetickým prvkom záhrady, ale majú aj významný ekologický prínos.

Útočisko pre vtáky

Husté krovité ploty sú dokonalým domovom pre vtáctvo. Vrabce, sýkorky, drozdy a iné malé vtáčiky v nich radi hniezdia, pretože im poskytujú ochranu pred predátormi aj nepriaznivým počasím. Ráno vás tak môže budiť spev operených nájomníkov vášho plota.

Potravinový zdroj pre zver

Mnohé kry v živom plote prinášajú plody a bobule, ktoré sú vítanou potravou pre vtáky a drobné živočíchy. Napríklad vtáčí zob má čierne bobuľky obľúbené u vtáctva (pozor, pre ľudí sú nejedlé!). Hlohyňa ponúka na jeseň množstvo oranžových plodov, na ktorých si pochutnajú drozdy. Šípové ruže zasa poskytnú šípky nielen pre vtáčiky, ale môžete z nich uvariť aj zdravý čaj pre seba.

Hmyz a opeľovače

Kvitnúce živé ploty sú hotovým magnetom na včely, čmeliaky, motýle a iný opeľujúci hmyz. Napríklad kvety tavoľníka, orgovánu či pajazmínu ponúkajú hmyzu nektár a peľ. Tým, že vo svojej záhrade poskytnete takúto hostinu pre opeľovače, pomôžete širšiemu okoliu - včely a motýle opelia aj vaše ovocné stromy či zeleninu. Okrem toho mnoho druhov užitočného hmyzu (lienky, zlatoočky) v živom plote prezimuje alebo sa tam skrýva pred horúčavou.

Zelený pás pre ježkov a spol.

Prirodzene pôsobiaci živý plot (napríklad zmiešaný plot z rôznych druhov krov) poskytuje úkryt a potravu aj pre iné drobné živočíchy, ako sú ježkovia, žaby či užitočný hmyz.

Bezúdržbové živé ploty

Túžite po zelenej ochrane súkromia, ale nemáte čas na pravidelné strihanie a náročnú starostlivosť? Riešením môže byť bezúdržbový živý plot. Samozrejme treba počítať, že žiadny živý plot nie je úplne bezúdržbový. Bezúdržbové živé ploty sú všeobecne vhodným riešením pre tých, ktorí sa neradi venujú záhradkárčeniu alebo na túto aktivitu jednoducho nemajú čas. K týmto plotom tiež môžu pristúpiť tí, ktorí sa neradia ku skúseným záhradkárom a uprednostňujú jednoduchosť. Rovnako ako každé iné riešenie, aj s bezúdržbovým živým plotom sa spája hneď niekoľko hlavných výhod a nevýhod. Nespornou výhodou bezúdržbových živých plotov sú pochopiteľne nízke nároky na údržbu. Väčšina vhodných odrôd je odolná voči chorobám a škodcom a nie je potrebné riešiť pravidelné zalievanie a hnojenie. Pri niektorých kríkoch si nemusíte vôbec lámať hlavu s vhodným strihom, prípadne ho stačí urobiť iba raz až dvakrát ročne.

Aj keď je výber drevín na tvorbu bezúdržbového živého plotu obmedzený, stále sa môžete rozhodnúť medzi niekoľkými variantmi. Obľúbené môžu byť nielen vyložene okrasné kvitnúce živé ploty, ale aj napríklad jedlé živé ploty, z ktorých môžete mať hneď dvojitú radosť. Pokiaľ si chcete užívať stály vzhľad vášho živého plota po celý rok, je na mieste obzerať sa po takzvaných vždyzelených druhoch. Obľúbeným variantom je napríklad tis červený (Taxus baccata), nenáročný krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens) či cezmína modrá (Ilex meserveae). Vedľa nesiahnete ani s vavrínovcom lekárskym (Prunus laurocerasus).

Pokiaľ vám nevadí, že živý plot počas zimných mesiacov stratí svoje zelené listy, máte opäť o niečo širšiu ponuku drevín, z ktorých je možné vyberať. Môže totiž ísť o opadavé stromy na živý plot. Pomyselnou klasikou medzi živými plotmi je hrab obyčajný (Carpinus betulus), ktorý je odolný, hustý a prirodzene cloní aj v zime, pretože suché listy často držia na vetvách až do jari. Rozhodnúť sa ďalej môžete pre vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare), ktorý vyniká rýchlym rastom, dobre sa vetví a ľahko sa tvaruje. Pre nižšie živé ploty je možné odporučiť napríklad dráč Thunbergov (Berberis thunbergii). Odolným kerom, ktorý bude pomerne dobre rásť aj v horších pôdach, je hloh obyčajný (Crataegus laevigata).

Pokiaľ pre vás nie je kľúčový rýchly rast rastlín, môžete vyberať z pomaly rastúcich druhov. Skvelou voľbou je napríklad krušpán stálezelený (Buxus sempervirens), ktorý je hustý, kompaktný a ideálny na nízke formálne živé ploty. Treba ho však sledovať pre výskyt Vijačky krušpánovej, ktorá obľubuje požieranie listov krušpánu. Staviť môžete aj na tis červený (Taxus baccata), ktorý dobre znesie tieň aj tvarovanie.

Pamätajte na to, že žiadny živý plot nie je úplne bez práce. „Bezúdržbový“ v skutočnosti znamená menej častú, ale stále potrebnú starostlivosť - ako je mulčovanie, zavlažovanie, ľahké tvarovanie či občasná kontrola stavu rastlín.

tags: #zahon #pri #zivom #plote

Populárne príspevky: