Pestovanie jahôd: Kompletný sprievodca pre bohatú úrodu
Jahody patria medzi prvé ovocie, ktoré dozrieva v našich záhradách. Sú chutné, zdravé a navyše dopestovať ich nie je žiadna veda. Už dávno neplatí, že jahody možno pestovať len v záhradách a na plantážach. Ak ste majiteľom čo i len malého balkóna, môžete sa pokúsiť vypestovať ich aj tam. Jahody sa ľahko pestujú a dobre sa im darí v kvetináčoch, pokiaľ im doprajete bohatú, úrodnú pôdu a slnečné stanovisko.
Výber vhodných odrôd a typov jahôd
Existuje mnoho odrôd jahôd, ktoré sa líšia dobou plodenia, chuťou a vhodnosťou na rôzne spôsoby pestovania.
Jednoplodiace (júnové) jahody
- Plodia 1x za rok, približne 3-8 týždňov v závislosti od počasia, skladby odrôd a pestovateľskej technológie.
- Nie je pravidlom, že plodným mesiacom je práve jún, aj keď to tak pri väčšine odrôd je - napríklad pri jahodách Elsanta či jahodách Polka.
- Napríklad sadenice jahôd obľúbenej odrody Senga Sengana vás svojimi plodmi potešia od konca júna po začiatok júla a tým sa radí medzi polorané odrody jahôd.
- Jahody tohto typu dosahujú výraznejšiu chuť oproti jahodám stále plodiacim.
- Medzi najlepšie odrody patria Elsanta, Senga sengana a Korona. Elsanta je odroda, ktorú Prof. Hričovský najviac odporúča. Je stredne skorá, vysoko odolná a nezahníva. Korona patrí medzi stredne skoré jahody.
- Po zbere si jahody tvoria základ v srdiečku pre zber v nasledujúcom roku. Preto je dôležité aj po zbere jahody riadne zalievať a prihnojovať.
Stáleplodiace (remontantné) jahody
- Inak zvané celoročné jahody vás zasypú svojimi plodmi v niekoľkých vlnách, a to od júna až do prvých mrazíkov.
- Aj keď stále plodiace odrody nedosahujú tak výraznú chuť ako jedenkrát plodiace jahody, aj tak sú výborné a sladké.
- Ich spoločnou charakteristikou je, že ich musíme výdatnejšie živiť a zabezpečiť im nepretržitý dostatok vlahy.
- Ak ich jarné kvety zmrznú pri neskorých jarných mrazíkoch, v druhej plodnej vlne tieto jahody prinesú ešte bohatšiu úrodu.
Ťahavé (previsnuté) jahody
- V skutočnosti sa neťahajú, lebo nemajú žiadne príchytky a ich poplazy sa neotáčajú okolo podpery ako napríklad fazuľa. Musíme ich priväzovať k podpere alebo ich nechať voľne visieť.
- Na ich odnožiach sa už zakrátko po vyrastení ukážu kvety aj plody.
- Na pestovanie jahôd v kvetináči sú vhodné odrody s vysokou úrodnosťou, napríklad popínavá jahoda Super Star alebo previsnutá balkónová jahoda Delikatess.
- Ťahavé odrody môžeme umiestniť na zábradlie balkóna alebo im vytvoriť vhodnú podperu, na ktorú popínavé odrody priviažeme.
- Priamo na pestovanie v črepníku je určená aj zaujímavá jahoda 'Summer Breeze Rose'. Unikátna je tým, že okrem chutných a aromatických plodov vytvára aj krásne, červené kvety.
- Ich materské rastliny, z ktorých vyrastajú poplazy s plodnými odnožami a na ktorých jahody aj dozrievajú, ich musia aj živiť, lebo len tieto „matky“ sú zakorenené a prijímajú z pôdy živiny a vlhkosť.
- Previsnuté jahody lepšie prosperujú v aspoň prechodnom miernom zatienení a vo vlhkejšom vzduchu - tak sa zmierni nadmerné odparovanie vody.
- Poplazy týchto jahôd nikdy nevyväzujeme na kovové pletivo, ktoré sa za horúceho leta rozpáli a poškodilo by ich, až by sa nakoniec polámali.
Mesačné jahody (lesné alebo alpské jahody)
- Ich prapôvod je v divých alpských jahodách. Tieto sú síce drobnejšie, ale krásne vyfarbené a chutia ako pravé lesné jahody.
- Ich zvláštnosťou je, že netvoria odnože, a teda ich môžeme množiť len generatívne semenami, pričom si semenáče ponechávajú genetické vlastnosti materskej rastliny.
- Dajú sa dobre využiť v okrasno-úžitkových výsadbách, napríklad na lemovanie chodníkov, záhonov, na spestrenie skalky, ale i do hrantíkov a závesných košov, do nádob dierovaných zboku, sudov; určite ich ocenia aj deti v detskej záhradke.
- Odroda 'Rujana', vyšľachtená v Nemecku, je jednou z najrozšírenejších a najobľúbenejších odrôd v stredoeurópskych záhradách. Jej pestovanie nie je zložité a prináša úrodu počas celého leta až do jesene.
- Jahodník mesačný 'Rujana' je stáleplodiaca odroda lesného typu. Rastliny tvoria nízke, husté trsy vysoké približne 15-20 cm a široké 20-30 cm.
- Výhodou tejto odrody je, že netvorí dlhé šľahúne, vďaka čomu zostáva kompaktná a ideálna pre pestovanie na záhonoch aj v nádobách, ako sú balkónové debničky či závesné kvetináče.
- Zber prebieha postupne od konca júna až do októbra, v závislosti od priebehu leta.
- Na jednom stanovišti sa odporúča pestovať mesačné jahody 3-5 rokov. Staršie trsy kvitnú a rodia menej, preto je vhodné ich v treťom roku nahradiť novými rastlinami.
Ako správne sadiť jahody (NOVÁ ZÁHRADA)
Príprava pôdy a výber stanovišťa
Jahody rastú takmer kdekoľvek. Pre svoj rast a úrodnosť vyžadujú veľa svetla a podľa toho im treba vyberať aj miesto na pestovanie. Pokiaľ nemáte v záhrade miesto, kde by na ne celý deň svietilo slnko, nevadí.
- Slnečné miesto: Jahodám najviac vyhovujú slnečné miesta s hlinito-piesočnatou pôdou s dostatkom humusu a živín. Jahodníkom sa najlepšie darí na slnečných až mierne pritienených stanovištiach, ideálne v závetrí, kde sa plody lepšie vyfarbujú a dosahujú vyššiu sladkosť.
- pH pôdy: Pestovanie jahôd vyžaduje ľahkú humóznu pôdu s mierne kyslou pôdnou reakciou (5,5 - 6,5 pH). Zvládne však aj pôdy neutrálne alebo mierne zásadité. Ideálne pH pôdy je neutrálne až mierne kyslé (okolo 6-7).
- Príprava pôdy: Plánované sadenie jahôd by sme si mali dostatočne včas premyslieť. Miesto, kde chceme jahody pestovať, je potrebné vhodne pripraviť.
- Po zbere úrody zemiakov je potrebné pôdu dostatočne vyhnojiť zapracovaním uležaného maštaľného (konského) hnoja v dávke 4 - 6 kg na 1m2. Pozor, jahody zle znášajú čerstvý hnoj.
- Prípadne môžeme použiť vyzretý kompost v dávke 6-8kg na 1m2.
- Na dno záhona nasypeme čerstvý, prípadne granulovaný kravský hnoj, ktorý dobre zalejte a zahrabte. Medzi najpoužívanejšie patrí Hoštický kravský hnoj.
- Ak chceme získať maximum, niekoľko týždňov po výsadbe, po zakorenení rastlín, sa odporúča začať s prihnojovaním. Kvapalné a iné vo vode rozpustné kryštalické hnojivá dokážu korene rýchlo prijať a väčšinu z nich je možné použiť aj ako listovú výživu (postrekom na listy). Granulované organické a minerálne hnojivá je potrebné zapracovať do pôdy.
- Jahody potrebujú pôdu obohatenú o organické látky. Hnojivo by malo obsahovať okrem základných živín aj organickú hmotu, ktorá dodáva do pôdy humus. Tieto hnojivá je ideálne zapraviť do pôdy pred výsadbou. Odporúčame hnojivo na jahody Kristalon, prípadne podobné Hoštické organické hnojivo alebo Juhočeské hnojivo na jahody a iné drobné ovocie. Osvedčilo sa nám aj hnojivo Floria - rýchlopôsobiace dvoj-zložkové hnojivo. Ak ste zástancom iba biologických hnojív, odporúčame vyrobiť výluh zo žihľavy.
- Mulčovanie: Jahodám sa dobre darí aj v mulči tvorenom štiepkou (z listnatého dreva), slamou, smrekovou kôrou, netkanou textíliou alebo čiernou fóliou.
- Výhodou mulčovania je zadržiavanie tepla a vlhkosti, čo značne zmierňuje potrebu závlahy a zároveň zaručuje čisté plody, ktoré nenahnívajú po dotyku s vlhkou pôdou.
- Na jar resp. pred dozrievaním jahôd je dobré túto vrstvu mulču doplniť, čím sa zabráni kontaktu plodov s pôdou.
- Ako výhodné sa tiež javí pestovanie rastlín na čiernej netkanej textílii, ktorá zadržuje teplo a vlhkosť, a zmierňuje tak potrebu zálievky a zároveň zabraňuje tvorbe plevelov.
- Počas dažďa voda stečie do jamy medzi riadkami, čím sa zníži riziko hubových chorôb.
- Pokiaľ sa vám nechce každý týždeň sedieť v záhone a trhať trsy buriny, môžete mulčovať. Buď pomocou fólie alebo organickým mulčom (napr. slamou alebo čiastočne skompostovanou listovkou).
Výsadba jahôd
Jahody môžeme sadiť v dvoch termínoch - na jar a koncom leta resp. na jeseň. Odporúča sa práve druhý termín, teda august poťažmo september. Vysadená rastlina stihne ešte pred zimou poriadne zakoreniť a na ďalší rok sa vám odvďačí peknou úrodou.
Výber sadeníc
- Na pestovanie v kvetináči je najvhodnejšie zakúpiť kontajnerové sadenice jahôd.
- Pre jarnú výsadbu si možno vybrať aj tzv. frigo sadbu, teda sadbu, ktorá sa vyjme zo zeme už v priebehu decembra, korene sa zabalia do fólie a uložia sa do chladiaceho boxu.
- Frigo sadenice sú v tomto ohľade vynikajúcou voľbou. Sadenice, ktoré dostanete, majú veľké množstvo koreňov a silné a zdravé srdiečko. Veľké množstvo koreňov zaistí dostatočný príjem živín a bujný rast sadeníc. Veľkosť a kvalita srdiečka značí veľkú úrodu v prvom roku.
- Sadenice musia byť zdravé, mať dobre vyvinuté korene a najmenej tri listy.
- Ak už pestujeme jahody v záhrade, tak zo zdravého a vitálneho porastu odoberieme tohoročné mladé rastlinky na poplazoch vyrastajúcich z materskej rastliny. Poplazy z rastlinky odstrihneme a mladú jahodu podoberieme lopatkou, vyberieme ju s pôdou aj s celým koreňovým balom, ihneď zasadíme na nové miesto a zalejeme. Ak sadenice prenášame na vzdialenejšie miesto, tak ich aj s balom dáme do plastového vrecúška, v ňom ich prenesieme a hneď vysadíme.
- Niekedy sa predávajú jahodové sadenice bez zemného koreňového balu. Takéto sadenice musia mať bohato rozrastené zdravé korene a silný vegetačný púčik, a ak majú listy, tak tie by nemali mať hubové škvrny. Pred výsadbou takýchto sadeníc odstrihneme poškodené korene aj ich zaschnuté konce a aspoň na 2 hodiny ich namočíme do vody, aby sa zregenerovali. Tieto sadenice vysádzame „na vodu“ - do jamky nalejeme trochu vody, necháme vsiaknuť, vysadíme jahodu a znovu zalejeme. Dôležité je, aby po výsadbe jahodový púčik zostal nad zemou aj po jej sadnutí.
Termíny výsadby
Termín výsadby naplánujeme buď na apríl - máj, alebo na obdobie od augusta do októbra.
- Jarná výsadba: od apríla do začiatku júna.
- Jesenná výsadba: od augusta do septembra.
Spôsoby výsadby
- Do voľnej pôdy: Pri sadení vykopeme menšiu jamku, tak, aby do nej vošla celá koreňová sústava sadenice. Korene skrátime zhruba o ⅓, aby sme tak podporili ich rýchly rast. Na spodok pridáme kompost. Jahody sadíme tak, aby srdiečko bolo na úrovni povrchu pôdy. Po vysadení sadenice zalejeme a mulčujeme.
- Do fólie: Do fólie urobte krížový rez a plytkú dierku pre sadenicu. Korene by mali byť usadené pod povrchom pôdy. Srdiečko by nemalo byť pod zemou ale na úrovni pôdy.
- Spôn výsadby: Na každých 15 cm dĺžky kvetináča vysadíme jednu silnú a dobre zakorenenú sadenicu. Do voľnej pôdy sa sadí aspoň 30 - 35cm a riadky medzi sebou aspoň 60cm. Odporúčaný spôn pre odrodu 'Rujana' je približne 25-30 cm medzi rastlinami a 25-30 cm medzi riadkami, čo zodpovedá asi 9-12 rastlinám na meter štvorcový.
Výsadba zo semien
- Použijeme rovnaký substrát a nádobu, ako pri sadení kontajnerových rastlín. Zasiate semienka spočiatku rosíme, aby sa prúdom vody nevyplavili.
- Semená jahôd sa vysievajú koncom zimy do spareného výsevného substrátu zmiešaného s perlitom. Prípadne je možné po oteplení (koncom apríla) vysievať priamo na vonkajší záhon.
- Semená sa vysievajú na povrch, len jemne sa prihrnú zeminou, pretože na klíčenie potrebujú svetlo. Počítajte s dlhšou dobou klíčenia, až 3 týždne.
- Počas klíčenia je potrebné zabezpečiť rovnomernú vlhkosť, napríklad prekrytím výsevných misiek sklom, fóliou alebo netkanou textíliou.
- Po vytvorení 2 až 3 pravých listov je potrebné sadenice dvakrát presadiť. Prvýkrát v čase, keď majú prvé pravé listy (cca 4-6 týždňov od výsevu).
- Je vhodné použiť rašelinové zakoreňovače, ktoré umožnia neskoršiu výsadbu bez narušenia koreňového balu. Von sa vysádzajú silné rastliny s 5 listami, a to najskôr v apríli (až do leta), v závislosti od aktuálneho počasia.
Pestovanie jahôd v nádobách a na balkóne
Pokiaľ ste majiteľom čo i len malého balkónu, môžete sa pokúsiť vypestovať ich aj tam. Aj keď bývate v byte, môžete si na slnečnom balkóne dopestovať vlastné jahody. Vyrastú prakticky v akejkoľvek nádobe, od klasického hrantíka až po stojanový alebo závesný kvetináč.
- Nádoby: Nádoba určená na pestovanie jahôd by mala mať aj dobrú drenážnu vrstvu. Platí to najmä ak nebude chránená pred dažďom. Jahody by nikdy nemali byť premočené.
- Substrát: Kvetináč naplníme substrátom na jahody a drobné ovocie. Ako alternatívu môžeme použiť rašelinový substrát so stredne hrubou štruktúrou. pH substrátu má byť vždy v rozmedzí od 5 do 5,5.
- Zálievka: Črepníky s jahodami schnú rýchlejšie ako rastliny vysadené v pôde. Je preto potrebné polievať ich častejšie a v menších dávkach. Počas leta zalievame pokojne aj každý deň.
- Umiestnenie: Nádobu umiestnime na balkón na slnečné miesto. Jahody vysadené zo semien nie je vhodné ihneď umiestniť na miesto, kde bude pršať priamo do nádoby.
- Zazimovanie: Ešte pred prvými mrazmi prenesieme nádoby s jahodami dovnútra a umiestnime ich na slnečné miesto, kde zostanú až do jari. Ak nádobu nemôžete priniesť do interiéru, vyskúšajte klasické zazimovanie črepníka. Dno a steny nádoby odizolujeme textíliou a rastliny prikryjeme čečinou. Počas zimných mesiacov nezabúdame na občasnú zálievku.
- Pestovanie v byte: Ak pestujete jahody za oblokom v byte, silné sadenice najmä remontantných a stále rodiacich jahôd vysádzame do hrantíkov čo najskôr v lete a necháme ich v záhrade alebo na terase dobre zakoreniť a rozrásť sa. Koncom septembra ich prenesieme do bytu a umiestnime na slnečný parapet. Okrem zálievky a prihnojovania je dobré zvlhčovať vzduch.
Starostlivosť o jahody
Zálievka
- Jahody sú náročné na vlahu. Preto je dôležité ich zalievať najmä v období dozrievania plodov a po zbere úrody, kedy sa vytvárajú kvetné očká na ďalší rok.
- Polievať treba ráno ku koreňom rastliny. Odporúča sa použiť zhruba 20 litrov vody na 1m2.
- Jahodníky vyžadujú výdatnejšiu a menej častú zálievku. Časté, ale „plytké“ zalievanie, alebo naopak neustávajúce dažde im nesvedčia.
- Počas leta zalievame pokojne aj každý deň (pri pestovaní v nádobách).
- Po zbere úrody jahody udržujte bez buriny a rastliny polievajte.
- Viete, ako spoznáte nedostatočnú a nepravidelnú závlahu? Jahody tvoria na konci zberu dcérske odnože. Tie môžu byť aj pár metrov dlhé a môže sa na nich vytvoriť aj niekoľko nových rastliniek.
Hnojenie
- Po každom kole plodenia je vhodné rastlinu prihnojiť. Použijeme tekuté organické hnojivo.
- Hnojíme na jar pred kvetom, možno využiť bežne dostupné hnojivá určené priamo na jahody, alebo aj granulovaný kravský hnoj. Pri jeho použití si dáme pozor, aby sa dávka nedostala na listy rastliny a nepopálila ich tak.
- Jahody nikdy nehnojte priamo vo výsadbe. Jesennú výsadbu ideálne hnojte pred kvitnutím na jar. Vhodné sú špeciálne hnojivá na jahody, ktoré sa aplikujú formou závlahy.
- Zásadou správneho postupu pri hnojení je vždy pôdu prevlhčiť pred samotnou aplikáciou hnojiva. Pokiaľ dávate prednosť bio-jahodám, doplňte pôde živiny dobrým kompostom alebo listovkou.
- Sadenice ocenia nielen zavlažovanie a hnojenie vo forme zálievky, ale najmä hnojenie listami. Listové hnojenie prináša množstvo výhod: zabezpečuje rýchly a priamy prísun živín cez listy, zlepšuje efektívnosť využitia živín z pôdy a je účinné aj pri nedostatku živín, keď je využitie týchto živín koreňmi obmedzené.
Rozmnožovanie jahôd
- Na jeseň začína rastlina vytvárať odnože. Pokiaľ ich nechceme využiť na rozmnožovanie jahody, je potrebné tieto výhonky odstraňovať. Oslabujú rastlinu a hlavne prehusťujú výsadbu.
- Rozmnožovanie jahôd je pomerne jednoduché vďaka tomu, že rastlina vytvára odnože. Tie stačí od konca júna jednoducho odrezať od materskej rastliny a presadiť ich na dočasné políčko s dobre humóznou pôdov.
- Na rozmnožovanie jahôd vám postačí malý kvetináč, substrát a kus drôtu. Vyberte odnože z trsov jahôd, ktoré najviac rodia. Časť odnože v pazuche prichyťte drôtom, aby sa mohla zakoreniť do kvetináča. Túto odnož neodstrihávajte, odstrihnite iba ďalej rastúcu odnož. Zalejte odnožovú rastlinu, aj keď je zatiaľ spojená s materskou rastlinou. Za mesiac sa sadenica zakorenia tak, že už ich môžete oddeliť od materského trsu.
- Jahody najčastejšie množíme vegetatívne - rastlinkami, ktoré vyrastú na poplazoch z materských rastlín. Takýmto spôsobom sa vlastnosti pôvodných jahôd dedia stopercentne.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Jahody napáda viacero škodcov a chorôb, proti väčšine sa však dá aj preventívne brániť vďaka biologickým a chemickým prípravkom.
- Pleseň sivá: Jeden z odvekých nepriateľov jahôd, ktorý napáda najmä plody, no pri väčšom rozšírení dokáže zničiť celú rastlinu. Ochranou proti tejto pliage môže byť práve mulčovanie pôdy, výber vhodných odrôd, bio postreky z prasličky a žihľavy.
- Háďatko: Medzi častých škodcov jahôd patrí aj háďatko, na ktoré platí pestovanie aksamientniku a nechtíka. Obe rastliny obsahujú vo svojich koreňoch jed, ktorým háďatká usmrcujú.
- Pleseň šedá: Zdrojom nákazy sú staré, napadnuté listy. Preventívne sa dá brániť ešte pred rozkvetom, a to použitím chemických prípravkov typu Rovral a pod.
- Biela škvrnitosť listov: Ak sa nám na špičkách listov tvoria fialové škvrny, ktoré postupne nekrotizujú a bielia, môže to signalizovať bielu škvrnitosť listov.
- Krčková hniloba: Dobre sa jej darí vo vlhkom prostredí. Má extrémne veľký počet hostiteľov.
- Preventívne opatrenia: Odporúčame obsypať jahody granulami proti slimákom. Medzi veľmi obľúbené prípravky patrí Ferrimax. Pravidelne odstraňujte poškodené a zaschnuté listy.
Zber a využitie plodov
Jahody zbierame postupne tak, ako dozrievajú. Podporíme tým väčšiu produkciu bobúľ. Plody odrody 'Rujana' dozrievajú postupne od konca júna až do októbra.
- Zberajú sa ručne, ideálne navečer a keď je sucho, rovno so stopkou, aby sa predišlo ich poškodeniu.
- Dozreté plody majú sýto červenú farbu, sú šťavnaté, sladké až sladko navinulé, s intenzívnou arómou.
- Jahody sa hodia na priamu konzumáciu, do ovocných šalátov, dezertov, na zdobenie tort aj do jednoduchých džemov.
- Obsahujú vitamín C, antioxidačné farbivá a vlákninu. Vedeli ste, že jahody obsahujú až 50 mg% vitamínu C podobne ako citróny?
- Jahody si svojou chuťou a vôňou vystačia na tanieri aj samotné, napokon, také sú aj najzdravšie. Nekazme si ich chuťový a zdravotný účinok cukrom, ba dokonca ani mliečnymi výrobkami - tie totiž výrazne brzdia vstrebávanie liečivých látok obsiahnutých v jahodách.
- Jahody znižujú prekrvenie žíl v portálnom systéme, a tak sú užitočné pri brušnej vodnatieľke, hemoroidoch a kŕčových žilách. Pomáhajú aj pri chorobách pečene, akou je napríklad chronická hepatitída či cirhóza.
- Jahody najšetrnejšie k účinným látkam konzervujú mrazením (bez cukru!). Veľmi účinnou protirakovinovou látkou nachádzajúcou sa v jahodách je polyfenolická kyselina elagová. Jedna porcia jahôd (150 g) obsahuje až 10 mg; ostatné ovocie jej obsahuje menej ako 1 mg na porciu.
Dlhodobá starostlivosť a obnova jahodoviska
- Plodivosť rastlín začne klesať zhruba v 3. až 4. roku od výsadby. Vtedy je vhodný čas na nákup nových priesad alebo rozmnožovanie jahôd.
- Pestovať jahody môžeme na jednom mieste 3 roky. Potom prestarnutá rastlina znižuje svoju produkciu. Zároveň hrozí zvýšenie výskytu rôznych škodcov.
- Po zbere jahôd ich zostrihnite - odstránite zárodky chorôb.
- Ak sa začnú objavovať odnože, väčšinu z nich odstrihnite, aby sa rastliny neoslabovali.
tags: #pestovanie #jahod #juliana