Umelecké jazykové prostriedky v básni Slávik a ruža: Analýza diela A. S. Puškina
Umelecké jazykové prostriedky hrajú kľúčovú rolu v umeleckých dielach, kde plnia ozdobnú funkciu a obohacujú text. Delia sa na slovné figúry a trópy. V lyrickej poézii, akou je aj báseň „Slávik a ruža“ od Alexandra Sergejeviča Puškina, sa autor často stotožňuje s hrdinom, prostredníctvom ktorého vyjadruje svoje pocity, nálady a myšlienky.
Alexander Sergejevič Puškin: život a tvorba
Alexander Sergejevič Puškin (1799 - 1837) bol ruský romantický básnik, prozaik, dramatik, kritik, historik a publicista. Je považovaný za zakladateľa modernej ruskej prózy a jedného z najväčších ruských básnikov. Jeho tvorba bola žánrovo bohatá, zahŕňala lyrickoepické skladby, romány, poviedky a tragédie. Medzi jeho najznámejšie diela patria „Ruslan a Ľudmila“, „Kaukazský jazdec“ (poémy), „Eugen Onegin“ (román), „Kapitánova dcéra“ (novela) a „Boris Godunov“ (tragédia).
Analýza básne „Slávik a ruža“
Báseň „Slávik a ruža“ vznikla v roku 1827. Ide o lyrickú báseň, ktorá patrí k literárnej forme poézie a literárnemu druhu lyrika. Hlavnými postavami sú lyrický hrdina (básnik) a slávik. Témou básne je neopätovaná láska a jej ústrednou ideou je, že slávik i básnik vyznávajú city, ktoré im nie sú opätované a nie sú pochopené. Báseň využíva združený rým aaabb a sylabický veršový systém s 12-slabičným veršom. Charakteristický je aj rytmicko-syntaktický paralelizmus, kde jeden riadok zvyčajne zodpovedá jednej vete alebo myšlienke.
Umelecké prostriedky v básni „Slávik a ruža“
V básni „Slávik a ruža“ Puškin majstrovsky využíva rôzne umelecké prostriedky, ktoré obohacujú jej poetiku a umocňujú emocionálny dopad.
Trópy
Trópy sú výrazové umelecké prostriedky založené na obmieňaní lexikálneho významu slova, teda na prenášaní významu. Sú to nepriame obrazné pomenovania.
- Epiteton: Ide o básnický prívlastok, ktorý dodáva podstatnému menu nový, netradičný význam. V básni sa stretávame s epitetami ako „noci jarnej“, „v sade skrytom“, „milá ruža“, „hymny jemné“.
- Metafora: Vzniká prenášaním významu na základe vonkajšej podobnosti niektorých znakov, ako sú tvary, funkcie, vlastnosti, farby alebo rozsah. Príkladom je „v hĺbke noci jarnej“, „v sade do tmy skrytom“.
- Personifikácia: Je to druh metafory, pri ktorej sa neživým predmetom alebo abstraktným pojmom prisudzujú ľudské vlastnosti alebo konanie. V básni nájdeme „milá ruža drieme“.
- Prirovnanie: Výrazový prostriedok, pri ktorom sa jeden predmet prirovnáva k inému. Napríklad: „Pozri, tam hviezdy si posadali, akoby nebom diaľ nevládali…“
- Synekdocha: Špecifický druh metonymie založený na prenášaní významu na základe kvantitatívnych súvislostí. Napríklad: „rozmetá svet hŕbou pliev“.
- Symbol: Básnický symbol slúži na nepriame pomenovanie určitého javu alebo skutočnosti, napríklad kríž symbolizuje utrpenie alebo Tatry synu symbolizujú Slováka.
- Alegória (inotaj): Abstraktné pojmy, myšlienky alebo javy sa vyjadrujú pomocou konkrétneho obrazu na základe určitej podobnosti. Obyčajne sú tieto pojmy znázornené ľuďmi alebo zvieratami, napríklad zmija symbolizuje faloš a zradu, líška prefíkanosť.
Slovné figúry
Slovné figúry sú umelecké jazykové prostriedky, ktoré majú ozdobnú funkciu a plnia estetickú funkciu v umeleckých dielach. Sú založené na osobitnom využití slov a ich usporiadaní.
- Epizeuxa: Opakovanie toho istého slova alebo skupiny slov za sebou v básni. Napríklad: „… túži len - túži a - túži.“
- Anafora: Opakovanie rovnakého slova na začiatku veršov. Napríklad: „Možno mi tvojich úst sa odrieknuť, možno mi ruku nedostať, možno mi v diaľky žiaľne utieknuť.“
- Aliterácia: Vzniká opakovaním rovnakých alebo zvukovo podobných slabík. Napríklad: „Lízal jeden lilipután lilavkasté lízatko, chutilo mu trocha sladko, trocha nesladko.“ alebo „Duní Dunaj a luna za lunou sa valí.“
- Rečnícka otázka: Otázka, na ktorú sa nečaká odpoveď, ale má vyvolať zamyslenie alebo zdôrazniť myšlienku. V básni: „Pre koho ty, básnik, pachtíš sa a stlievaš?“
- Pleonazmus: Prostriedok založený na hromadení slov s rovnakým alebo podobným významom (hromadenie synoným). Napríklad: „Mrazy štípu, mrazy kúšu!“
- Paronomázia: Štylistická figúra založená na opakovaní slov s rovnako znejúcou zvukovou skupinou. Napríklad: „… i my, vlastenci a bratrové, slavme slavně slávu Slavov slavných.“
Ďalšie literárne pojmy
Pre lepšie pochopenie kontextu umeleckých jazykových prostriedkov je dôležité poznať aj ďalšie literárne pojmy:
- Lyrický hrdina: Prostredníctvom tejto postavy autor vyjadruje svoje pocity, nálady a myšlienky.
- Sonet (znelka): Báseň, ktorá obsahuje 14 veršov, zvyčajne usporiadaných do dvoch štvorverší a dvoch trojverší.
- Ľúbostná poézia: Poézia, ktorá sa spočiatku šírila ústnym podaním a básnik v nej využíva rôzne jazykové prostriedky na vyjadrenie citov.
- Lyrizovaná próza: Literárny smer 20. storočia, ktorý spája lyrické a prozaické prvky.
- Kompozícia: Usporiadanie tematických a jazykovo-štylistických prostriedkov do jedného celku.
- Expresívne slová: Slová, ktoré môžu mať kladné alebo záporné citové zafarbenie. Kladné sú deminutíva (slniečko, rúčka), záporné sú pejoratíva (hlupák, nafúkanec).
- Vulgarizmy: Slová s negatívnym citovým zafarbením.
- Pásmo rozprávača: Rozprávač je nositeľom rozprávania.
- Pásmo postáv: Postava je nositeľom deja alebo príbehu.
- Denník: Dielo monografického charakteru písané formou denných záznamov, v ktorom autor zachytáva zážitky z osobného a spoločenského života.
- Paródia: Komická až satirická napodobnenina literárneho diela, ktorá zachováva jeho vážnu formu.
- Dialektizmy: Nárečové alebo miestne slová a slovné spojenia, ktoré slúžia ako charakterizačný prostriedok v reči postáv.
- Reflexívna lyrika: Básnik v nej uvažuje a zamýšľa sa nad tým, čo ho trápi.
tags: #umelecky #jazykove #prostriedky #slavik #a #ruza