Pestovanie lesnej škôlky na Slovensku: Kľúč k udržateľnému lesnému hospodárstvu

Les musí počas celého obdobia svojho života plniť funkcie, ktoré sa od neho očakávajú. Aby lesní hospodári zvládli komplexnú starostlivosť o les, vytvorili sa postupne odborné lesnícke špecializácie ako sú: hospodárske úpravy lesa (lesnícke plánovanie), pestovanie lesa, ochrana lesa, ťažba a manipulácia s drevom a ďalšie.

Pestovanie lesa je základný lesnícky odbor, ktorého úlohou je cielene usmerňovať rast lesa tak, aby počas celej jeho existencie plnil všetky funkcie, ktoré sa od neho očakávajú. Člení sa na dve časti: zakladanie lesa a usmerňovanie rastových a vývojových procesov.

Zakladanie lesa

K zakladaniu lesa sa pristupuje vtedy, ak nie je možné využiť prirodzenú obnovu pod materským porastom, alebo ak ide o zalesňovanie nezalesnených pozemkov.

Zalesňovanie aj umelú obnovu môžeme vykonávať dvoma spôsobmi:

• sejbou semena alebo plodov priamo na plochu, kde má porast vzniknúť,
• výsadbou rozlične starých stromčekov - sadeníc, ktoré sa získali vybratím z prirodzeného zmladenia pod materským porastom, alebo boli dopestované v lesnej škôlke.

V lesníckej praxi sa uplatňuje kombinovaná obnova. Prirodzená obnova sa na miestach, kde je bežnými lesníckymi postupmi nedosiahnuteľná, dopĺňa umelou obnovou. Na Slovensku sa ročne umelou obnovou zalesní približne 10 tisíc hektárov.

Lesné semenárstvo

Cieľom lesného semenárstva je v prvom rade zabezpečiť, aby sa zachoval a náležite využíval genofond našich domácich drevín, ktoré sa na rozdiel od okolitých štátov u nás v značnej miere zachovali. Pre zabezpečenie tohto cieľa sa najčastejšie využívajú porasty uznané pre zber semena, semenné porasty, výberové stromy, ako aj klonové archívy a semenné sady. Semeno takto systematicky získané sa odborne ošetruje a skladuje a pred výsevom špeciálne upravuje.

Lesné škôlkarstvo

Lesné škôlky sú špeciálne plochy slúžiace na dopestovanie výsadby schopných sadeníc potrebných na umelú obnovu lesa a na zalesňovanie nezalesnených plôch, ale aj na účely parkovníctva a sadovníctva. Úlohou škôlkarstva je zabezpečiť dostatočný počet výsadby schopných sadeníc lesných drevín v požadovanom druhovom zastúpení pre každoročnú výsadbu.

Výmera lesných škôlok na Slovensku je približne 800 ha a ročne sa z nich vyprodukuje 200 miliónov sadeníc. Lesné škôlkarstvo má na Slovensku niekoľko storočnú tradíciu a bez kvalitne vypestovaných a umelo vysadených sadeníc by sme tu dnes časť našich lesov určite nenašli.

Príklad lesnej škôlky Tučín

Lesná škôlka Tučín sa nachádza v katastri obce Vinné a má výmeru 1,0 ha + 0,7 ha ostatných plôch. V škôlke pestujeme lesné dreviny potrebné na umelú obnovu lesov, a to buk lesný, dub zimný a letný, smrek obyčajný, borovicu lesnú, smrekovec opadavý a jedľu bielu v zmysle platných zákonov a vyhlášok pre pestovanie a distribúciu lesného reprodukčného materiálu. Ako doplnok pestujeme ešte okrasné dreviny: tuju mlyňanskú - vhodnú na živé ploty a smrek pichľavý. Sadenice pestujeme výhradne na substrátoch rašeliny, alebo používame nami vyrobený kompost. Z tohto dôvodu naše sadenice majú bohatý koreňový systém, ktorý je hlavnou podmienkou dobrého ujatia sadeníc.

Skúsenosti z dlhodobého pôsobenia v lesníckej praxi (28 rokov práce na Lesnej správe) prenášame do našej výroby a snažíme sa vypestovať sadenice čo najviac vhodné pre zalesňovanie v našich podmienkach (nie staré sadenice s dobrým koreňovým systémom). Následne po vyzdvihnutí, balení a ošetrení koreňového systému agrisorbom Vám dopravíme sadenice na vlastné náklady.

Výzvy a zmeny v škôlkarstve

S vývojom legislatívnych predpisov a technologických postupov v súčasnosti umelá obnova už nie je hlavným spôsobom, ako obnoviť les. Prirodzená obnova postupne preberá jej miesto, čo sa, samozrejme, odráža aj na potrebe sadbového materiálu. Ak sa napríklad pred 10-15 rokmi pohybovala spotreba na Slovensku na úrovni 65-70 miliónov sadeníc, v súčasnosti je to len okolo 35 miliónov.

Vplyv na to má nielen stúpajúci podiel prirodzenej obnovy, ale aj úprava hektárového normatívu spotreby sadeníc na množstvo, ktoré postačuje pre optimálny vývoj založených kultúr. Keď k tomu pridáme aj pokles možností umiestniť produkciu do zahraničia (hlavne do Českej republiky), je jasné, že prevádzkovanie lesných škôlok už nie je tou atraktívnou a výnosnou podnikateľskou činnosťou, ktorá mnohých nalákala na obstarávanie licencií pre pestovanie a obchodovanie s lesným reprodukčným materiálom. Kvalitné lesné škôlky a odborne zdatní škôlkári sa však určite nestratia.

V blízkej budúcnosti už k žiadnym dramatickým poklesom spotreby u nás nedôjde, nepredvídané okolnosti - napríklad v podobe kalamít - ju môžu aj zvýšiť. A tu prichádzame aj k problému optimálnej odbytovateľnosti vyprodukovanej výroby. Vzhľadom na dĺžku výrobného cyklu - v prípade škôlkovaných sadeníc až 4-5 rokov - nie je jednoduché zladiť výrobu so spotrebou, zvlášť, keď do spotreby zasahujú rôzne okolnosti, ako je aktuálna finančná situácia lesných podnikov, možnosti odsunov zalesňovania, zmena drevinovej skladby a podobne. Realitou potom naozaj je, že nepoužité sadenice prerastú a musia sa likvidovať. Lesy SR sa snažia týmto situáciám predchádzať, keď permanentne aktualizujú výhľadovú potrebu sadeníc, aby škôlkári vedeli prispôsobiť svoju výrobu reálnym požiadavkám odštepných závodov. Situáciu by výrazne mohol zlepšiť aj prechod na pestovanie krytokorenných sadeníc s krátkou, 1-ročnou výrobnou dobou, takpovediac pestovanie na základe ročnej objednávky.

Nový zákon a vyhláška o lesnom reprodukčnom materiáli prináša určité zmeny, s ktorými sa lesnícka prevádzka bude musieť vysporiadať. Do akej miery zjednodušia alebo skomplikujú život, je predčasné hodnotiť, pretože zákon v rámci prechodných ustanovení umožňuje ešte v súčasnosti postupovať pri prenose lesného reprodukčného materiálu podľa predchádzajúcej legislatívy. Určitým zjednodušením je však určite zníženie počtu semenárskych oblastí. Naopak, zmena zásad vertikálneho prenosu z výškových zón s presne vymedzenými limitmi nadmorských výšok na lesné vegetačné stupne prinesie aj komplikácie. Pri lesných vegetačných stupňoch, ktoré sú charakterizované prírodnými podmienkami, dochádza v určitých nadmorských výškach k ich prekryvu, napriek tomu prenos medzi nimi nie je povolený. Vyžiada si to zmenu vo využívaní určitých semenných zdrojov na zber, v tvorbe zásob semena, v presnejšom plánovaní výroby a následne aj potreby sadbového materiálu.

So zmenami sa v rámci Lesov SR stretli doteraz hlavne škôlkári ako osoby odborne spôsobilé na prácu s lesným reprodukčným materiálom pri zbere a pri vydávaní listov o pôvode. Zmeny nastali aj v oblasti uznávania zdrojov lesného reprodukčného materiálu, s tými sa stretli na tých odštepných závodoch, kde prebehla obnova plánov starostlivosti o les (PSL).

Prehľad lesných škôlok a služieb na Slovensku

Nižšie uvádzame prehľad firiem a organizácií, ktoré sa zaoberajú lesnými škôlkami a súvisiacimi službami na Slovensku:

Ochrana lesa

Hlavnou úlohou ochrany lesa je včas rozoznať príznaky pôsobenia škodlivých činiteľov, vykonávať preventívne opatrenia a v prípade potreby uskutočniť obranné opatrenia proti konkrétnym škodcom.

Škodlivé činitele v lesníctve

Škodlivé činitele v lesníctve rozdeľujeme na:

• biotické - patria tu stavovce, hmyz, huby a pod.,
• abiotické - sú to sneh a námraza, sucho, vietor,
• antropogénne - je to hlavne znečistenie ovzdušia.

Opatrenia v rámci ochrany lesov

Opatrenia v rámci ochrany lesov môžeme rozdeliť na:

Preventívne opatrenia

Základným princípom prevencie je uplatňovanie takých spôsobov obhospodarovania lesa, ktoré zabezpečujú čo najviac stabilné ekosystémy. Pri tom je potrebné uplatňovať všeobecné zásady:

Pri pestovaní lesa:

• voľba vhodného hospodárskeho spôsobu a tvaru lesa,
• pestovanie stanovištne vhodných drevín,
• úprava štruktúry porastov - druhové a vekové zloženie, hustota stromov, počet jedincov.

Pri ťažbe dreva:

• preventívna ťažba porastov náchylných na poškodenia,
• voliť vhodné obdobie ťažby a zabezpečiť včasný vývoz,
• dodržiavanie zásad porastovej hygieny.

Osobitné podmienky ochrany:

• zlepšenie podmienok pre prirodzených nepriateľov škodcov,
• vnášanie prirodzených nepriateľov do porastov,
• podpora odolnosti porastov hnojením.

Obranné opatrenia

V lesnícky vyspelých krajinách sa v obrane proti biotickým škodcom využíva metóda, ktorá vhodne kombinuje technické a biologické postupy, aby sa čo najúčinnejšie a bez negatívneho pôsobenia na prírodné prostredie dosiahol cieľ udržať populácie biotických škodcov pod hranicou ich hospodárskej škodlivosti.

Obrana sa delí na technickú a biologickú. V technickej sa používajú prostriedky pôsobiace mechanicky, biotechnicky či chemicky. V biologickej sa používajú proti škodcom živé organizmy alebo organické látky.

Podľa charakteru prípravkov voči škodcom sa obrana člení na mechanickú, chemickú, biologickú a biotechnickú. Najčastejšia mechanická obrana je kladenie lapákov, t.j. zámerne zrúbaných stromov slúžiacich ako lákadlo na prilákanie podkôrnikov - lykožrútov a na ich následné zničenie. V chemickom boji sa využívajú chemické prípravky, ktoré škodcov usmrcujú, znemožňujú ich aktivitu, alebo odpudzujú.

V biologickom boji sa používajú metódy, ktoré zabezpečia zničenie len úzkej skupiny škodcov. Neusmrcujú sa popri tom iné organizmy a nevnášajú sa do prostredia cudzorodé látky, ktoré by mohli spôsobiť nerovnováhu prostredia.

Lesnícka ochranárska služba

Špecializované stredisko Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen, ktorého špecialisti s celoslovenskou pôsobnosťou spracovávajú materiál o výskyte škodlivých činiteľov s prognózou na nasledujúci rok. Zabezpečujú poradenskú, inštruktážnu, monitorovaciu činnosť v súvislosti s ochranou lesa.

Protipožiarne opatrenia

Vykonávajú sa v súlade s platnou legislatívou v lesníctve, ochrane prírody a ochrane pred požiarmi. Tieto napríklad zakazujú vypaľovať porasty bylín, krov a stromov, zakladať oheň mimo vyhradených miest, kde by mohlo dôjsť k jeho rozšíreniu, spaľovať horľavé látky na voľnom priestranstve. Ustanovujú povinnosti pre vlastníkov či obhospodarovateľov lesa, ktoré sú povinní v súvislosti s ochranou lesa pred požiarmi dodržiavať.

Od roku 2001 štát financuje leteckú požiarnu službu, ktorá v čase zvýšeného požiarneho rizika monitoruje územie Slovenska a spozorovaný požiar ohlasuje Hasičskému a záchrannému zboru a v súčinnosti s pozemnými protipožiarnymi službami zabezpečovanými vlastníkom lesa zabezpečuje lokalizáciu a následné hasenie požiaru.

Ťažba dreva

Ťažba dreva patrí medzi základné lesnícke výrobné procesy. Do tohto komplexného procesu patrí stínanie stromov, ich opracovanie, triedenie, približovanie, sústreďovanie, odvoz a expedícia jednotlivých sortimentov dreva.

Ťažba dreva nie je len „žatvou“ lesa a zberom úrody. Správnou ťažbou sa les aj vychováva, chráni, buduje a vytvára sa aj jeho kvalita. Ťažba dreva spočíva vo vychovávaní lesných porastov výchovnými ťažbami, v obnove lesa obnovnými ťažbami, spracovávaní kalamít rôzneho druhu a rozsahu a mimoriadnymi ťažbami v súvislosti s rôznou inou ľudskou činnosťou a potrebami.

Technológia ťažby dreva

Až do roku 1825 sa na Slovensku ťažilo drevo pomocou sekery. Po tomto roku, kedy komorský lesmajster Jozef Dekret-Matejovie zavádza namiesto sekery pílu „bruchatku“, sa drevo nie rúbe, ale píli. V druhej polovici 50-tych rokov minulého storočia sa začali používať motorové píly. Novú kvalitu v ťažbe dreva predstavujú harvestory, stroje, ktoré z pilčíka urobili operátora, ktorý z kabíny tohto stroja riadi spíľovanie, odvetvovanie stromov a manipulovanie kmeňov.

Ťažbové metódy

Ťažbové metódy sa delia na:

• Stromovú - je to najstaršia technológia, pri ktorej sa hotové sortimenty vyrábajú priamo pri pni, t.j. na mieste, kde bol strom spílený.
• Kmeňovú - po spílení stromu v poraste je tento na mieste odvetvený a nerozrezaný sa sústredí na odvozné miesto, t.j. miesto pri lesnej ceste, po ktorej je vyvezený von z lesa.
• Celostromovú - pri nej je strom v poraste len spílený. Všetky ostatné operácie sa vykonávajú na odvoznom mieste alebo na sklade dreva.

Na Slovensku prevláda v ťažbe dreva motorová píla.

Doprava dreva

Kým v minulosti patrili k hlavným dopravným prostriedkom lesné šmyky a rizne, doprava dreva po vode, neskôr to bol konský záprah, lanovky, lesné železnice, dnes je to v približovaní dreva z porastu konský záprah a ďalej traktorové vývozné súpravy a lanovky.

K doprave dreva patrí:

• Sústreďovanie dreva - je technologický postup, pri ktorom sú kmene stromov sústreďované na vývozné, respektíve odvozné miesto. Voľbu sústreďovacieho prostriedku určuje terén a drevná surovina, ktorá sa má sústrediť. Prevládajúcimi sústreďovacími prostriedkami na Slovensku sú špeciálne kolesové traktory. Ďalšími druhmi traktorov, ktoré sa používajú, sú univerzálne a pásové. Drevo sa ďalej sústreďuje ťažnými zvieratami, najmä koňmi, lanovými dopravnými zariadeniami a aj gravitáciou.
• Odvoz dreva - nadväzuje na sústreďovanie dreva. Je to doprava dreva z lesného skladu či z odvozného miesta v lese na hlavný, t.j. manipulačný alebo expedičný sklad, alebo priamo k odberateľovi. Používajú sa tu motorové vozidlá a prípojné vozidlá. Motorové vozidlá, nákladné automobily, ťahače a traktory majú vlastný pohon. Prípojné vozidlá nemajú vlastný pohon, pripájajú sa za motorové vozidlá, sú to prívesy, poloprívesy a návesy. Nakladanie dreva na tieto prostriedky sa robí najčastejšie hydraulickou rukou. Pri odvoze dreva prevládajú odvozné súpravy s dopravou dreva v dĺžkach nad 6m.

Triedenie (sortimentácia) dreva

Triedenie je činnosť, pri ktorej sa nadzemná časť stromu s hrúbkou nad 7 cm roztriedi podľa dreviny, rozmerov, znakov kvality a účelu použitia na sortimenty. Tak podľa slovenskej technickej normy máme 7 tried akosti. Od najkvalitnejších na výrobu hudobných nástrojov a dýh, cez výrezy na výrobu zápaliek, preglejok, športových potrieb, ďalej na piliarske spracovanie, banské drevo a žrde, drevo určené na mechanické a chemické spracovanie - buničina a drevené uhlie po palivo a lesné štiepky vyrábané prevažne zo zvyškov po ťažbe.

Plánovanie v lesníctve

Rámcové plánovanie

Rámcové plánovanie rieši spôsoby obhospodarovania lesov tak, aby sa dosiahli ciele a poslanie lesov v príslušnej lesnej oblasti. Spracúva sa bez ohľadu na vlastníctvo a užívanie lesa.

Komplexné zisťovanie stavu lesa a vývoja lesných porastov vykonáva prieskum ekológie lesa a ďalšie špeciálne prieskumy (ekológie lesa, ekonomických pomerov, lesnej cestnej siete). Hlavnými výstupmi rámcového plánovania sú modely hospodárenia, ktoré obsahujú:

• základné rozhodnutia, ktorými sa stanoví napríklad rubná doba pre jednotlivé dreviny, doba zabezpečenia lesa a pod.,
• ciele hospodárenia, ktorými sú napríklad cieľové drevinové zloženie lesných porastov v ich rubnej dobe, cieľová produkcia drevín a ich sortimentov a pod.,
• zásady hospodárenia, ktorými sú zásady výchovy, obnovy, zakladania, rozčleňovania porastov a pod.

Podrobné plánovanie

Podrobnými plánmi vypracovávanými pre lesné hospodárstvo sú programy starostlivosti o les (PSL). Spracúvajú sa pre časti lesa podľa ich užívania - lesné celky (LC). Sú spravidla vypracované na obdobie 10 rokov. PSL premietajú do konkrétnych hospodárskych postupov rámcové plánovanie. Obsahujú opatrenia na zlepšenie funkcií lesov z hľadiska pestovania lesov, ochrany a tvorby životného prostredia, produkcie dreva a ostatných funkcií lesov na základe najnovších vedeckých poznatkov. Návrhy PSL vypracúvajú fyzické alebo právnické osoby na základe osvedčenia o odbornej a technickej spôsobilosti. PSL má zákonne predpísané náležitosti.

tags: #pestovanie #lesne #skolky #na #slovensku

Populárne príspevky:

• Ako získať bohatú úrodu uhoriek
• príbeh o Narcisovi a ozvene
• Pozrite si skvosty prírody v Rakúskych Alpách
• Viac o nechtíku lekárskom
• Pestovanie kaktusov s červenými kvetmi