Komplexný sprievodca pestovaním paradajkových priesad

Rajčiaky sú u nás veľmi obľúbené a majú v svetovej i slovenskej kuchyni nenahraditeľné miesto. Ak ste aspoň raz vyskúšali, ako chutia paradajky vypestované v záhradke, dáte nám za pravdu, že tie zo supermarketu sú už na vedľajšej koľaji. Pestovanie vlastnej zeleniny, vrátane paradajok, je pre mnohých záhradkárov potešením. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny.

Vďaka predpestovaniu sadeníc paradajok sa dočkáte úrody skôr a s veľkou pravdepodobnosťou i jej väčšieho množstva. Predpestovaním získate niekoľko vzácnych týždňov pestovateľského času. Teplomilné rastliny i tie s dlhou dobou rastu, ako paradajky, by v našich klimatických podmienkach nemali dostatok teplých pestovateľských dní na to, aby bez predpestovania dozreli.

Prečo pestovať vlastné priesady?

• Záruka kvality: Keď si zo semien predpestujete vlastné sadenice, je predpoklad, že ich budete mať zdravšie, kvalitnejšie, odolnejšie, pretože im venujete starostlivosť od prvého dňa a viete, čo zahŕňa starostlivosť o ne.
• Výber odrôd: Pri predpestovaní si vyberáte semená podľa odrôd, ktoré vy sami chcete. Nemusíte sa výberom prispôsobovať len tým odrodám sadeníc, ktoré sú dostupné v predaji.
• Plánovanie výsadby: Predpestovaním si sami môžete naplánovať výsadbu do záhrady. Nemusíte sa prispôsobovať druhovej a časovej dostupnosti kupovaných sadeníc.
• Cenová úspora: Predpestovanie zo semien vás cenovo vyjde oveľa lacnejšie. Nákup už vypestovaných priesad rastlín je finančne náročnejší ako cena osiva.

Paradajky obsahujú lykopén, najsilnejší prírodný antioxidant. Domáce vypestované paradajky majú vynikajúcu chuť, ktorej sa nevyrovná žiadna umelá paradajka zo supermarketu. Rajčiaky sú u nás veľmi obľúbené. Keď dostanú všetko, čo potrebujú, budú rodiť až do prvých mrazov.

Ako vypestovať zdravé priesady: Krok za krokom

Dopestovanie priesad trvá približne dva mesiace. S výsevom je vhodné začať v predstihu, ideálne na prelome zimy a jari, teda od polovice februára do marca.

1. Príprava semien a správny čas výsevu

Semená paradajok si môžete zakúpiť v záhradkárskych predajniach. Ak ste si v minulom roku nechali semená z vlastných plodov, môžete ich použiť, pokiaľ sa nejedná o hybridné odrody. Vhodným obdobím na výsev paradajok je teda druhá polovica februára až začiatok marca. Dopestovanie priesad trvá 2-3 mesiace.

Na obaloch semien získate množstvo informácií potrebných k pestovaniu - požiadavky na svetlo, pôdu, vodu, kedy začať s predpestovaním či vysádzaním priamo do záhonu, hĺbku a vzdialenosť výsevu a podobne. Tieto informácie sú dôležité pre úspešné pestovanie.

Správne si naplánujte čas výsevu! Preto nezačínajte s vysievaním osiva príliš skoro! Pri výpočte termínu radšej pripočítajte niekoľkodňovú rezervu, ak by nastalo nepriaznivé počasie v plánovanom čase výsadby do záhrady. Čas vysievania naplánujte podľa posledných mrazov vo vašej oblasti. U každej rastlinky je to osobitné, ale všeobecne platí 6 až 8 týždňov pred poslednými mrazmi.

Ak máte možnosť vysievať semená vo vykurovanom skleníku, napríklad u paradajok a papriky môžete začať už v januári. V nevykurovaných skleníkoch v polovici februára.

2. Dezinfekcia a výber nádob

Dezinfikujte všetky nádoby, ktoré použijete na výsádzanie, či ide o minipareniská, zakoreňovače, kvetináče. Nemusíte kupovať nové, ale môžete použiť takmer akýkoľvek druh nádoby s minimálnou hĺbkou 5 cm a otvormi na odtekanie vody. Ak svoje kvetináče nevyčistíte, môže dôjsť k prenosu patogénov na vaše sadenice a prispejete tak k následným nepríjemnostiam pri pestovaní.

Priesady si buď zakúpime v záhradkárskom obchode, alebo si ich vypestujeme zo semien. Semienka posadíme do téglikov, ktoré musia mať na dne otvory na odtok prebytočnej vody.

3. Kvalitná zemina a substrát

Pri použití zeminy je dôležité mať kvalitný substrát. Aby mal dobré fyzikálne vlastnosti, s schopnosťou zadržiavať v sebe vodu a živiny. Dôležité sú aj chemické vlastnosti ako napríklad správne pH pôdy, ale aj obsah živín nevyhnutných pre priaznivý vývoj mladých rastlín. Z tohto dôvodu sa odporúča pri predpestovaní používanie zeminy určenej na vysievanie semien. Klasická záhradná pôda je príliš ťažká a nevyhovujúca pre klíčiace priesady. Takýto kvalitný je Výsevný substrát Prémium, vytvorený pre optimálne podmienky klíčenia. Obsahuje len certifikované kvalitné zložky, ktoré sú odporúčané pre ekologické pestovanie.

Vďaka obsahu hmyzieho hnojiva, alginitu a zeolitu pri vysievaní alebo pikírovaní vyklíčených rastlín už nemusíte nič pridávať a môžete ho rovno použiť. Touto trojkombináciou organických, organicko-minerálnych a minerálnych pomocníkov je zabezpečené najlepšie štartovné pre vaše budúce rastlinky.

Môžete si namiešať aj VLASTNÝ VÝSEVNÝ SUBSTRÁT na výsev semien. Ako na to?

1. Zoberte si 1 diel kvalitnej preosiatej pôdy pre výsev.
2. Pridajte 1 diel rašeliny alebo kompostu (poskytujú dostatok živín pre rastliny).
3. Pridajte 1 diel piesku (zabezpečuje dobrú drenáž).
4. Dôkladne premiešajte všetky zložky, aby ste dosiahli rovnomernú zmes.
5. Substrát môžete sterilizovať tým, že ho dáte na 15 minút do rúry vyhriatej na 180 stupňov °C, aby ste zničili choroboplodné zárodky a škodcov.

Odporúčané hnojivá a prísady:

• Hnojivá z hmyzieho trusu (Hnojík a TRusEko Agro Prémium): Zabezpečia správne vyváženú výživu s dlhodobým uvoľňovaním živín, podporia imunitu rastlín a vďaka Chitínu pôsobia repelentne na škodcov.
• ZEOLIT (ZeoSand a Zeolit Agro): Zkvalitňujú a detoxikujú pôdu, zvyšujú využitie živín rastlinami a prevzdušňujú pôdu. Zvyšujú úrodnosť pôdy, udržiavajú v pôde vodu a zabraňujú vyplavovaniu živín.
• HUMAC® Agro: Prírodný stimulátor úrodnosti pôdy, pôdny detoxikant s aktivovanými humínovými kyselinami. Pomáha v pôde udržať vodu, zásobuje rastliny živinami a podporuje potrebné pôdne mikroorganizmy.
• Alginit: Organicko-minerálna hornina, ktorá vo väčšej miere udržiava vodu v pôde (1kg zadrží až 1,5 litra vody), detoxikuje, znižuje potrebu hnojív a sám je hnojivom.

4. Ako vysievať semená

Po pripravení substrátu a jeho obohatení, si vydezinfikované zakoreňovacie nádoby naplňte zeminou. Nedajte ju však úplne po vrch, maximálne 3 cm od hornej hrany zakoreňovača. Semená rastlín sa vysievajú do rôznych hĺbok a vzdialeností od seba. Vo všeobecnosti platí, že semiačka vysievame do hĺbky podľa ich veľkosti: veľkosť krát 3.

Najmenšie druhy semiačok, ktoré rovnomerne vysejete, nie je väčšinou nevyhnutné zakryť zemou. No je vhodné prekryť ich napríklad tenkým papierovým obrúskom, aby sa nevyplavili na jedno miesto. Nakoniec nezabudnite semiačkam dopriať vlahu. Ideálne je použiť rozprašovač.

5. Označovanie sadeníc

Aby ste vedeli odlíšiť jednotlivé odrody, nezabudnite si označiť vysadené semiačka a ich odrodu, prípadne dátum výsevu. Môžete použiť či už vlastné alebo kúpené menovky.

6. Svetlo a teplota sú rozhodujúce

Zvyčajne v čase predpestovania sadeníc sú svetelné podmienky vo všeobecnosti slabšie. Preto ideálnym priestorom je skleník, fóliovník či parenisko. Ak ich nemáte, môžete použiť parapetné dosky. Po vyklíčení rastlín ich umiestnite na miesto, kde budú mať väčšinu dňa dostatok svetla.

Pre klíčenie plodovej zeleniny (paradajky, paprika, uhorky) je optimálna teplota okolo 25 °C. Po prvých klíčkoch je vhodné teplotu znížiť na 20 °C. Pri ostatných klíčiacich semenách sa odporúča teplota okolo 18 °C. Všeobecne sa neodporúča pokles teplôt pod 10 °C.

Po vzídení rastlín je dobré priestor vyvetrať na teplotu pätnásť stupňov, ktorá podporí tvorbu koreňového systému. Len čo sa vytvoria pravé listy, cez deň udržujte teplotu na úrovni asi dvadsaťpäť stupňov, no počas noci opäť na pätnástich. Takto sa oddiali kvitnutie. Vyššia teplota a nižšia svetelnosť vedú k slabým, vytiahnutým rastlinám s oslabenou stonkou. Také sú náchylné na napadnutie hubovými ochoreniami.

7. Pikírovanie - presádzanie sadeníc

V čase keď mladé sadeničky majú zvyčajne 2 a viac pravých listov, je potrebné ich pikírovať, presádzať do samostatných kvetináčov. Rastlinám po vyklíčení sa vyvinú ako prvé na pohľad dva malé lístky, ktoré sú v skutočnosti zdrojom pre klíčiace semená. Ďalšie listy, ktoré im narastú sú už vzhľadovo odlišné, tvarované a označujú sa ako pravé listy. V nich už prebieha fotosyntéza.

Pri prepichovaní sa mladé paradajky presúvajú z pôdy, kde ste ich prvotne zasadili, na miesto, kde budú mať väčší priestor na rast. Zasadiť ich môžete do klasických plastových pohárikov, kvetináčov alebo zakoreňovačov. Pri vyberaní pridržiavajte rastlinky za klíčny lístok nie za stonku, aby ste predišli ich poškodeniu.

Pred pikírovaním sadeníc opäť dodajte zemine Hnojík, ZeoSand a HUMAC® Agro.

8. Hnojenie a zalievanie

Bez vody niet života. V počiatočnej fáze môžete vodu dodávať vo forme postrekov pomocou rozprašovača. V minipareniskách sa vlhkosť prirodzene udržiava, preto pri pestovaní v iných nádobách pamätajte na udržiavanie dostatočnej vlhkosti. Môžete použiť na prekrytie napríklad potravinársku fóliu alebo sklo. Vyhnite sa dlhodobému premáčaniu a doprajte svojim budúcim rastlinkám pravidelné vetranie. Voda, ktorou dopĺňate potrebnú vlhkosť by mala mať teplotu vzduchu.

Ako zálievka je vhodný výluh z hmyzieho trusu. Poslúžia vám v tom TRusEko Agro Prémium a Hnojík. Takto hnojte približne 1x za týždeň a pokračujte v pravidelnom hnojení počas celej vegetácie. Bez pravidelnej výživy budú vaše rastliny oslabené, čo sa prejaví aj na veľkosti úrody aj na náchylnosti na ochorenia.

Ak budete používať zalievanie do spodnej misky pod kvetináčom, po približne 30-tich minútach prebytočnú zálievku zlejte. Môžete ju využiť pre svoje ďalšie rastliny. Ak korene sadeníc budú dlhodobo premočené, môže dochádzať k odhnívaniu koreňovej časti rastlín. Nadmerná vlhkosť vedie aj k hubovým ochoreniam a padaniu klíčiacich rastlín. Posyp ZeoSandom alebo Zeolitom Agro po pôde okolo rastlín pomáha proti plesni.

9. Zabezpečte jemné prúdenie vzduchu

Štúdie ukazujú, že rastliny pri pestovaní vystavené jemnému vánku sú odolnejšie oproti tým, ktoré sú pestované v pokojnom prostredí. Pri starostlivosti o svoje rastliny nezabúdajte aj na každodenné vyvetranie. Jemné prúdenie vzduchu a pravidelné vetranie pôsobia zároveň preventívne proti padaniu klíčiacich rastlín i hubovým chorobám.

Proti padaniu a ochoreniam odporúčame použiť aj ZeoSand Sil M20 a tepelne aktivovaný MegaSil Agro, ktoré sa v týchto prípadoch ukázali ako skvelý pomocníci.

10. Otužovanie priesad pred výsadbou

Približne 2 týždne pred výsadbou do záhrady začnite postupne rastliny otužovať. Tým ich pripravíte na prechod z interiéru do exteriéru. Tento prechod je pre rastliny veľmi náročný, preto nevynechajte tento dôležitý krok. Začnite 1 hodinou denne. Umiestite do vonkajšieho priestoru svoje sadenice mimo priame slnečné žiarenie a do závetria. Postupne pridávajte čas, ktorý doprajete svojim rastlinám na otužovanie. Ku koncu druhého týždňa odkladajte rastliny do vnútra už len počas noci. Posledným krokom otužovania je nechať ich vo vonkajšom priestore aj v noci.

Kedy sadiť paradajky do zeme?

Rajčiaky patria k teplomilným druhom zelenín, preto sa s ich vysádzaním netreba ponáhľať. Počkajte, kým pominie riziko neskorých jarných mrazov, ktoré by mali definitívne pominúť po troch zmrznutých v polovici mája. Optimálna teplota na pestovanie sa pohybuje okolo 22 °C. Teploty pod 12 °C už zastavujú rast, rovnako sú nebezpečné aj horúčavy nad 35 °C.

Kvalitné sadenice paradajok s výškou okolo 20 cm a 3-5 pravými listami by mali byť pripravené do 5-7 týždňov od výsevu. Do voľnej pôdy alebo skleníka ich však môžete vysadiť až po pominutí jarných mrazov, čo je zvyčajne v druhej polovici mája.

Pokiaľ chcete paradajky vysádzať vonku v záhonoch, úplne stačí, keď začnete s výsadbou sadeníc až na sklonku marca. Plánujete sadiť paradajky do skleníka či fóliovníka? V tom prípade začnite s výsadbou sadeníc v prvej polovici marca.

Ako sadiť paradajky do zeme?

Pôda, do ktorej rajčiak vysadíte, by nemala byť stále premokrená, s nízkym či príliš vysokým pH, bez živín. Najlepšia je priepustná pôda, bohatá na humus a živiny. Ideálne pH je blízko neutrálnej hodnoty, čiže mu neškodí mierne kyslé ani mierne zásadité prostredie (pH 5,5 až 7,0).

Pri vysádzaní použite širší spon, asi 60 cm pre rajčiaky pestované pri opore (kolíkoch, tyčiach). Kríčkové a nízke rajčiaky môžu byť k sebe bližšie, a to asi na vzdialenosť 40 cm. Nič nepokazíte ani širším sponom, výsadba bude vzdušnejšia.

Pri výsadbe do zeme je dôležité vybrať vhodné miesto s dostatkom slnečného žiarenia a teplomilnou, humóznou a dobre priepustnou pôdou. Pred výsadbou je vhodné pôdu prehnojiť kompostom alebo inými vhodnými organickými látkami.

Sadenice paradajok nikdy nesadíme zvisle do zeme, ale kolmo tzn. že rastlinku oprieme o jamku a zasypeme pôdou. Sadenicu zasypeme pôdou a pôdu poriadne zatlačíme, aby po zaliatí nevznikla jamka. Sadenice výdatne zalejeme. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Pri vysádzaní je dobré k priesade hneď umiestniť oporu a priviazať ju, aby sa nezlomila. Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky.

Pestovanie na balkóne či terase

Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. Ideálne je ak máte balkón na slnečnej strane. Vyberte si vhodnú nádobu, ideálne väčší kvetináč (paradajky môžete vysadiť aj do rôznych debničiek či pevných vriec). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu.

Starostlivosť o vysadené rastliny

Pravidelná zálievka je kľúčová, no treba dbať na to, aby pôda nebola ani príliš suchá, ani premokrená. Voda by sa mala aplikovať najmä ku koreňom, pričom sa vyhnite polievaniu listov, aby ste predišli vzniku plesňových ochorení. Počas dozrievania zalievame opatrne pri korienkoch, vyhýbajte sa listom. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom.

Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Zaštipovanie (vylamovanie zálistkov)

Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6.

Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

Najčastejšie choroby a škodcovia paradajok

Rajčiaky sú na hnojenie náročnejšie ako napríklad mrkva, keďže patria do prvej trate. Na rast potrebujú dostatok vody v pravidelných intervaloch a, samozrejme, vzduch ako prevenciu chorôb.

Choroby:

• Pleseň zemiaková (fytoftóra): Veľmi agresívna hubová choroba listov paradajok, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Ochránite ich prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto.
• Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
• Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok, prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami.
• Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie.
• Hniloba špičiek plodov: Má príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov, často sa vyskytuje v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom.
• Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, najmä pri prudkej zmene počasia.

Škodcovia:

• Strapka západná: Drobné hmyzy, ktoré vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Prevenciou sú ochranné siete a odstraňovanie burín.
• Pásavka zemiaková (mandelínka): Pochutí si na paradajkách, zemiakoch a baklažánoch. Účinné sú prípravky s inhibítormi tvorby chitínu.
• Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu. Chemické ošetrenie musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní.
• Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť a spôsobujú žltnutie a opadávanie listov. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok.

Obľúbené odrody paradajok

Paradajkový trh je plný špecifických druhov. K obľúbeným patria bezpochyby cherry paradajky a im podobné kokteilové paradajky, ktoré majú malé okrúhle plody. Medzi frekventovanými druhmi nájdeme kríčkové odrody, tie smelo vypestujete aj na balkóne. Okrem spomínaného delenia pestovatelia ešte rozlišujú rýchlo rastúce paradajky s veľkými plodmi - takéto druhy potrebujú nejaký oporný bod (ide o takzvané indeterminantné odrody).

Tu je prehľad niektorých obľúbených odrôd paradajok:

tags: #pestovanie #paradajkovych #priesad

Populárne príspevky:

• Sprievodca pestovaním holandských tulipánov
• kompletný prehľad služieb Salónu Harmónia
• Ako pestovať a starať sa o ibištek
• Sprievodca pre pestovateľov bonsajov
• Kvet z našej krvi