Pestovanie paradajok na predaj: Komplexný sprievodca pre bohatú úrodu na Morave a Slovensku

Paradajky patria medzi najobľúbenejšie plodiny v záhradách aj na balkónoch. Ich pestovanie nie je zložité, avšak vyžadujú si dostatok tepla, svetla, vody a živín. Správna starostlivosť je kľúčová pre bohatú úrodu šťavnatých a chutných plodov.

Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť.

Dnešné paradajky majú korene v Andách a rastú v častiach Bolívie, Čile, Kolumbie, Ekvádoru a Peru. Od voľne rastúcej divokej rastliny v Amerike až po tisíce odrôd pestovaných po celom svete, sa dnes paradajky vyvinuli do jednej z najobľúbenejších potravinárskych plodín na svete.

Paradajka je technicky ovocie, ktoré sa niekedy považuje za zeleninu. Zmätok nastal po 90. rokoch 19. storočia. Anglické slovo pre paradajka pochádza zo španielskeho slova tomate, ktoré samotné pochádza zo starovekého aztéckeho jazyka Nahuatl, slova tomatl. Keď boli paradajky v 16. storočí prvýkrát uvedené do Európy, boli malé, zlaté a o veľkosti čerešní. Tento vzhľad im dal názov „zlaté jablká“. Mnoho krajín to považovalo za inšpiráciu a pomenovalo ich zlatými názvami, ako napr. nemecký „goldapfel“.

Čína je najväčším producentom paradajok a predstavuje približne štvrtinu celkovej svetovej produkcie.

Výber a predpestovanie sadeníc

Paradajky sa radia k rastlinám, ktoré je potrebné predpestovať. Ak by ste sa rozhodli preskočiť tento krok a sadiť paradajky priamo zo semena, narobili by ste si robotu. Ani v tých najhodnejších oblastiach na pestovanie paradajok sa to týmto spôsobom často nevydarí. V obchodoch teda hľadajte semená na predpestovanie paradajok.

Pri výbere sadeníc paradajok nie je rozhodujúca ich výška, ale predovšetkým mohutne vyvinutá koreňová sústava. Sadenice by mali byť v čase výsadby dostatočne silné a zdravé. Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu.

Predpestovanie sadeníc zo semienok

Vlastné predpestovanie sadeníc vám umožní vybrať si z omnoho širšieho spektra odrôd, než aké sú bežne dostupné v záhradných centrách. Semená vysievajte do hlbších nádob (minimálne 10 cm) s drenážnymi otvormi. Použite štandardný záhradnícky substrát a udržiavajte ho vlhký, no nie premokrený. Pre istotu môžete do jednej nádoby vysadiť dve semienka, pričom po vzídení nechajte rásť len to životaschopnejšie. Ak chcete ušetriť nejaké peniažky, alebo sa radi držíte odskúšaného, rovnako dobre poslúžia aj semienka z minuloročnej úrody.

S predpestovaním paradajok je dobré začať už s končiacim februárom prípadne začiatkom až v polovici marca. Semienka vysievajte v pravidelných rozstupoch do kvetináča alebo výsevnej nádoby do výsevného substrátu do hĺbky približne 3 mm. Výsevnú nádobu umiestnite najlepšie na vnútorný okenný parapet alebo na iné svetlé miesto, kde sa bude teplota pohybovať okolo 25 °C. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.

Len čo paradajky vytvoria jeden alebo dva pravé listy, je najlepší čas na ich presadenie - pikírovanie do plastových či rašelinových kvetináčov. Mladé rastlinky vysaďte pokojne približne o tretinu hlbšie, než pôvodne rástli. Pri pikírovaní použite čerstvý substrát určený na výsev a množenie.

Aklimatizácia sadeníc

Pred výsadbou do záhrady je nevyhnutné sadenice postupne aklimatizovať na vonkajšie podmienky. Tento proces by mal trvať minimálne 7 dní. Postupne ich premiestňujte von na polotienisté miesto chránené pred vetrom, pričom každý deň predlžujte ich pobyt vonku a postupne ich vystavujte priamejšiemu slnku. V posledný deň aklimatizácie ich môžete nechať vonku aj cez noc.

Výsadba paradajok

Kedy sadiť paradajky?

Výsadbu sadeníc paradajok do záhrady je vhodné načasovať na obdobie po posledných mrazoch, keď sa pôda dostatočne zohreje, ideálne nad 15 °C. V našich podmienkach to zvyčajne znamená obdobie od apríla do mája, v závislosti od lokality a sezóny.

Prvá vec, ktorú treba pochopiť, keď pestujete paradajky, je, že majú radi teplé počasie. Aj keď sa veľa ľudí pokúša zasadiť paradajky čo najskôr, faktom je, že táto metóda sa nevypláca. Paradajky zasadené skôr než je vhodné sú zbytočne vystavované riziku skorých mrazov a rastline hrozí úhyn. Prvým znakom toho, že je vhodný čas na výsadbu paradajok teda je, keď sa nočná teplota trvale pohybuje nad touto hranicou (10 ° C). Druhým znakom, že nadišiel čas sadiť paradajky je teplota pôdy. V ideálnom prípade by mala byť teplota pôdy 16 ° C. Na kontrolu teploty pôdy môžete použiť buď teplomer, alebo trik starých materí. Kedysi sa určoval správny čas na pestovanie rajčín tak, že ste zaryli prst do pôdy a vydržali minútu. Čas kedy sadiť priesady paradajok nastáva v polovici mája. Pre vonkajšiu výsadbu paradajok je ideálna druhá polovica mája, teda obdobie po „zamrznutých“. V teplom roku môžete aj trochu zariskovať a niekoľko sadeníc vysadiť aj koncom apríla. Po 15. máji nastáva teda obdobie, kedy by sme sa už nemali obávať vysádzať na vonkajšie záhony predovšetkým teplomilné rastliny, medzi ktoré patria paprika, paradajky, uhorky a tekvicovité plodiny.

Pokiaľ je počet dní do zretia menší ako počet dní do očakávaného prvého mrazu, môžete svoje paradajky stále sadiť. Všeobecne platí, že väčšina odrôd paradajok potrebuje na úplné dozrievanie 100 dní, ale existuje mnoho veľmi dobrých odrôd paradajok, ktorým na dozretie postačí 50-60 dní.

Príprava pôdy

Paradajky si vyžadujú veľmi úrodnú pôdu. Ideálna je prevzdušnená hlinitá a piesočnatá pôda. Paradajky preferujú neutrálne pôdy s pH 6,2 až 6,8. Najlepšie sa im darí v priepustných pôdach, ideálne piesočnatých s dostatkom organickej zložky. Ťažké, ílovité a kamenisté pôdy môžu viesť k menším úrodom. Pôda by mala byť obohatená kompostom a dobre prekyprená.

Pamätajte, že zdravá paradajka môže byť až 2 metre vysoká a obsypaná stovkou plodov, pričom zaberá relatívne malý priestor (kapusta zaberá viac miesta a produkuje iba jednu hlavu!). Najlepšie záhony pripravíte na príchod paradajky tak, že nebudete šetriť prírodným kompostom. Pre paradajky je veľmi prospešné napríklad organické hnojivo z morských rias, alebo hnoj z hydiny. Domáce hnojivo si môžete vyrobiť aj zo žihľavy či paprade a zvýšiť tak odolnosť paradajky. Paradajky patria do skupiny zeleniny prvej trate, čiže do skupiny najnáročnejšej na živiny. Ideálne je, ak na jeseň pôdu vyhnojíte hnojom, alternatívou je jarné zapracovanie väčšieho množstva kompostu do pôdy.

Dajte si pozor aj na to, aby ste nesadili do substrátu, v ktorom ste minulý rok alebo 2-3 pred ním pestovali papriku, paradajku alebo baklažán. Nemali by ste ich pestovať viac rokov na rovnakom mieste, ale ani na záhone, kde ste minulý rok pestovali zemiaky, baklažány, papriky či jahody. Po týchto plodinách by totiž mohli byť ohrozené chorobami i škodcami.

Spôsoby výsadby

Pri výsadbe do záhrady vyhĺbte dostatočne hlbokú jamu. Na dno môžete pridať kompost. Zo sadeníc odstráňte všetky lístky, ktoré vyrastajú pod najnižším poschodím vrcholových listov. Sadenice vysádzajte hlboko tak, aby celá stonka až do 2 cm od vrchných listov bola pod povrchom pôdy. Týmto spôsobom podporíte tvorbu koreňov zo stonky, čo rastline dodá silu a zlepší jej rast. Po zasadení pôdu dôkladne utlačte a výdatne polejte vodou. Pre kolíkové odrody ihneď zatlčte do pôdy oporu.

Pri sadeniciach paradajok sa odporúča zahĺbená alebo šikmá výsadba približne o tretinu hlbšie, než boli pôvodne pestované, prípadne po prvé listy. Zo stonky totiž vyrastú nové korene, ktoré sa pripoja k zásobovaniu rastliny živinami aj vodou. Sadenice je možné vysadiť aj naležato. Sadíme ich šikmo a hlboko. Rajčiaky saďte šikmo a hlboko. Keďže rajčiny vytvárajú nové korienky pozdĺž stonky, nebojte sa ich zasadiť čo najhlbšie a hlavne šikmo. Zväčšite tým objem koreňovej sústavy, rastliny budú pevnejšie, odolnejšie, čo sa neskôr odzrkadlí v bohatej úrode.

Rajčiaky saďte na vodu. Vykopte hlbokú výsadbovú jamku, vložte do nej priesadu a zahrňte do dvoch tretín pôdou. Potom polejte až po okraj a počkajte pokým voda dokonale vsiakne. Zalejte ešte raz alebo aj dvakrát a nakoniec zahrňte jamku suchou zeminou až po okraj. Takto vysadené rastliny nemusíte polievať aj týždeň, nakoľko suchá zemina zabráni výparu.

Opakovaná výsadba na rovnaké miesto sa neodporúča pri žiadnej zelenine. Pôda sa totiž jednostranne vyčerpáva. Preto je vhodné pestovateľské záhony striedať a na rovnaké miesto danú rastlinu vrátiť až o niekoľko rokov. Druhým vážnym rizikom opakovaného pestovania sú choroby a škodce.

Rozostupy a opora

Rozstupy závisia od pestovateľských podmienok i od vlastností danej odrody. Všeobecne sa pri kríčkových odrodách odporúča rozstup 50 × 60 cm, pri kolíkových 50 × 95 cm. Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba.

Kolíkové odrody paradajok potrebujú pevnú oporu, ku ktorej ich postupne priväzujte pomocou širokých motúzov alebo stužiek. Oporu v podobe kolíka alebo tyče je ideálne dať k paradajkám hneď pri výsadbe a stonku k nej postupne uväzovať. Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp. tyč umiestnite približne 40 cm do zeme. Vedľa tyče vyhrabte asi 20 cm hlbokú jamu na priesady a nezabudnite poliať. Na prvý raz to môže byť aj 5 l. Jamku následne zasypete zeminou, poctivo pritlačíte a znovu polejte.

Pestovanie v nádobách

Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia).

Paradajky sa dajú úspešne pestovať aj v kvetináčoch, debničkách či dokonca vo vreciach, čo je ideálne riešenie pre balkóny a terasy. Pri pestovaní v nádobách je dôležité zvoliť dostatočne veľké nádoby (minimálne 5-10 litrov na sadenicu) s dobrou drenážou. Používajte priepustnú pôdu s dostatkom živín a organickej zložky. Vzhľadom na rýchlejšie vysychanie pôdy v nádobách je nutná častejšia zálievka.

Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp. terasa orientovaná na juh. Pri pestovaní v nádobách, vyberte im miesto pod strechou domu s južnou expozíciou. Strecha ich ochráni pred dažďom, stena sa počas dňa nahreje a počas noci uvoľní teplo, čím vytvorí priaznivú mikroklímu a zároveň rastliny ochráni pred vetrom.

Výber odrôd

Existujú tisíce odrôd paradajok s rôznym tvarom, veľkosťou, farbou, chuťou a vzrastom. Podľa využitia sa delia na klasické, omáčkové, cherry a dužinaté (steakové). Môžu byť žlté, ružové, fialové, čierne a dokonca aj biele. Od výberu odrody závisí nielen chuť, ale aj odolnosť paradajok voči chorobám. Populárne odrody pre domáce pestovanie sú napr. 'Stupické skoré', 'Tornado F1' alebo 'San Marzano'.

• Indeterminantné (kolíkové) paradajky: Rastú neustále do výšky a potrebujú oporu. Sú pomerne vysoké a sadenicu postupne uväzujeme k pevnej a vysokej opore v podobe kolíka alebo špirálovej tyče.
• Determinantné (kríčkové/trpasličie) paradajky: Dorastajú do určitej výšky (0,5 - 1 m) a sú vhodné na pestovanie bez opory alebo v kvetináči. Často prinášajú len jednu vlnu plodov. V porovnaní s nimi sú kríčkové paradajky o dosť nižšie a oporu nepotrebujú. Pre začiatočníkov je jednoduchšie pestovať kríčkové, ktoré sa nepriväzujú a nevyštipujú.
• Hybridy: Krížence rôznych odrôd, ktoré sa vyznačujú vysokou produktivitou, skorším dozrievaním a odolnosťou proti chorobám. V prípade paradajok kúpených v obchode ide väčšinou o takzvané F1 hybridy. Zo semena by ste síce sadenice vypestovali, ale plody z nich by mohli byť výrazne iné, neraz nižšej kvality. Používať semená získané z kúpených paradajok sa oplatí len v prípade starých a pôvodných odrôd, ktoré neprešli krížením. Dobrým príkladom je divoká drobnoplodá alebo, naopak, veľká mäsitá vinohradnícka paradajka.

Pri výbere odrôd na pestovanie v kvetináčoch sú ideálne menšie a trpasličie odrody. Cherry paradajky sú tiež vhodnou voľbou. Pre dosiahnutie najlepších výsledkov pestujte zakrpatené a malo ovocné odrody. Dobré je na to napríklad pestovanie cherry paradajky. Na balkóne sa dajú pestovať okrem klasických odrôd aj špeciálne vyšľachtené balkónové odrody, cherry alebo kríčkové paradajky.

Prehľad vybraných odrôd paradajok

Podmienky pre rast

Svetlo a teplota

Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré milujú slnko a potrebujú minimálne 6 hodín priameho slnečného svetla denne. Ideálna teplota pre rast a dozrievanie plodov je medzi 10 až 30 °C. Nadmerné teplo (nad 30 °C) alebo extrémny chlad môžu negatívne ovplyvniť rast a dozrievanie.

Pestovanie pod sklom alebo fóliou

Pestovanie paradajok v skleníku na paradajky alebo aj fóliovom tuneli vám prinesú mimoriadne skorú úrodu. Môžete ju posunúť dopredu až o štyri týždne. Pravidelné obmieňanie plodín je však náročné. Preto vzniká väčšie nebezpečenstvo, že sa na rastlinách rozšíria pôdny škodcovia. Červotoče a choroba korkových koreňov sa v skleníkoch môžu na paradajky ľahšie rozšíriť. Paradajky sú všeobecne teplomilné plodiny, ktorým chránené podmienky v skleníku alebo vo fóliovníku vyhovujú. Navyše tu nie sú vystavené opakovaným dažďom, čiže zmáčaniu listov, čo môže viesť k rozvoju hubových chorôb.

Skleník aj fóliovník je nutné vetrať, aby sa znížilo riziko rozvoja plesní a aby sa zároveň opeľovali kvety. Paradajky sú samoopelivé rastliny, na ich opeľovaní sa primárne nepodieľa hmyz. Peľ sa prenáša pomocou vetra, preto fóliovník alebo skleník vetrajte, aby prišlo vďaka miernemu prievanu k prenosu peľu.

Starostlivosť počas vegetácie

Zálievka

Pravidelná a primeraná zálievka je kľúčová. Pôdu udržiavajte stále mierne vlhkú, no nie premokrenú. Premokrenie môže viesť k hnilobe koreňov, zhoršenej chuti plodov a zvýšenej náchylnosti na choroby. Polievajte priamo ku koreňom, ideálne ráno alebo neskoro večer, vlažnou vodou. Vyhnite sa polievaniu listov. V čase tvorby plodov je potrebné zvýšiť množstvo vody, pri dozrievaní plodov však polievajte opatrne, ideálne po zbere, aby ste predišli praskaniu plodov.

Paradajkové lôžko zalejte s cca 2,5 dcl vody raz týždenne odstátou a nie moc studenou vodou. Počas letného obdobia môžete aj o niečo častejšie. Ak nebudú mať dostatok vlahy, začnú praskať. Pravidelne teda zavlažujte pôdu, no vyhnite sa „bahnitej“ vode, vtedy viete, že ste to prehnali. Vodu však nalejte priamo na pôdu, nie na listy, mohli by totiž vyschnúť. Najbezpečnejším a najprospešnejším časom na polievanie je skoré ráno, alebo pri večernom zotmievaní. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila.

Zálievka má byť výdatná. Je lepšie pôdu zaliať poriadnou dávkou vody, aby sa dostala hlbšie do pôdy, ako ju každý deň len ľahko zmočiť. Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom.

Nezabudnite počas sadenia osadiť tesne vedľa priesad obyčajný plastový črepník. Voda sa pri polievaní dostane priamo ku koreňom a cez dierky nádoby bude dávkovaná postupne.

Hnojenie

Paradajky sú náročné na živiny. Počas vegetácie je dôležité zabezpečiť dostatok živín, najmä draslíka a fosforu, ktoré podporujú tvorbu a dozrievanie plodov a zvyšujú obsah cukrov. Odporúčajú sa organické hnojivá, ako je ovčie alebo slepačie hnojivo. Môžete si pripraviť aj vlastné hnojivo z kvasníc a cukru, ktoré zároveň odpudzuje škodcov. Prírodné hnojivá ako žihľava alebo kostihoj sú tiež prospešné. Pred hnojením je vhodné rastliny dôkladne zaliať, aby korene lepšie prijímali živiny.

Po prvej okopávke začíname aj s prvým prihnojovaním rastlín. Snažíme sa pre tento účel používať hlavne biologické hnojivo (ovčí alebo slepačí trus v zriedenej forme). Kto nie je precitlivený na chemické hnojivá, môže ich tiež použiť v koncentrácii, ktorú predpisuje výrobca. Odporúčam prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Môžeme ho použiť aj na papriku. V súčasnosti je prelomovým hnojivom, ktoré predstavuje pre rastliny významný zdroj dôležitých živín, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast rastlín a zaručuje kvalitnú a bohatú úrodu. Robím z neho kvas, a to tak, že 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustím v 10 litroch vody. Nechám to za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10. Čiže jeden deciliter kvasu treba riediť s 10 decilitrami vody. Predtým, ako hnojivo nalejeme na korene rastliny, ju dobre polejeme vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie paradajok týmto spôsobom odporúčam raz za 10 dní.

Pridanie kompostu, keď dozrieva prvé ovocie, podporí nový rast. Pomôcť môže aj zriedené rybie emulzné hnojivo, ale dávajte pozor, aby ste to neprehnali. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.

Prerezávanie a odstraňovanie listov

• Odstraňovanie zálistkov: U kolíkových odrôd je dôležité pravidelne odstraňovať zálistky (výhonky vyrastajúce v pazuchách listov). Tým sa rastlina sústredí na tvorbu plodov a rastlina sa neoslabuje. Vylamujte ich v čase, keď sú ešte malé. Aby sa zabezpečilo, že rastlina bude energiu vynakladať na tvorbu plodov, a nie na rast výhonkov, mali by sa mladé bočné výhonky pravidelne odstraňovať. Toto takzvané zaštipovanie listov pomáha zabezpečiť zásobovanie paradajok živinami, podporuje zdravie rastlín a umožňuje rast veľkých, dobre vyzretých plodov. Čerstvé, ešte veľmi mäkké výhonky sa dajú ľahko odstrániť nechtom. Ak sú výhonky trochu staršie a tvrdšie, treba použiť ostrý nôž, aby sa rastlina zbytočne nepoškodila.
• Odstraňovanie spodných listov: Keď sa rastliny rozbujnia, odstráňte spodné listy najbližšie k zemi. Tým sa zabezpečí lepšie prevzdušnenie rastliny a zníži sa riziko vzniku plesní. Zároveň to zlepší prístup slnečného žiarenia k plodom. Listy spodných poschodí postupne slabnú a žltnú, je teda výhodné ich postupne, ako rastlina rastie, odstrihávať. Slabé či mŕtve pletivá sú totiž náchylnejšie na napadnutie chorobami. Odstraňovaním listov sa k plodom dostane i viac svetla, takže dozrievajú kvalitnejšie, čo je dôležité predovšetkým pri mäsitých odrodách s gigantickými plodmi.
• Skracovanie vrcholu rastliny: Koncom sezóny, keď sa predpokladá príchod chladnejšieho počasia, môžete odstrániť vrchol paradajky. Tým rastlina zastaví rast a všetku energiu sústredí na dozrievanie posledných plodov. Koncom augusta sa okrem bočných výhonkov zreže aj vrchol rastliny tak, aby nad posledným kvetenstvom zostal jeden list. Toto skrátenie umožňuje, aby už vytvorené plody dozreli pred príchodom mrazov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. poschodím.

Rajčiny a trhanie ich listov sú dôvodom veľkých škriepok medzi záhradkármi. Kým jedna skupina pestovateľov listy paradajkám trhá, aby tak rastlinu presvetlili a plody na nej lepšie dozreli na slnku, tí druhí o tom nechcú ani počuť. Listy do času, kým sú zdravé, nie sú ožltnuté a nemajú hrdzavé škvrny, nikdy nevylamujeme. Plnia dôležité funkcie počas rastu paradajok a majú na rastline svoje opodstatnenie. Nepreháňajte to s odstraňovaním listov. Nadmerné odstránenie listov znižuje fotosyntézu, čím sa obmedzí tvorba cukrov a aromatických látok v dozrievajúcich plodoch. Síce plody dozrejú rýchlejšie, ale na úkor ich chuti.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Paradajky môžu byť napadnuté rôznymi chorobami a škodcami. Bežné choroby zahŕňajú múčnatku a hnilobu koreňov. Škodcovia ako vošky, molice, háďatká či roztoče môžu spôsobiť značné škody. Prevencia: Zabezpečte dobré vetranie, vyhnite sa nadmernému zalievaniu a sledujte stav pôdy. Ochrana: V prípade napadnutia siahnite po účinných prostriedkoch na ochranu rastlín, či už chemických alebo biologických. Preventívne ošetrenie je dôležité najmä v daždivých rokoch.

Paradajky: pestovanie môže skomplikovať pleseň. Treba voči nej zakročiť preventívne? Alebo treba siahať po odolnejších odrodách? V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim. V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Dôležitá je predovšetkým prevencia. Paradajky nepestujte na rovnakom mieste a ani blízko zemiakov. Dodržte odporúčané rozstupy a pri kolíkových odrodách vylamujte zálistky, tak ostane porast vzdušný.

Najčastejšie choroby paradajok

• Pleseň zemiaková (Phytophthora infestans): Najrozšírenejšia známa choroba rajčín na listoch. Známky sú rýchlo zväčšujúce sa hnedé škvrny na listoch a biely povlak na spodnej strane listov. Je ľahké si všimnúť túto infekciu, pretože sa šíri rýchlosťou blesku a skôr či neskôr je viditeľná na celej rastline. Preventívne postreky by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou. Chemické postreky chorobu dokážu zastaviť, používajte ich podľa návodu. Dnes už sú dostupné aj prípravky s obsahom priaznivých baktérií či húb, ktoré patogén buď ničia, alebo mu bránia sa ďalej rozvíjať, napríklad Alginure, prípadne tiež Altella či Novaferm Sirius. Účinné sú aj prostriedky na báze bylinných výluhov, tie používajte najmä preventívne.
• Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
• Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
• Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
• Hniloba špičiek plodov: Fyziologická porucha spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
• Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.

Najčastejšie škodce paradajok

• Molica skleníková (biela muška): Drobný biely hmyz, dospelé jedince kladú vajíčka na spodnú stranu listov. Rastúce vajíčka sa živia listami a zanechávajú lepkavý sekrét, ktorý priťahuje ďalšie choroby. Na naše šťastie, molice majú prirodzeného nepriateľa, malé osy, ktoré sa nimi živia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
• Vošky: Delíme na zelené a čierne, no oboje môžu paradajkám dosť poškodiť. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Ľahkou pomocou pri napadnutí voškami je nasadenie nechtíka lekárskeho. Ten skutočne priťahuje užitočný hmyz, ako sú lienky a pestrice pruhované („falošné“ osy), ktoré radi jedia vošky. Funguje aj postrek vodou - čiernu mušku jednoducho zrazí z rastliny.
• Pásavka zemiaková (mandelínka): Pochutná si nielen na zemiakoch, ale aj na paradajkách a baklažánoch. Larvy vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
• Strapka západná: Drobný, štíhly hmyz, ktorý vyciciava rastlinné šťavy a prenáša vírusové ochorenia. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
• Bzdocha zeleninová (Nezara viridula): Nebezpečný škodca šíriaci sa v posledných rokoch. Škodí cicaním a má niekoľko generácií do roka. Pri masívnom výskyte použite prírodný postrek NeemAzal T/S, z chemických je vhodný napríklad Karate Zeon 5CS.

Urýchlenie dozrievania plodov

Existuje niekoľko spôsobov, ako podporiť rýchlejšie dozrievanie paradajok:

• Odstraňovanie nadbytočných výhonkov a listov: Sústredí energiu rastliny na plody.
• Skracovanie hlavnej stonky: Zabraňuje ďalšiemu rastu a podporuje dozrievanie už nasadených plodov.
• Obmedzenie zálievky: Môže stimulovať rastlinu k dozrievaniu plodov.
• Teplota: Ideálna teplota pre tvorbu karoténu a lykopénu je 10-30 °C. Pri teplotách nad 30 °C môže byť prospešné vytvoriť rastlinám tieň.
• Etylén: Skladovanie čiastočne zrelých plodov v blízkosti banánov alebo jabĺk, ktoré produkujú etylén, môže urýchliť ich dozrievanie.
• Postrek jódom: Slabý roztok jódu (30-40 kvapiek na 10 litrov vody) môže pomôcť zrýchliť dozrievanie.

Ak sa blíži jeseň a plody nestihnú dozrieť vonku, môžete ich odtrhnúť a nechať dozrieť v interiéri. V prípade, že je už vonku chladno, celú rastlinu môžete vytiahnuť zo zeme a zavesiť hore koreňmi v chránenom priestore. Aj zelené plody stihnú na mieste s teplotou okolo 20 °C dozrieť. Ostrihajte ich spolu so stonkami a zaveste na tyč niekde v interiéri, prípadne ich dajte do debničky či na tácku a tú položte vnútri za okno.

Zber a skladovanie

Paradajky zvyčajne dozrievajú postupne. Zberajte ich, keď sú plne vyfarbené a majú intenzívnu chuť. Najjednoduchšie je odstrihnúť plod aj so stopkou. Ak chcete predĺžiť ich trvanlivosť, skladujte ich na chladnom a tmavom mieste.

Faktory ovplyvňujúce chuť paradajok

Chuť paradajok ovplyvňuje viacero faktorov:

• Odroda: Rôzne odrody majú prirodzene odlišný obsah cukrov a organických kyselín.
• Načasovanie výsadby a zberu: Včasná výsadba a ponechanie plodov na kríku až do plného dozretia prispieva k lepšej chuti.
• Úrodnosť pôdy: Bohatá pôda plná živín je základom pre chutné plody.
• Zalievanie: Príliš často zaliate paradajky bývajú vodnaté a menej sladké.
• Počasie: Dostatočné slnečné svetlo a primerané teploty podporujú sladkosť plodov. Pestovanie pod krytom môže pomôcť stabilizovať podmienky.

Pre sladšie paradajky môžete okolo kríkov rozprestrieť sódu bikarbónu alebo použiť roztok z epsomskej soli.

tags: #pestovanie #rajcat #prodej #morava

Populárne príspevky:

• Všetko o figovníkoch
• Starostlivosť o veľkonočný kaktus
• Všetko o pestovaní gaštanov
• Využitie šípovej ruže
• Harmonický záhon