Komplexný sprievodca pestovaním zemiakov vo veľkom

Zemiaky sú štvrtou najdôležitejšou plodinou na svete po pšenici, ryži a kukurici. Vďaka svojej výživovej hodnote a univerzálnosti sú neoddeliteľnou súčasťou našej stravy. Rastlina známa ako ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum) patrí do čeľade ľuľkovitých a pestuje sa po celom svete v stovkách odrôd.

Pestovanie vlastných zemiakov je pre mnohých záhradkárov nielen zdrojom hrdosti, ale aj kulinárskeho potešenia. Hoci rozsiahle pestovanie zemiakov v niektorých regiónoch ustúpilo, drobní pestovatelia v záhradách a menších políčkach udržiavajú túto tradíciu pri živote.

Existuje množstvo dôvodov, prečo si pestovať vlastnú úrodu zemiakov. V dnešnej dobe, kedy ceny potravín stúpajú, môže byť motiváciou aj úspora financií. Dobrým dôvodom je tiež čerstvosť zemiakov. Tie, ktoré si prinesiete z obchodu nie sú tak čerstvé ako tie, ktoré si doma sami vypestujete a rozdiel spoznáte najmä na chuti.

Zemiaky sa stali každodennou súčasťou nášho jedálnička. Síce kúpené nechutia najhoršie, no ak raz ochutnáte tie z vlastnej záhradky, už nikdy nebudete chcieť iné.

História a zaujímavosti o zemiakoch

Zemiaky pochádzajú z južnej Ameriky. Za ich miesto zrodu sa považuje miesto kdesi v pohorí Ánd v dnešnom Peru a Bolívii. Do Európy sa dostali v 16. storočí vďaka zámorským expedíciám. Svoje miesto na jedálenský stôl si však nenašli hneď. Ľudia im neverili. Rodili sa v zemi, nie na svetle ako trebárs obilie.

Zemiak je trváca rastlina. Na jej rozkonárenej byli rastú listy, ktoré sa líšia farbou, tvarom a počtom lístkov vzhľadom na danú odrodu. Zhruba od júla do polovice augusta sa objavujú aj rôznofarebné kvety. Plodmi sú zelené guľovité bobuľky, ktoré obsahujú väčšie množstvo semien.

Podzemnú časť tvoria korene, poplazy a hľuzy. Zaujímavosťou je, že korene vyrastajú nielen z podzemnej časti byle, ale aj z uzlín nadzemnej časti, teda ak ich prihrnieme zemou či iným organickým materiálom (seno, slama, kompost). Z nich sa následne stávajú poplazy, na ktorých sa počas kvitnutia tvoria hľuzy. Hľuza je na svojom povrchu chránená proti chorobám a vysychaniu žltohnedou alebo červenou pokožkou. Dobre vyvinutý zemiak obsahuje zhruba 70 - 85% vody, 12 - 22% škrobu, 0,7 až 3% bielkovín.

Zemiak bol prvou zeleninou, ktorá bola dopestovaná aj na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Ich pestovanie teda na zemi vo vašej záhradke hravo zvládnete.

Druhy a odrody zemiakov

Zemiaky sa delia do niekoľkých kategórií podľa doby dozrievania, veľkosti a farby. Existuje viac ako 4 000 rôznych druhov zemiakov, vrátane divých odrôd, ktoré sú stále nájdené v Južnej Amerike.

• Raný zemiak - Rané zemiaky majú krátky vegetačný cyklus a zbierajú sa už približne 90 dní po vysadení. Majú jemnú šupku a sú obľúbené pre svoju sladkú chuť. Vegetácia veľmi skorých odrôd trvá 90 až 100 dní, skorých 100 až 110 dní.
• Poloneskorý zemiak - Tento typ zemiakov dozrieva o niečo neskôr ako rané odrody, zvyčajne po 120 dňoch. Stredne skoré odrody, ktorých vegetačná doba je 110 až 130 dní. Majú pevnejšiu štruktúru a vydržia dlhšie skladovanie.
• Neskorý zemiak - Neskoré zemiaky dozrievajú najdlhšie, až okolo 150 dní po výsadbe. Stredne neskoré odrody, ktorých vegetačná doba je 130 a viac dní. Sú veľmi vhodné na dlhodobé skladovanie a používanie v zime.
• Farebné zemiaky - Niektoré odrody zemiakov majú zaujímavé farby, ako sú fialové alebo červené zemiaky. Tieto zemiaky sú bohaté na antioxidanty a pridajú jedlu zaujímavý vizuálny a chuťový prvok.

Výber zemiakov podľa účelu pestovania

Zemiaky na pestovanie vyberáme podľa rôznych kritérií. Jedným z rozhodujúcich je, či chceme zemiaky pre okamžitú spotrebu, teda postupne ich zberať zo záhonu a hneď aj konzumovať, alebo či ich chceme aj dlhodobo uskladniť.

• Najčastejšie sa v domácnostiach, kde sa zemiaky pestujú na priamy konzum, uprednostňujú veľmi skoré, ktoré môžu byť v zemi až do augusta a ktoré sa môžu za sezónu sadiť dvakrát (v apríli a v júni).
• Skoré odrody je možné využiť aj na účely rýchlej produkcie konzumných zemiakov, ale ak ich necháte v pôde do septembra a majú riadne uzavretú šupku, v optimálnych podmienkach ich viete preskladniť až do ďalšieho roka.
• Ak chcete pestovať zemiaky na uskladnenie, siahnite po odrodách stredne skorých (prípadne pokojne aj skorých) alebo stredne neskorých.

Zatiaľ čo veľmi skoré odrody sa zbierajú postupne, a to zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr, stredne skoré a stredne neskoré zbierajte jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra.

Varné typy zemiakov

Zemiaky sa delia aj podľa varných typov, ktoré určujú ich najlepšie využitie v kuchyni:

• Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké.
• Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
• Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
• Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
• Zmiešané typy: Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.

Príprava pôdy pod zemiaky

Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. U nás môžeme zemiaky pestovať takmer po celom Slovensku. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy. Zo živín sú zemiaky náročné predovšetkým na draslík.

Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost. Najlepšie sa im bude dariť na slnečnom mieste s piesočnatou alebo hlinito-piesočnatou vzdušnou pôdou, do ktorej ste na jeseň zapracovali dobre vyzretý maštaľný hnoj alebo kompost. Ak ste jesenné hnojenie nestihli, použite aspoň NPK hnojivo s pomerom živín 1 : 1 : 1. Ak treba, tak na jar môžete na prihnojenie pôdy pod zemiaky použiť už len kvalitný kompost. Najväčšiu kvalitu hľúz však dosiahnete, ak zemiaky vysadíte po hnojom hnojenej predplodine.

Dôležité je, aby bola pôda pri sadení už mierne prehriata. Ak nie je, počkajte radšej na koniec apríla. Pri spracúvaní pôdy sa nemôžu tvoriť hrudy (vhodné je použitie rotačného kypriča) a musí byť dostatočne prehriata, teda na viac ako 8 °C.

Pre dobrú úrodu je dôležitá aj správna výživa. Ideálne je, ak ste už na jeseň rozhodili na záhon kravský hnoj. Ak ste na to nemysleli, môžete to dohnať ešte teraz na jar. Na záhon použite klasický rozložený kompost, ideálne v dávke 6 kg na meter štvorcový alebo nejaké minerálne hnojivá.

Výber a predklíčenie sadbových zemiakov

Podmienkou úspešného pestovania zemiakov je vhodná odroda a kvalitná sadba. Zemiaky sa nepestujú zo semien, ale z hľúz. Pri výbere sadbových zemiakov dbajte na to, aby boli zdravé, bez známok plesní, hniloby alebo chorôb. Zemiaky s tmavými škvrnami alebo mäkkými miestami môžu spôsobiť problémy počas rastu. Zemiaky bývajú vírusmi napádané veľmi často a prenášajú sa práve nekvalitnou sadbou.

Ak s pestovaním zemiakov len začínate, kúpte si zemiaky na sadenie v špecializovaných predajniach - nepoužívajte tie určené na varenie. Na rozdiel od zemiakov z potravín, výsadbové nie sú postriekané chemikáliami a je zaručené, že neobsahujú vírusy. Na výsadbu skorých zemiakov sa oplatí zakúpiť si certifikovanú sadbu v špecializovaných predajniach. Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm.

Pri výbere sadiva nezabudnite prihliadať na to, aby bolo certifikované. Na obale musí byť štítok predpísaných rozmerov a farby spolu s údajmi o kvalite vrátane rastlino-lekárskeho pasu. Pri takomto sadive budete mať nielen záruku odrodovej pravosti, ale aj kvality a vysokého výnosu pri dodržaní všetkých pestovateľských podmienok. Pri opakovanej výsadbe zemiakov na rovnakom pozemku je dôležité vybrať si certifikované sadivo vyšších stupňov rozmnožovania, ako C1/A alebo ELITA.

Predklíčenie sadbových zemiakov

Predklíčovanie zemiakov patrí medzi osvedčené agrotechnické opatrenia ku skoršiemu zberu, lepšiemu rastu rastlín a k vyššiemu výnosu hľúz. Samotným predklíčením sadby možno skrátiť dĺžku vegetácie o 10 až 14 dní, čo umožní skorší termín zberu. Odborníci odporúčajú predklíčovanie sadiva bez ohľadu na dĺžku vegetácie zvolenej odrody. Podľa nich totiž na toto opatrenie väčšina zemiakov reaguje pozitívne, konkrétne skorším zberom väčších hľúz.

Výhodou predklíčených zemiakov je, že rýchlejšie vzchádzajú, sú odolnejšie proti chorobám, úrodu dávajú približne o 2 až 3 týždne skôr ako nepredklíčené a navyše môže byť ešte až o 20 % vyššia.

Ako na predklíčovanie

Ideálne by malo predklíčovanie zemiakov trvať šesť týždňov, respektíve najmenej šesť týždňov pred plánovaným termínom sadenia by ste mali sadivo dať do tmavej miestnosti s teplotou 8 až 12 °C. Predklíčovať treba aspoň 21 dní, ideálne až 6 týždňov pred plánovaným vysádzaním, preto je najvyšší čas začať. Vo februári začnite predklíčovať zemiaky veľmi skorých a skorých odrôd.

• Narašenie v tme: Najskôr zemiaky umiestnite do tmavej miestnosti s teplotou v rozmedzí 8 - 12 °C. V týchto podmienkach začnú vyháňať klíčky. Hľuzy uložte v jednej vrstve do debničiek.
• Presun na svetlo: Po troch týždňoch, keď majú klíčky dĺžku 3 až 5 mm, sa sadivo presunie do svetlej miestnosti s teplotou 12 až 18 °C. Takto nechajte zemiaky „dozrievať“ približne 20 - 25 dní. Čím budú mať zemiaky viac svetla, tým kvalitnejšie, teda krátke (0,5 až 1,5 cm), hrubé, pevné a vyfarbené klíky vytvoria. V tme by narástli veľmi dlhé, tenké a krehké, ktoré by sa počas sadenia lámali. V spodnej časti hľuzy by mali tiež vyrásť jemné korienky.
• Otužovanie sadiva: Zhruba týždeň predtým, ako budete klíčky sadiť do voľnej pôdy, dajte ich do chladnejšieho prostredia s teplotou 6 - 8 °C. Vďaka tejto fáze sa vyhnú teplotnému šoku a je oveľa pravdepodobnejšie, že sa úspešne ujmú.

Skúsení pestovatelia a odborníci na zemiakové sadivo odporúčajú vylomenie vrcholového klíčka, čím podporíte pučanie ďalších, dovtedy brzdených týmto hlavným. Ak chcete mať veľké zemiaky, poulamujte väčšinu výhonkov a nechajte len tri alebo štyri najsilnejšie. Zdravé a kvalitné klíčky, z ktorých možno očakávať silné rastliny sú pevné, hrubšie a kratšie. Ich farba závisí od farby odrody.

Krájanie hľúz

Ak sú vaše sadbové zemiaky väčšie, môžete ich nakrájať na menšie kúsky, pričom každý kus by mal mať aspoň jedno „oko" (púčik). Oko je miesto, z ktorého bude vyrastať nový výhonok. Po nakrájaní je vhodné nechať jednotlivé časti zemiakov pár dní odpočívať - vytvorí sa na nich akýsi ochranný film, ktorý výrazne znižuje riziko hnitia.

Výsadba zemiakov

Pestovanie zemiakov nie je náročné a pri dodržiavaní niekoľkých jednoduchých krokov môžete dosiahnuť bohatú a kvalitnú úrodu.

Termín výsadby

Zemiaky sa vysádzajú na jar, keď sa pôda zahreje na približne 8-10 °C. Skoré zemiaky môžete začať vysádzať v závislosti od priebehu počasia asi od polovice apríla. Rozhodujúca je však teplota pôdy, ktorá by mala byť 5 až 7 °C, čo v našich najteplejších oblastiach zodpovedá práve začiatku prvého jarného mesiaca. Čím v chladnejšej lokalite záhradkárčite, tým neskôr skoré zemiaky saďte. Čas máte až do začiatku mája. Nie je dôvod ponáhľať sa, lebo hľuzy v neprehriatej pôde i tak nerastú.

Spôsob výsadby

Zemiaky vysádzame v polovici apríla do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm, hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky. Hľuzy vysádzajte do hĺbky približne 10 cm v riadkoch, pričom jednotlivé rastliny by mali byť od seba vzdialené asi 30 cm. Vzdialenosť medzi riadkami by mala byť približne 60 cm, čo poskytne dostatok priestoru pre rast rastlín a pre pohodlné hrnutie pôdy. Preklíčené zemiaky nesaďte hlbšie ako do 10 cm, pretože spodné vrstvy pôdy sú v apríli ešte priveľmi studené, čo by brzdilo rast.

Čím plytšie je zemiak zasadený, tým skôr dozrieva, avšak je v tom jeden háčik. Zemiak by nemal byť vystavený priamemu slnku, preto pri plytkom zasadení zemiaku budete musieť okolo neho kopcovať zeminu. Napriek tomu viacero záhradkárov odporúča pestovať zemiaky v hĺbke iba cca 6-8 cm a po vzídení rastliny kopcovať zeminu (3 - 4 krát), čím sa vytvárajú tzv. hrobčeky vo výške 20 - 30 cm.

Keď už máme zemiaky rozložené v brázdach, opatrne ich zasypeme zeminou nakopcovanou okolo nich tak, aby sme nepoškodili klíčky a zarovnáme. Medzi jednotlivými sadenicami necháme 30 až 45 centimetrov odstup.

Pestovanie zemiakov pod čiernou netkanou textíliou

Na dobre prekyprenej maštaľným hnojom vyhnojenej pôde pripravíme záhon, ktorého šírka závisí od šírky fólie. Záhradkárom vyhovuje fólia so šírkou 0,80 metra alebo 1 meter. Fóliu natiahneme takú dlhú, aká nám v záhrade vyhovuje. Okraje fixujeme prihrnutím zeminy, pretože na záhone zostáva až do dozretia a vyberania zemiakov.

Postup sadenia

Po vytiahnutí fólie, stredom po dĺžke fólie dierkovačom s priemerom 8 cm urobíme otvory vo vzdialenosti, v akej chceme zemiaky sadiť (25, 30, 35 alebo 40 cm). V každom otvore urobíme aspoň do 10-centimetrovej hĺbky jamku, do ktorej vložíme (zasadíme) zemiak. Takto postupujeme po celej dĺžke fólie. Zemiaky potom prihrnieme zeminou, ktorú sme z jamky vybrali.

Výhody pestovania pod netkanou textíliou

Význam pestovania zemiakov pod čiernou netkanou textíliou spočíva v tom, že počas celej sezóny (vegetácie) nemusíme porasty okopávať, ošetrovať ani prihŕňať zeminu. Fólia zabraňuje rastu burín a tráv. Udržiava priaznivú mikroklímu, z vnútornej strany sa zráža vodná para, zadržiava sa vlhkosť. Štruktúra vlákna umožňuje dobrú priepustnosť vody pri daždi, pri polievaní alebo zavlažovaní.

Pri použití fólie dosiahneme skorší zber asi o 10 až 14 dní, ochránime rastlinu pred neskoršími mrazmi, pred škodcami, krúpami, vetrom a podobne. Dosiahneme výbornú priepustnosť aj pre svetlo (85 %), zvýšime teplotu zakrytej pôdy o 3 až 5 °C. Oproti iným materiálom netkaná textília viac tlmí teplotné extrémy. Na ľahkých pôdach zavlažujeme častejšie a menšími dávkami vody, ako na ťažších pôdach.

Netradičné spôsoby pestovania zemiakov

Zemiaky sa dajú pestovať rôznymi spôsobmi. Každý spôsob má svoje výhody. Zemiaky môžete pestovať aj na malej záhrade alebo dokonca na balkóne. Návodov a nápadov v čom zemiaky pestovať je nespočetne veľa. Niekto na ich pestovanie používa napríklad veľkú nákupnú tašku, iní zase budujú drevené debny.

Pestovanie na slame

Zemiakom vyhovuje priepustná pôda a veľa živín a práve tento spôsob pestovania im to prináša. Môžete to vyskúšať na kúsku lúky, na ktorej pokosíte trávu. Nezhrabávajte ju, iba ju rovnomerne rozložte a poukladajte na ňu hľuzy v štvorcovom spone s dĺžkou jednej strany štyridsať centimetrov. Následne ich prikryte slamou, senom alebo aj pokosenou trávou. Dôležitá je výška vrchnej vrstvy, ktorá má byť 40 cm. Potom už len stačí dobre zavlažiť, čím slama trochu klesne a spojí sa. V suchom počasí treba porast poliať. Vňať sa objaví asi po šiestich týždňoch. Vhodný čas na zber vám naznačí usychajúca vňať. Koberec zo sena jednoducho zrolujete a zemiaky pozberáte.

Zemiaková veža

Tento spôsob pestovania je založený na postupnom vrstvení pôdy, ktoré sa robí zároveň s dorastaním zemiakovej vňate. Môžete na to použiť staré pneumatiky, laty zbité do pevného rámu či tehly, ktoré budú pokope pevne držať. Počet hľúz a výška úrody závisí od priemeru pneumatík a počte vrstiev. Optimálna výška je štyri až päť pneumatík. Na balkónoch sa objavujú aj tzv. zemiakové veže, v ktorých možno pestovať zemiaky v niekoľkých poschodiach nad sebou. Pre vybudovanie veže musíte byť kutil. Takáto veža je tvorená spravidla tromi poschodiami nad sebou, šírku samozrejme určuje obmedzený priestor balkónu. V podstate sa jedná o tri väčšie drevené truhlice (debny) umiestnené nad sebou tak, aby medzi nimi na výšku bol dostatočný priestor pre rast vňate.

Návod, ako na to

Na pripravenú pôdu v záhrade položte pneumatiku, naplňte ju pôdou po okraj. Po obvode vysaďte hľuzy na vzdialenosť 30 cm od seba a prisypte zeminu. Akonáhle vňať dosiahne výšku asi 15 cm priložte ďalšiu pneumatiku a dosypte desať centimetrovú vrstvu pôdy. Takto môžete pokračovať stále vyššie a vyššie. Nezabudnite, že nad doplnenou pôdou musí vyčnievať vždy niekoľko vrchných listov.

Vo vedre i vo vreci (pestovanie v nádobách)

Veľmi skoré zemiaky by sa vám mohlo podariť dopestovať aj vo vreci zo substrátu či vo veľkom vedre. Hľuzy a ani úroda nebudú veľké, ale na jeden obed by to malo stačiť. Vyskúšajte to napríklad na balkóne alebo na terase. Nádoba na pestovanie by však mala mať priemer aspoň 35 cm a vysoká by mala byť najmenej 50 cm. Dôležitá je predovšetkým kyprá pôda bohatá na živiny, ktorá nikdy nesmie vyschnúť. Nemala by byť ale premočená.

Čo budete potrebovať

• Sadbové zemiaky: Základom sú kvalitné sadbové zemiaky, ktoré majú na sebe dostatok očiek (aspoň niekoľko výrastkov). Tie neskôr vyklíčia a z nich vyrastú nové rastliny.
• Nakrájanie zemiakov: Pred výsadbou môžete väčšie zemiaky nakrájať na menšie kúsky tak, aby mal každý kúsok minimálne dve očká. Každý z týchto očiek je potenciálny výhonok. Po nakrájaní je vhodné nechať jednotlivé časti zemiakov pár dní odpočívať - vytvorí sa na nich akýsi ochranný film, ktorý výrazne znižuje riziko hnitia.
• Správne pripravená pôda: Odporúča sa kvalitná zemina, ktorú môžete zakúpiť v záhradníctve. Nemá zmysel šetriť na substráte - zemiaky potrebujú výživné a priepustné prostredie. Zeminu by ste mali zmiešať s kompostom v pomere približne 1:1, aby ste zemiakom zaistili dostatok živín.
• Výber správnej nádoby: Zásadné je aj to, do čoho zemiaky zasadíte. Môžete využiť plastové či kovové nádoby, obľúbené sú aj drevené debničky alebo špeciálne textilné vrecia na pestovanie. Dôležité je, aby mala nádoba drenážne otvory na odtok prebytočnej vody a bola dostatočne vysoká - ideálne aspoň 60 cm. Hĺbka nádoby priamo ovplyvňuje priestor na tvorbu hľúz, a teda aj výslednú veľkosť a množstvo úrody. Čím väčšia nádoba, tým viac zemiakov môžete očakávať.

Ako zemiaky vysadiť

• Vzdialenosť medzi kúskami: Jednotlivé zemiakové kúsky vkladajte do nádoby zhruba 20 cm od seba. Očká, z ktorých vyrastú výhonky, by mali smerovať nahor, kde budú mať prístup k slnečnému žiareniu.
• Dostatok slnka: Zemiaky milujú slnko. Ak chcete dosiahnuť bohatú úrodu, snažte sa zabezpečiť, aby na nádobu dopadalo priame slnečné svetlo aspoň osem hodín denne. Ak máte k dispozícii miesto len v polotieni, zemiaky síce rastú, ale úroda bude slabšia.
• Pravidelné dosypávanie substrátu: Každé dva až tri týždne je vhodné prisypať do nádoby vrstvu zeminy. Týmto podporíte tvorbu hľúz v spodných častiach rastliny a zároveň zabránite, aby nové hľuzy na povrchu zmenili farbu na zelenú (čo nie je žiaduce a môže byť dokonca zdravotne nevhodné).

Ak chcete zemiakom dopriať ešte lepšie podmienky, môžete do spodnej časti nádoby alebo truhlíka vložiť vrstvu drobných kamienkov pre lepšiu drenáž. Dá sa tiež pridať tenká vrstva slamy na vrch substrátu, ktorá pomôže udržať vlhkosť a zároveň chráni vznikajúce hľuzy pred priamym svetlom. Pestovanie zemiakov v nádobách nie je nič náročné. Je to skvelá možnosť pre každého, kto nemá klasický záhon, no napriek tomu si chce dopriať vlastnú úrodu.

Starostlivosť o zemiaky po zasadení

Pokiaľ ste zvládli zemiaky zasadiť, zvládli ste najťažšiu časť. Starať sa o zemiaky špeciálne netreba. Je však potrebné polievať ich, aspoň dvakrát ich okopať a taktiež počas obdobia rastu vyplieť burinu. Medzi riadkami nechajte minimálne 60 cm medzery. Počas vegetácie zemiaky okopávajte a tvorte kopčeky. Okopávanie je pre zemiaky veľmi dôležité, pretože potrebujú dostatok vzduchu v pôde.

Zálievka a vlhkosť

Zemiaky potrebujú pravidelnú a rovnomernú zálievku, najmä počas rastu a tvorby hľúz. Suchá pôda môže spomaliť rast rastlín a znížiť kvalitu hľúz, zatiaľ čo premočená pôda môže viesť k hnilobe a plesňovým ochoreniam. Najdôležitejšie je udržiavať pôdu vlhkú počas fázy tvorby hľúz, čo je obdobie, keď rastliny začnú kvitnúť. Pôda by mala byť vlhká, ale nie premočená. Pravidelná, rovnomerná zálievka je preto kľúčom k úspechu. V čase horúčav kontrolujte stav pôdy častejšie, aby vám rastliny neuschli. Pri pestovaní na balkónoch či terasách môžu byť nádoby vystavené priamemu slnku, čo urýchľuje vyparovanie vody.

Počas vegetácie môžete zemiaky prihnojiť listovým hnojivom, ktoré obsahuje selén.

Ochrana pred mrazom

Niekedy nás vie počasie poriadne prekvapiť. Je nutné sledovať predpoveď počasia, aby nás mrazy nezastihli prekvapených. Poškodenie mrazom sa stáva najmä pri skorom sadení zemiakov. Mráz zemiakom škodí, vňať mrzne už pri -3,5 °C.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Zemiaky patria medzi plodiny, ktoré sú napádané chorobami nielen na poraste, ale infekcie sa šíria na hľuzách aj pri skladovaní.

Škodcovia zemiakov

• Pásavky zemiakové (mandelinka): Sú bežným škodcom zemiakov a môžu spôsobiť vážne poškodenie rastlín. V poraste ich rozširujú najmä vošky. Na ochranu pred pásavkami môžete použiť prírodné repelenty alebo biologické postreky. Mandelinky sa v malých záhradách zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka. Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli.
• Drôtovce: Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Drôtovce sa živia koreňmi rastlín a vytvárajú chodbičky v hľuzách zemiakov, ktoré po čase zhnednú. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine. Larvy drôtovca milujú neobrábané polia a blízke trávnaté plochy. Pred výsadbou dôkladne odburiňte hriadky.
• Voška mrkvová: Napáda mrkvu, zeler, paštrnák, petržlen a zemiaky a vyvoláva obavy predovšetkým z dôvodu jej účinnosti pri prenášaní mnohých závažných vírusových ochorení.
• Molica skleníková: Je bežný hmyz, ktorý sa väčšinou vyskytuje na spodnej strane listov rastlín. Živí sa šťavou (miazgou) a jej silný útok oslabí rastlinu.

Choroby zemiakov

Zemiak je mimoriadne odolná zelenina, ale ani ju neobchádzajú choroby.

• Chrastavitosť: Táto choroba je skôr estetická. Na zemiakoch sa nachádzajú zatuhnuté, suché príškvary. Zemiaky sa v tomto prípade môžu konzumovať bežným spôsobom. Prejavuje sa tromi typmi takzvaných chrastičiek - vyvýšenými, hlbokými a plochými, ktoré sú však viditeľné len na šupke, neprenikajú do dužiny. Baktérie zostávajú v pôde. Pestujte odrody menej citlivé na toto ochorenie a predchádzajte podmienkam, ktoré sú vhodné na rozvoj baktérie. Viac poškodzované sú porasty zemiakov pestované na ťažkých a vlhkých pôdach alebo tam, kde pred výsadbou nebol v pôde dostatočne rozložený organický materiál.
• Hnedá hniloba: Na povrchu hľúz vidieť tmavohnedé škvrny - zhluky podhubia, ktoré môžu vyzerať ako kúsky hliny. Po umytí sa však ešte viac zvýraznia. Dodržujte osevný postup a používajte zdravé sadivo.
• Fytoftóra (pleseň zemiaková): Najobávanejšia choroba pri pestovaní zemiakov je práve fytoftóra, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix. Pestovateľom zemiakov v oblastiach s intenzívnejšími zrážkami a na zavlažovaných porastoch sa odporúča ochrana proti plesni zemiakovej. Porasty poškodené plesňou na viac ako 50 % už neošetrujeme, ale zničením vňate mechanickým alebo chemickým spôsobom obmedzíme prienik plesne do hľúz. Neošetrujú sa aj porasty, ktoré budú zbierané do 14-21 dní.
• Suchá škvrnitosť: Na povrchu napadnutých hľúz sú plytké sivohnedé preliačiny. Základ ochrany je zdravé sadivo. Zemiaky pestujte vo voľnejšom spone hlavne na vlhších stanovištiach.

Zber a skladovanie zemiakov

Poznávacím znamením, že zemiaky ukončili svoj rast je vädnutie nadzemnej vňate. Prejavuje sa poklesom a žltnutím listov. Doba zberu záleží od odrody. Kvitnúce odrody sa zbierajú spravidla tesne po odkvitnutí, nekvitnúce zbierame akonáhle začne žltnúť a vysychať vňať. Rané odrody zemiakov môžete zbierať už po 60-90 dňoch od výsadby, keď rastliny kvitnú. Neskoré zemiaky, ktoré sa pestujú na skladovanie, zbierajte až po tom, čo rastliny začnú vädnúť a usychať, čo je zvyčajne po 100-120 dňoch od výsadby.

Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať. Treba však dávať pozor na to, aby ste zemiaky pri vyberaní zo zeme nepoškodili, čo sa pravdepodobne v malom množstve stane. To však nevadí. Zemiakovú vňať nevyhadzujte, ale použite do kompostu. Pri pestovaní na slame je zber zemiakov najpríjemnejšia vec - seno odhrnieme napr. vidlami a už iba zbierame zemiaky. Na zber väčšiny zemiakov už nepotrebujeme nijaké náradie - dajú sa zbierať rukami. Takto nedochádza takmer vôbec k poškodeniu.

Skladovanie zemiakov: Po zbere nechajte zemiaky krátko preschnúť na vzduchu, ale mimo priameho slnka, aby ste zabránili ich zafarbeniu. Zemiaky skladujte na tmavom, chladnom a suchom mieste. Ideálna teplota pre skladovanie je medzi 4-8 °C.

Špecifiká raných zemiakov

Skoré, prípadne rané zemiaky majú osobitné miesto v jedálničku mnohých milovníkov čerstvej zeleniny. Sú menšie, majú tenšiu šupku a vyznačujú sa vyšším obsahom vody a bielkovín, no menším obsahom škrobu, než neskoré zemiaky. Výživoví experti oceňujú ich krehkosť a ľahšiu stráviteľnosť.

Hoci rané zemiaky nájdete v obchodoch zvyčajne od skorej jari až do konca mája, ich najväčšou nevýhodou je pomerne krátka trvanlivosť. Od odborníkov často zaznieva, že ak ich skladujete dlhšie ako dva týždne, začínajú postupne strácať svoju čerstvosť aj nutričné prednosti. Rýchlejšie zvlhnú, zvodnatejú a strácajú typickú krehkosť. Ak sa však rozhodnete uchovávať ich nejaký čas doma, umiestnite ich do suchého a tmavého prostredia s teplotou ideálne okolo 8 °C. Vyššie teploty zrýchľujú proces mäknutia, zatiaľ čo príliš nízke teploty, napríklad v chladničke, zase môžu prispieť k tvorbe nezdravého akrylamidu v hľuzách. Dôležité je tiež dbať na to, aby zemiaky nezačali klíčiť - klíčky totiž obsahujú zdraviu škodlivý solanín, ktorý môže pri konzumácii spôsobiť zdravotné ťažkosti.

Z pohľadu kuchárov majú rané zemiaky aj svoje špecifiká v príprave. Nemusíte ich vopred namáčať - pokojne ich vložte rovno do vriacej vody. Po uvarení si zachovajú jemnú štruktúru a môžete ich použiť ako prílohu k mäsu či k dusenej zelenine. Veľmi chutné sú s maslom, jogurtom alebo kyslou smotanou. Ak do nich pridáte čerstvé bylinky, ako napríklad tymian či kôpor, ich jemná chuť sa ešte viac zvýrazní. Na druhej strane, rané zemiaky nie sú ideálne na prípravu tradičných placiek alebo zemiakovej kaše. Dôvod je jednoduchý: obsahujú veľmi málo škrobu, ktorý pri týchto jedlách funguje ako prirodzené spojivo.

tags: #pestovanie #zemiakov #vo #velkom

Populárne príspevky:

• Odroda čučoriedky Duke
• literárna komparácia českej a maďarskej tvorby
• Pestovanie na dedine
• Kvetinárstvo v Holandsku
• Všestranné využitie pohánky