Pestovanie póru pre záhradkárov: Kompletný sprievodca od výsevu po zber

Pór (Allium porrum) je obľúbená zelenina v kuchyniach po celom svete, známa pre svoju jemnú chuť, ktorá pripomína cibuľu, no je oveľa jemnejšia. Pór je univerzálny, používa sa v polievkach, omáčkach, šalátoch a mnohých ďalších jedlách. Jeho pestovanie nie je zložité, a ak sa dodržiavajú správne postupy, môžete získať bohatú úrodu.

Pór je menej známym členom rovnakej rodiny ako cibuľa a cesnak, s bylinkovou a hlavne jemnejšou chuťou ako chuť jeho štipľavých príbuzných, ktorá pri tepelnej úprave ešte sladne. Na rozdiel od cibule, neprodukuje cibuľky, ale ukrýva svoju chuť v hrubých, šťavnatých stonkách. Pór vyzerá ako prerastená zelená cibuľka s dlhým bielym telom a hrubými prekrývajúcimi sa listami. Chuťovo je však jemnejší, delikátnejší a jeho hrubá biela stonka výborne dochutí polievky, omáčky i mäsové jedlá. Pór je podstatne mohutnejší, má šírku 2,5 - 5 cm a je asi dvakrát tak dlhý ako cibuľa.

Pôvod a história póru

Pór pochádza z východného Stredomoria a Blízkeho východu. Pór sa objavuje v knihe, ktorá sa považuje za prvú kuchársku knihu na svete „Apicius de re Coquinaria“ zostavenú v Ríme v štvrtom až piatom storočí. Predpokladá sa, že túto zeleninu rozšírili po Európe a na Britské ostrovy lúpežní Rimania.

Výber odrody póru

Existujú rôzne druhy póru, ktoré sa líšia vzhľadom, chuťou a odolnosťou voči mrazu. Rozhodnúť sa môžeme pre letné alebo zimné odrody.

• Pór letný - je skorší, má rýchly vývoj, viac listov a dlhšiu vybielenú časť. Letný pór pre zber od augusta do októbra s vybieleným, až 50 cm dlhým plodom. Medzi obľúbené odrody patria Carentan a Albos.
• Pór zimný - má dlhší vývoj, kratšiu, zato však hrubšiu stonku a je odolný voči mrazu. Zimný pór má dlhé vegetačné obdobie - zvyčajne okolo 200 dní. Typické zimné odrody, ako napríklad Elefant, majú hrubšiu stonku a sú odolné voči nízkym teplotám.
• Medzisezónny pór - Tento druh sa pestuje medzi letom a zimou a kombinuje vlastnosti oboch. Poloskorá odroda vhodná pre neskorý letný a raný jesenný zber.
• Letný a jesenný "MAXI" pór - Až 30 cm dlhá vybielená časť stonku. Vysoko výnosná odroda, určená pre jesenný zber s možnosťou prezimovania.

Pestovanie póru

Pestovanie póru nie je náročné, ale dodržiavanie niekoľkých zásad vám pomôže dosiahnuť najlepšie výsledky. Pór je chutná zelenina, ktorá sa ľahko pestuje, no vyžaduje si čas a pozornosť - zvyčajne sa vysieva v nádobách alebo na „výsevnom lôžku“ vo fóliovníku, potom sa o niekoľko mesiacov neskôr presunie na svoje konečné miesto. Semená zasejte na jar a budete zbierať úrodu od jesene do konca zimy.

1. Výsev a predpestovanie sadeníc

Je viacero spôsobov predpestovania sadeníc póru. Je to buď skorý výsev vo februári alebo marci v interiéri či v skleníku, alebo priamo v záhrade na pripravené hriadky, a to po oteplení a zohriatí pôdy. Pór predpestovaný v parenisku rastie rýchlejšie. Z vysiatych semien získame množstvo mladých jedincov, ktoré však musíme včas jednotlivo rozsadiť, aby sme získali silné a pevné rastliny.

• Čas výsevu a metódy: Pór sa môže vysievať už skoro na jar, zvyčajne od marca do mája. Je možné sadiť už koncom januára. Môžeš ho vysievať priamo do záhona alebo začať so sadenicami v interiéri. Výsev v interiéri ti dáva výhodu, pretože rastliny budú pripravené na presadenie, keď sa vonkajšie teploty ustália.
• Príprava sadeníc: Ak sa rozhodneš pripraviť sadenice, zasej semienka do misiek alebo malých kvetináčov naplnených ľahkou, vzdušnou pôdou. Udržuj pôdu vlhkú, ale nie premočenú. Vysiate semená zavlažujeme rosením. Vyhýbame sa priamemu zalievaniu. Ideálna teplota na pestovanie je 15 - 20 stupňov. Nádobu na výsev naplníme substrátom. Osivo vysievame rovnomerne pomedzi prsty. Vysievame na povrchu, nezatláčame. Nakoniec zasypeme tenkou vrstvou substrátu a jemne utlačíme. Zavlažíme rozprašovačom. Rastliny rozsádzame jednotlivo, keď majú prvé pravé listy. Po zakorenení priesady prihnojíme. Rozsádzame ich vo vzdialenosti 6 × 6 cm od seba.

2. Výsadba sadeníc

Na pestovanie vyberáme slnečné miesta s výživnou a priepustnou pôdou. Póru sa najviac darí, keď je vysadený na mieste, kde je aspoň 8 hodín priameho slnečného žiarenia. Vyberte miesto s bohatou, voľnou, dobre odvodnenou pôdou. Nezabudnite každoročne striedať miesta, kde vysádzate cibuľoviny - nikdy ich nedávajte dvakrát za sebou na rovnaké miesto. V blízkosti póru môžete vysadiť repu, mrkvu, zeler a špenát.

Do fóliovníka môžete pór posadiť už začiatkom roka. Presadiť ho do exteriéru je vhodné v priebehu apríla a mája. Z hľadiska klimatických podmienok nie je pór na prostredie veľmi náročný. Obľubuje hlinité až hlinitopiesčité humózne pôdy. Pór preferuje bohatú, dobre priepustnú pôdu s pH medzi 6,0 a 7,0. Potrebujú minimálne osem hodín jasného slnečného svetla denne. Rastlina korení v hĺbke od 30 do 80 cm.

• Výsadba do hĺbky: Sadenice póru vysádzame von na jar, keď majú rastlinky cca tri listy, priemer ceruzky a výšku 10 - 25 cm. Sadenice póru vysádzame do pôdy, v ktorej sme vopred vyhĺbili jamky. Sadenice vložíme do vytvorených jamiek, prihrnieme zeminou a polejeme. Pór sadíme vo vzdialenosti 10 až 15 centimetrov od seba, v radoch vzdialených od seba cca 30 centimetrov. Rastliny sadíme vo vzdialenosti približne 10cm od seba v riadkoch vzájomne vzdialených 35 cm. Čím hlbšie zasadíš sadenicu, tým dlhšia a bielejšia časť stonky sa vytvorí.
• Pred vložením do pôdy: Pôdu v mieste vysádzania odburiníme, dbáme na odstránenie trvácich burín a väčších nečistôt. Korene aj listovú časť póru skrátime pred vložením do pôdy o polovicu. Špagát natiahnutý na dvoch kolíkoch pomôže pri vysádzaní do radu. Ideálna hĺbka výsadby je 10 - 15 cm. Naplňte jamky vodou, ale nezasypávajte otvory zeminou.

3. Starostlivosť počas rastu

Pór je plodina s dlhou sezónou. Rastie najlepšie, keď je okolitá teplota od 13-24 stupňov C, ale mnohé odrody znesú aj teploty pod bodom mrazu. V závislosti od odrody môže póru trvať až 180 dní, kým dosiahne zrelosť. Pór je nenáročná zelenina, starostlivosť oň zvládne aj začínajúci záhradkár.

• Svetlo: Pór preferuje veľa slnka a mal by byť vysadený na najslnečnejšom mieste, aké môžete vo svojej záhrade nájsť. V ideálnom prípade by ste mali zabezpečiť, aby dostával asi osem hodín jasného slnečného svetla denne počas celého vegetačného obdobia.
• Polievanie: Nezabúdajte ho dostatočne zavlažovať, najmä v období keď neprší. Pór má plytký koreňový systém, preto potrebuje pravidelnú zálievku. Medzi jednotlivými zálievkami necháme pôdu vyschnúť do hĺbky cca 3 - 4 cm. Príliš veľa vody môže však viesť k hubovým ochoreniam. Pri zavlažovaní zalievajte skôr pôdu ako listy rastliny. Stačí 2,5 cm zrážok za týždeň.
• Postupné obsypávanie pôdou (blanšírovanie): Ako pór rastie, je dobré ho postupne obsypávať zeminou alebo kompostom. Tento proces, známy ako "blanšírovanie," podporuje tvorbu dlhších bielych stoniek, ktoré sú v kuchyni najžiadanejšie. Biela časť póru je najžiadanejšia na varenie a jedenie, pretože je jemná a menej vláknitá ako zelená.
• Živiny a hnojenie: Pór je náročný na živiny, preto je dôležité ho pravidelne prihnojovať. Pred výsadbou pôdu obohatíme organickým hnojivom alebo kompostom. Pór obľubuje hlinité pôdy. Nedarí sa mu v kyslých pôdach. Pred výsadbou môžeš do pôdy zapracovať dobre zrelý kompost alebo organické hnojivo. Pór potrebuje veľa živín, prospieva mu pravidelné doplnkové hnojivo. Hneď po výsadbe mu doprajte organické hnojivo s vysokým obsahom fosforu. Tri týždne po výsadbe ho prihnojte organickým hnojivom s vysokým obsahom dusíka (krvná múčka, hnoj). Pridávanie hnojív bohatých na dusík je dôležité pre rýchly a zdravý rast. V polovici leta použite vyvážené hnojivo, napríklad 10-10-10, v množstve jedna šálka na 3 m dlhý riadok. Rozdeľte hnojivo pozdĺž riadku, asi 15 cm od rastlín a zapracujte ho do pôdy.

4. Ochrana pred škodcami a chorobami

Pór môže byť napadnutý rôznymi škodcami, medzi ktorými sú najčastejší pórový miner a cibuľový múčnatok. Je vhodné pravidelne monitorovať stav rastlín a včas zasiahnuť, ak si všimneš poškodenie.

• Pórový miner: Tieto drobné mušky sú vo všeobecnosti žlté, tmavosivé alebo čierne, alebo ich kombinácia. Zanechávajú tenké, biele, kľukaté stopy na listoch. Môžete tiež vidieť biele škvrny na listoch. Mucha kladie vajíčka do listu a larvy sa živia vnútrom listu. Drobné biele larvy tejto šedej muchy vychádzajú z vajíčok nakladených na pórové listy alebo do pôdy a potom sa zavŕtajú do rastliny. Ak zistíš prítomnosť škodcov, môžeš použiť prírodné prostriedky, ako sú neemový olej alebo mydlový roztok.
• Slimáky: Na mladých rastlinách môžu byť devastačné slimáky. Zbierajte ich v noci, nastražte pasce alebo použite biologickú kontrolu.
• Hubové ochorenia: Pór môže byť sužovaný množstvom druhov húb, pričom všetky môžu byť ošetrené komerčným fungicídom. Ak je v zime alebo skoro na jar veľa dažďa, môže vzniknúť hniloba listov. Hniloba sa prejavuje ako biele škvrny na špičkách listov, ktoré sa nakoniec scvrknú. V tomto bode nemôžete robiť veľa, okrem vytrhnutia zhnitých rastlín a preriedenia výsadby, aby ste zvýšili cirkuláciu vzduchu. V lete oranžové pustuly na listoch naznačujú hrdzu póru, ktorá je horšia vo vlhkom vegetačnom období. Odstráňte postihnuté listy; neskôr dozrievajúce lístie bude zdravé.
• Strapky: Žlté alebo čierne bodky na rastlinách sú príznakom strapiek. Ďalším znakom sú listy, ktoré sa sfarbia do striebornej, alebo sivej farby, alebo listy, ktoré sa krútia a odumierajú. Likvidujte ich insekticídnym mydlom, neemovým olejom, alebo spinózou, biologickým pesticídom.

Ako zabrániť tomu, aby pór prešiel do semena?

Častým problémom, ktorý majú záhradkári s touto zeleninou je prechod do semena. Keď sa to stane, pór sa stáva tvrdým a nepožívateľným. Kvitnutie póru je spôsobené chladným, nie teplým počasím. Prvá vec, ktorú musíte urobiť, je zasadiť ho v správnom čase. Zatiaľ čo pór dokáže prežiť mrazivé teploty, bude neskôr náchylnejší na semienka, ak bude vystavený mrazu. To znamená, že pór by ste mali zasadiť po tom, ako sú denné teploty trvalo nad 7 °C. Ak plánujete pestovať zimnú úrodu póru, naplánujte si zber skoro na jar, pred príchodom vyšších teplôt.

Okrem počasia je pravdepodobne ďalšou významnou príčinou príliš veľa hnojiva. Vyhnite sa hnojeniu kým rastie. Ak by ste chceli pridať hnojivo do záhonov, urobte tak aspoň jednu sezónu pred výsadbou. Použite hnojivo s vyšším obsahom dusíka a nižším obsahom fosforu. Ďalšia vec, ktorú môžete urobiť, aby ste zastavili kvitnutie póru, je zasadiť menšie priesady. Uistite sa, že priesady sú tenšie ako šírka bežnej slamky na pitie. V domácej záhrade sa vám tiež lepšie zbiera menší pór. Čím väčšie rastliny dorastú, tým je pravdepodobnejšie, že vytvoria kvet.

5. Zber a skladovanie

Pri pestovaní póru zo sadeníc ho môžete zberať podľa potreby - kedykoľvek 30 dní po výsadbe. Pór je možné zbierať vždy, keď dosiahne požadovanú veľkosť. Na rozdiel od cibule a šalotky, vrcholky póru neodumierajú, keď rastlina dozrieva, takže sa na tento znak nemôžete spoliehať. Väčšina odrôd póru dozrieva 100 až 120 dní po zasiatí semien, ale existujú novšie kultivary, ktoré dozrievajú už za 60 dní. Zber začnite, keď majú stonky priemer asi 2,5 cm. V závislosti od vašej lokality by ste mohli zberať rastliny od konca leta do skorej jari. Zber póru, ktorý dozrievajú v rôznych obdobiach roka, vám umožní predĺžiť úrodu.

• Zber póru: Pór vyberáme z pôdy miernym pokrútením a ťahom. Jeho vyťahovanie z ťažkej pôdy môže zraniť korene. Záhradnými vidlami siahnite pod korene a vyzdvihnite ich z ťažkej ílovitej pôdy. Rastliny pretrepte a oprášte z nich čo najviac pôdy a potom dôkladne opláchnite.
• Skladovanie: Pór sa najlepšie používa čerstvý, ale ak ho musíte skladovať, zabaľte ho do vlhkej papierovej utierky a vložte do plastového vrecka na sedem až desať dní do chladničky. Pór potrebuje na skladovanie nízke teploty (približne 0 °C) a uprednostňuje vysokú vlhkosť, aby nevyschol. Môžete ho aj zmraziť. Dôkladne ju umyte, nakrájajte a blanšírujte jednu minútu vo vriacej vode. Blanšírovanie pomáha zelenine zachovať si farbu a živiny a ničí enzýmy, ktoré môžu spôsobiť kazenie. Blanšírované plátky sceďte, osušte a vložte do plastových mraziacich vreciek so zipsom na uskladnenie. Menší pór vydrží najdlhšie, preto použite najskôr ten veľký. Nekrájajte ho, kým nie ste pripravení ho použiť.
• Prezimovanie: Tým, že táto rastlina dobre znáša mierne mrazy, ju môžete na záhone nechať relatívne dlho na jeseň a zbierať ju čerstvú vždy, keď ju potrebujete. Pór je pomerne odolný voči mrazu a v miernych zimách môže prežiť v záhone bez väčšej starostlivosti. Pór (Allium ampeloprasum) vydrží niekoľko stupňov mrazu bez problémov a väčšina druhov dokonca vydrží tuhé zimy a na jar, keď padne sneh, si môžete vychutnať prvú čerstvú zeleninu zo záhrady. Keď sa blíži zimné počasie, zhrňte pôdu okolo rastlín a prikryte ich hrubou vrstvou mulča. Pomocou tejto metódy si predĺžite úrodu a vychutnáte si čerstvý pór aj v zime. Hľadajte odrody, ktoré sú šľachtené na prezimovanie.

Ako očistiť pór

Pred pridaním póru do receptu ho dôkladne očistite. Vo vrstvách póru sa často zachytávajú rôzne nečistoty a pôda. Preto je ho potrebné dôkladne očistiť. Hľadajte nečistoty medzi vrstvami bielych plášťov a uistite sa, že ste ich všetky odstránili. Možno budete musieť pór pozdĺžne nakrájať a pred dôkladným opláchnutím ho krátko namočiť do studenej vody. Ďalšou drobnosťou je, že pri varení s pórom použijete iba bielu a svetlozelenú časť.

Využitie póru v kuchyni

Pór je všestranný, používa sa v polievkach, omáčkach, šalátoch a mnohých ďalších jedlách. Biela časť rastliny je chuťovo jemnejšia, zelená časť má výraznejšiu, ostrejšiu chuť. Okrem použitia póru v šalátoch, je veľmi obľúbené použitie v polievkach.

• ako prílohu - ugrilujte ho, alebo opečte a vychutnajte si ho ako prílohu. Podávajte s omáčkou romesco, bazalkovým pestom alebo mätovým pestom.
• polievky - pór je známy svojou schopnosťou pridať hĺbku polievkam, dusenému mäsu a vývaru.
• cestoviny - použite pór na prehĺbenie chuti cestovín z jedného hrnca alebo vegetariánskych lasagní.
• rizoto - táto jemná „cibuľka“ je klasickou ingredienciou rizota.
• s vajíčkami - restovaný pór dajte do omelety, praženice alebo do zeleninovej frittaty.
• v plnke - na sladkej, cibuľovej chuti póru niečo je.

Nutričné hodnoty póru

Pór je výdatným zdrojom vitamínov A a C, ako aj železa a vápnika. Okrem vitamínov C, PP a minerálnych látok obsahuje najmä silice, ktoré priaznivo ovplyvňujú tvorbu žalúdočných štiav a trávenie. Pór je bohatý na flavonoidy, najmä ten, ktorý sa nazýva kaempferol. Flavonoidy sú antioxidanty a môžu mať protizápalové, antidiabetické a protirakovinové vlastnosti, ako aj iné zdravotné prínosy, medzi ktoré patria:

• Zníženie rizika rakoviny: rakovina prostaty, žalúdka, hrubého čreva a pažeráka sú zriedkavejšie u tých, ktorí konzumujú veľa cesnaku, šalotky, pažítky, cibule a póru.
• Silné kosti: pór je bohatý na vitamín K, ktorý môže znížiť riziko osteoporózy.
• Zdravé oči: pór obsahuje luteín a zeaxantín, dve látky, ktoré chránia oči. Tieto látky, známe ako karotenoidy, znižujú riziko sivého zákalu a vekom podmienenej degenerácie makuly.
• Kontrola hmotnosti: keďže pór je nízkokalorická potravina, môže byť súčasťou programu na reguláciu hmotnosti. Voda a vláknina v póre môžu poskytnúť pocit sýtosti, takže je menej pravdepodobné, že sa budete prejedať.

Spoločná výsadba

Spoločná výsadba je starodávna prax, kde každá rastlina ponúka určitú funkciu v schéme záhrady. Partnerské rastliny odpudzujú škodcov a zdá sa, že si navzájom pomáhajú pri raste. Sprievodné rastliny pre pór pomôžu predchádzať populácii dravého hmyzu a zároveň zlepšujú podmienky rastu. Výrazná vôňa póru nie je dobrá kombinácia pre každú rastlinu, no niekoľkým otužilým dušiam nevadí trocha cibuľového dychu a sú skvelými spoločníkmi póru.

Čo pestovať v susedstve póru?

Niektoré tradičné sprievodné kombinácie výsadby dávajú kulinársky zmysel. Vezmite si napríklad paradajky a bazalku. Toto sú klasickí kamaráti a predpokladá sa, že bazalka pomáha odpudzovať lietajúci hmyz, ktorý láka úroda paradajok. A aj spolu chutia. Niektoré z rastlín, ktoré majú radi pór, by však boli hroznými kombináciami v menu, ale napriek tomu fungujú. Zdá sa, že jahody si užívajú život vedľa póru a silný zápach póru odpudzuje mnohých škodcov bobuľovín. Ďalšími spoločníkmi póru môžu byť kapusta, paradajky, repa a šalát. Zdá sa, že najmä listová zelenina profituje zo silnej vône rastlín z rodiny Allium. Jednou z najlepších kombinácií je pór a mrkva. Mrkvu aj pór požiera hmyz z rodiny Psilidae. Keď sú tieto dve rastliny blízko seba, jednotlivé arómy navzájom odpudzujú škodcov. Okrem toho sa ako okopaniny podieľajú na rozklade pôdy počas rastu, čím sa uvoľňuje pre lepšie korene mrkvy a väčšie cibuľky póru. Iné rastliny sú zas atraktívnejšie. Použite nechtík, nasturtium a mak ako repelent kvôli ich štipľavej bylinkovej chuti a aróme.

Čo v blízkosti póru nepestovať?

Fazuli a hrachu sa zrejme nedarí v blízkosti žiadneho člena z čeľade cibule.

Prehľad dôležitých informácií o pestovaní póru

tags: #por #pestovanie #zahradkar

Populárne príspevky:

• praktický obal na kvety
• Krása drevených kvetináčov po celý rok
• ako určiť intenzitu svetla pri okne pre izbové rastliny
• Objavte čaro kvitnúceho čaju s horiacou ľaliou
• nájdite zdravie v lekárni LAVANDULA