Prečo je pestovanie maku kontroverzné a aké sú jeho riziká na Slovensku?
Hoci má Slovensko spolu s Českom európsky monopol na pestovanie maku pre potravinársky priemysel, jeho úroda klesá. Pestovanie maku na Slovensku má dlhú tradíciu, no zároveň je vnímané celkom kontroverzne. Kým väčšina krajín Európskej únie ho úplne zakazuje, u nás je stále povolené, avšak s istými obmedzeniami.
Napriek tomu sa maku na Slovensku vypestuje každý rok čoraz menej. Dôvodom nie je len prísna legislatíva, ale aj vysoké nároky na kvalitu a ekonomické výzvy, ktorým čelia poľnohospodári.
História maku a jeho využitie
História maku je prekvapivo dlhá a siaha až do obdobia 6. tisícročia pred Kristom, kedy bol pestovaný v oblasti Stredomoria. Sumeri ho pre jeho narkotické účinky nazývali rastlinou radosti, Egypťania ho kvôli obsahu kodeínu používali ako sedatívum. V Európe sa mak pestoval od stredoveku.
Na území Česka a Slovenska sa začal mak ako olejnina vo veľkom pestovať začiatkom 19. storočia, potom, čo olivové plantáže v južnom Francúzsku náhle postihli obrovské škody. Mak bol vždy plodinou dvoch odlišných tvárí.
Počas celej svojej dlhej histórie sa mak využíval na rôzne účely - liečivé, dekoratívne, potravinárske a v neposlednom rade ako narkotikum. V starovekom Ríme bol považovaný za rastlinu pokoja, tíšenia bolesti ale aj smútku. Rimania verili, že mak stvoril boh spánku Hypnos.
Naopak, Peržania a Číňania považovali mak a jeho kvety za symbol šťastia, radosti a nespútanosti. Budhisti dokonca verili, že mak sa na zemi objavil po tom, ako Budha raz zaspal a dotkol sa zeme. Idylické predstavy o maku výrazne naštrbili ópiové vojny v 19. storočí.
Súčasná situácia v pestovaní maku na Slovensku
Hoci spolu s Českom držíme v jeho produkcii pre potravinársky priemysel európsky monopol, nie je pre našu ekonomiku vôbec dôležitý. Podľa údajov Štatistického úradu sa vlani na Slovensku na ploche 385,62 hektára vypestovalo 163 ton maku. Takmer tretina úrody pochádzala z Košického kraja. Zozbieraná úroda klesá - ešte pred piatimi rokmi to bolo viac ako 500 ton.
Slovensku ani po vstupe do Európskej únie nehrozí, že by muselo zakázať pestovanie maku. Mak sa síce spája najmä s chutnými koláčmi a tradičnými receptami, no z pohľadu zákona ide o plodinu so špeciálnym režimom. Dôvod? Obsahuje ópium - látku, z ktorej sa vyrába morfín a ďalšie omamné látky. Práve preto je jeho pestovanie v mnohých krajinách zakázané.
Legislatíva a podmienky pestovania maku
Na Slovensku je legislatíva pestovania maku prísna. Základným právnym predpisom je Zákon NR SR č. 139/98 Z.z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch. Mak siaty je v ňom zaradený do II. skupiny omamných látok.
Pestovanie maku na ploche väčšej ako 100 m² a nakladanie s makovou slamou podlieha prísnemu režimu. Ak hodláte pestovať mak siaty na ploche väčšej ako 100 m2, budete potrebovať povolenie od Ministerstva zdravotníctva SR, ktorého vydanie je spojené s nemalou dávkou byrokracie.
K súhlasu na pestovanie maku, ktorý vydáva Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), musia žiadatelia predložiť rozsiahlu dokumentáciu. Medzi nevyhnutné podklady patria:
- Doklad o zdravotnej a odbornej spôsobilosti (vrátane skúšok z legislatívy)
- Posudok o vybavení, stanovisko hygieny, doklad o vlastníctve priestorov
- Odpis z registra trestov, výpis z obchodného registra, stanovisko obce
- Doklad o vlastníctve dopravných prostriedkov, zmluva so spracovateľom
Proces zahŕňa aj technické posúdenie skladových priestorov a polí komisiou ústavu, čo pre pestovateľov predstavuje značnú časovú aj finančnú investíciu.
Povinnosti pestovateľov
Každý pestovateľ maku siateho na potravinárske účely je povinný zabrániť zneužitiu makovej slamy na výrobu omamných a psychotropných látok a pri poškodení porastu privolať orgány činné v trestnom konaní. Maková slama (aj „makovina“) je podľa § 16 ods. 1 zákona definovaná ako tobolka maku siateho so stonkou dlhou najviac 15 cm okrem semien.
Pestovateľ je povinný makovú slamu buď odovzdať držiteľovi povolenia na spracovanie, alebo ju v stanovenej lehote zneškodniť tak, aby sa zabránilo jej zneužitiu. Na ploche menšej ako 100 m² možno mak pestovať bez povolenia, avšak výhradne na potravinárske účely.
Držiteľ povolenia na pestovanie maku siateho má voči MZ SR informačné povinnosti:
- Do 15. februára príslušného roka predkladá:
- potvrdenie spracovateľskej organizácie o odbere úrody makovej slamy s uvedením osevnej plochy maku alebo vyhlásenie držiteľa povolenia o zabezpečení zneškodnenia makovej slamy bezodkladným zapracovaním do pôdy,
- vyhlásenie o plánovanej výmere osevnej plochy maku siateho v pestovateľskej sezóne s uvedením katastrálneho územia a parcelného čísla pozemku,
- vyhlásenie, že v príslušnom roku nebude pestovať mak siaty (v takom prípade doklady podľa písmen a) a b) nepredkladá).
- Do 31. mája každého roka oznamuje skutočne osiatu plochu makom siatym.
Európska komisia vydala v roku 2014 odporúčanie o osvedčených postupoch na prevenciu a zníženie prítomnosti alkaloidov ópia v makových semenách a vo výrobkoch z makových semien; minimálne požiadavky pre uvádzanie na trh potravinárskeho maku sú uvedené vo vyhláške Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 132/2014 Z. z.
Pestovanie maku v praxi: Výzvy a podmienky
Samotné pestovanie maku nie je úplne jednoduchou záležitosťou. Vezmime si ako príklad mak siaty, ktorý je najrozšírenejšou odrodou. O úspechu vašej snahy sa rozhoduje už na jeseň, kedy je vhodné dôkladné spracovanie pôdy.
Okrem toho je veľmi dôležité, aby bola pôda dostatočne vyživená, zvlášť vhodné sú pôdy s vyšším obsahom humusu. Mak najlepšie rastie na stredne ťažkých, hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú bohaté na živiny a humus. Pred vysiatím je vhodné zapracovať do pôdy hnojivá ako Cererit alebo NPK. Nepoužívajte čerstvý maštaľný hnoj.
Siatie a starostlivosť
Siatie maku prebieha veľmi skoro, dokonca v niektorých prípadoch už aj rovno „na sneh“. Na pestovanie je potom ideálne vybrať rovinaté lokality s dostatkom slnka, treba si však dávať pozor na preschnutie pôdy. Mak sa vysieva už vo februári, aj na sneh, pričom najneskorší termín je apríl. Osivo vysejte do riadkov s rozstupom 30 až 35 cm, do hĺbky 0,5 až 1,5 cm.
Od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlhkosť, preto je potrebné pôdu zavlažovať aspoň raz týždenne. Po odkvitnutí pre prechod do fázy vyzrievania makovíc je ideálne suché a teplé počasie - zavlažovanie preto obmedzte.
42. 🌱 Ako rastie mak po 30 dňoch? Skutočný pohľad z poľa!
Požiadavky na pôdu a výživu
Pri pestovaní maku je základom veľkovýrobnej produkcie vytvorenie porastu s optimálnymi parametrami. Porastom maku sa najlepšie darí v mierne kopcovitých až rovinatých polohách s nadmorskou výškou 300 - 600 m v repárskej až zemiakarskej výrobnej oblasti, nevhodné sú ľahké pôdy nížin, aridné podmienky v kukuričnej oblasti a studené a mokré pôdy podhorského typu.
Veľmi dôležité je, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý poškodzuje mak pri vzchádzaní. V osevnom postupe je potrebné mak zaraďovať po sebe najskôr po 4 - 5 rokoch. Úspešné je pestovanie maku po repe cukrovej, zemiakoch, strukovinách, jačmeni jarnom a pšenici. Nemá byť zaraďovaný do osevných postupov s repkou ozimnou. Obe plodiny sa navzájom zaburiňujú a je náročné likvidovať ich výdrv. Mak neznáša pôdy s rezíduami sulfonylmočoviny, triazínu a napropamidu.
Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 15 kg horčíka, 0,11 kg bóru, 0,20 kg zinku a 0,34 kg mangánu. Požiadavky maku na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie rôznia. Rastlina vytvára kolovitý koreň až do hĺbky 0,75 m, no v počiatkoch jeho tvorby má malú schopnosť prijímať živiny, preto je nutné zabezpečiť ich dostatok v prístupnej forme.
Do doby 3 - 4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik. Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K. V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry. V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku. Najmä Zn treba aplikovať vo fáze peľových tetrád vo forme listových hnojív. Následkom nedostatku živín dochádza k obmedzovaniu rastu a vývinu rastlín a k narúšaniu metabolických procesov. Hrubé poruchy výživy menia celkový habitus rastlín.
Choroby a škodcovia
S narastaním pestovateľských plôch maku jarného, a v ostatných rokoch aj maku ozimného, narastá aj potreba riešenia ochrany porastov proti hospodársky významným chorobám a škodcom. Pri maku, okrem morenia osiva pred sejbou, existuje aj priama ochrana proti chorobám.
Porasty maku sú napádané počas celej vegetačnej doby. Prvou chorobou, ktorá sa môže vyskytnúť už na malých rastlinkách je pleseň maková. Patogén spôsobuje primárnu a sekundárnu infekciu. Často sa vyskytujúcou chorobou v maku je helmintosporióza, ktorá napáda všetky rastlinné časti maku vo všetkých vývojových štádiách. Šíri sa od bázy rastliny tesne nad pôdou, kde dochádza k zaškrteniu stonky do takej miery, že rastliny odumrú.
Pestovatelia sa každoročne musia vysporiadať aj s výskytom niekoľkých závažných škodcov v porastoch maku. Porast je veľmi dôležité sledovať v období vzchádzania až do fázy 4. až 5. pravého listu. Je to čas invázie krytonosa koreňového. Dospelí jedinci poškodzujú požerom vzchádzajúce rastliny. Dospelí jedinci aj larvy patria k mimoriadne závažným škodcom maku. Môžu úplne zničiť zasiate porasty. Najvhodnejšia ochrana je morenie osiva. V porastoch maku môže významne škodiť voška maková, ktorá vytvára na spodných stranách listov, na stonkách a aj tobolkách početné kolónie. Významným škodcom maku zostáva dlhodobo krytonos makovicový.
Využitie maku a jeho zdravotné benefity
Mak siaty (Papaver somniferum) patrí medzi najstaršie a najzdravšie potraviny na svete. Veľká časť nutričných odborníkov ho dokonca zaraďuje medzi takzvané superpotraviny. Obsahuje dvanásťkrát viac vápnika ako mlieko, trikrát viac ako štandardné syry. Ak by sme porovnali obsah bielkovín v rovnakom množstve maku a hovädzom alebo bravčovom mäse, dostali by sme tú istú hodnotu.
Makové semeno s veľmi nízkym až stopovým obsahom alkaloidov sa vo veľkej miere využíva pri príprave kysnutého pečiva; je vhodné na rôzne posýpky a plnky. Makový olej je kulinárskou pochúťkou a, nakoľko má vynikajúcu chuť, odporúča sa predovšetkým pri príprave studených jedál, napríklad zeleninových a cestovinových šalátov. Keď hovoríme o maku, každý z nás si vybaví drobné semienka modrej či šedej farby. Na trhu však existuje aj biely mak (odrody Albín a Sokol). Tie môžu byť nielen čierne, tmavomodré, ale aj biele, ružové či dokonca hnedé.
O zdravotných účinkoch maku je dnes v odbornej literatúre mnoho zmienok. Semeno maku je významným zdrojom bielkovín, vlákniny, fytosterolov a látok zo skupiny vitamínu E, tzv. tokoferolov. Mak je bohatý na železo, horčík a predovšetkým na vápnik, ktorého obsahuje oveľa viac než mlieko a mliečne výrobky. Z tohto dôvodu je zrejmý jeho priaznivý vplyv na stavbu kostí, mak je vhodný pri prevencii osteoporózy. Semená maku bohaté na vápnik, sa tradične používajú pri prevencii osteoporózy.
Makový olej má taktiež upokojujúce účinky na psychiku. Uvoľňuje kŕče a tlmí bolesti hlavy. Odporúča sa pri chronickej únave, pri strese, psychickej i fyzickej námahe. Vhodný je aj počas tehotenstva a dojčenia, najmä z dôvodu obsahu vápnika a horčíka, ktoré mamičky a ich ratolesti potrebujú. Olej z maku je vhodný i na lokálne vonkajšie použitie. Pôsobí pozitívne na pokožku. Regeneruje a hydratuje predovšetkým tú, ktorá má sklony k popraskaniu. A taktiež niečo pre dámy - odborníci odporúčajú aplikovať tento olej na suchú a citlivú pokožku či už obsiahnutý v kozmetických prípravkoch, alebo samostatný olej doma zmiešaný napríklad s ružovou vodou. Koži dodá zamatový vzhľad a vyhladí drobné vrásky okolo očí.
Ako predísť zhorknutiu maku?
V domácnosti sa vám pri využívaní semena maku môže stať, že zhorkne. Príčina je jednoduchá: mak obsahuje veľa oleja. Ak sa semeno poškodí počas zberu alebo je nesprávne uskladnené, olej preniká na povrch semena a dochádza k tzv. oxidácii. Vtedy sa tvoria nežiadúce produkty rozkladu a voľné mastné kyseliny, ktoré spôsobia, že vôňa a chuť sa stávajú nepríjemnými. Olej tak stráca svoje pozitívne zdraviu - prospešné vlastnosti.
Ak sa pýtate ako tomu predísť, odpoveď je jednoduchá. Týmto nežiadúcim procesom výborne prospieva svetlo, teplo a vzduch. Preto sa odporúča olej uchovávať v chladničke a v tmavej nádobe. Dôležité je, aby bola nádoba s olejom vždy dobre utesnená, tak sa zabráni styku oleja s kyslíkom.
Mak ako superpotravina aj superdroga
Najvýznamnejším pestovateľom makovíc je Afganistan, ktorý však svoju produkciu používa na nelegálnu výrobu drog. Na Slovensku a v Česku vyrábajú z makovíc drogy farmaceutické spoločnosti, zvyšok úrody nechávajú farmári dozrieť a mak predajú ako neškodnú potravinu.
Droga ópium sa získava tak, že na tobolkách nezrelých makovíc sa urobia špeciálne upravenými nožmi zárezy, z ktorých vyteká lepkavý sivobiely latex. Šťava na vzduchu rýchlo tuhne a premieňa sa na tvrdú tmavohnedú hmotu - ópium. Najkvalitnejší ópiový mak sa dodnes pestuje v oblasti takzvaného Zlatého trojuholníka. Zoškrabaná stuhnutá hmota zo zelených makovíc - ópium - obsahuje až 15 percent morfínu.
Pre medicínu majú ópiové alkaloidy a farmaceutické prípravky s obsahom týchto látok bezpochyby mimoriadny význam. Morfín alebo morfium je hlavný alkaloid ópia, ktorý je tzv. „zlatým štandardom“ v liečbe silnej bolesti. Na druhej strane však hrozí jeho zneužitie v podobe jeho ″agresívnejšieho″ a návykového derivátu heroínu.
Ópiová horúčka a jej vplyv na spoločnosť
Ópiová horúčka začala v polovici 19. storočia v Ázii a Číne. Postupne sa rožšírila do Ázie aj Európy. Keď v 30. rokoch 19. storočia čínska vláda obmedzila obchodovanie s britským impériom, začali zahraniční obchodníci z Číny pašovať ópium. Ako protiopatrenie zhabala v roku 1839 čínska vláda z britských skladov v prístave Kanton, 20-tisíc debien s ópiom a spálila ich. S prvou vlnou čínskych prisťahovalcov v polovici 19. storočia sa ópiová horúčka dostáva z Číny do Spojených štátov amerických. V roku 1909 bolo fajčenie ópia v USA definitívne zakázané. Najväčšími ópiovými centrami v Európe sa v tom čase stávajú Londýn a Paríž.
Ópiová horúčka vyvrcholila v Amerike v rokoch 1880 - 1890. Koncom 19. storočia prepadli tejto návykovej droge mnohé slávne osobnosti ako básnici Charles Baudelaire a Jean Cocteau či maliar Pablo Picasso. Obľuboval ho aj rímsky cisár Marcus Aurélius. Spisovateľ Charles Dickens bol na ópiu ťažko závislý, až kým ho nepostihla náhla mozgová príhoda. Hudobný skladateľ Frederic Chopin trpel viacerými ochoreniami a duševnými chorobami. V roku 1853 predstavil francúzsky lekár Charles Pravaz verejnosti svoj nový zlepšovák - injekčnú ihlu a striekačku.
V minulosti sa ópium najčastejšie fajčilo. Pri zmenách vedomia vyvolaných ópiom sa človek dostával do stavu eufórie. Strácal pocit telesnej aj duševnej bolesti. Ópium ale neprinášalo žiadne fantastické halucinácie. Celé opojenie bolo o miernej a pokojnej extáze. Po fajčení ópia dochádzalo často k zvracaniu. To je aj dôvod, prečo takmer všetci jeho užívatelia na dobových fotografiách a ilustráciách z obdobia ópiovej horúčky ležia na boku. Po vytriezvení nastáva obdobie veľmi nepríjemných abstinenčných príznakov.
tags: #preco #chcu #zakazat #pestovanie #maku