Sukulenty: Nenáročné rastliny s jedinečnou krásou

Sukulenty sú fascinujúce rastliny so špecifickými charakteristikami, ktoré ich odlišujú od iných druhov. Ich zaujímavé tvarovanie, odolnosť voči suchu a pestrosť farieb ich robia obľúbenými voľbami medzi pestovateľmi. V tomto článku sa pozrieme na to, čo sú sukulenty a semi-sukulenty, ako sa o ne starať a aké sú ideálne podmienky pre ich pestovanie.

Čo sú sukulenty?

Sukulenty sú rastliny, ktoré majú schopnosť viac a dlhšie uchovávať vodu vo svojich listoch, stonkách alebo koreňoch. Táto vlastnosť im umožňuje prežiť v extrémnych podmienkach, kde je obmedzený prístup k vode. Ich listy sú často mäsitejšie a nafúknuté, čo je dôsledkom tkanivových štruktúr, ktoré uchovávajú vlhkosť. Cieľom tejto prispôsobivej schopnosti je minimalizovať odparovanie vody a udržať ju čo najdlhšie.

Slovo "sucus" znamená v latinčine "dužina". To vypovedá o tom, že sukulenty často majú listy, prípadne iné časti tela plné dužiny. Niektoré sukulenty sú prispôsobené k životu na púšti, kde sa striedajú obdobia sucha a dažďov a niektoré zase žijú v oblastiach, kde jedinou vlahou je rosa či hmla. Sukulenty, rovnako ako kaktusy, prispôsobili svoj metabolizmus na fotosyntézu cez deň a transpiráciu v noci.

Sukulentné časti rastliny môžu byť listy, stonky, či korene. Niektoré sukulenty sa nazývajú tzv. kaudiciformné, pretože majú kaudex, čo je stonková hľuza nad zemou (a v období sucha pod zemou). Niektoré z týchto rastlín sú geofytické, takže obdobie sucha vyčkávajú pod zemou. V kaudexe sú vlastne všetky živiny, ktoré rastlina potrebuje, aby prežila obdobie bez listov a keď naprší, vytvorí nadzemnú časť so stonkami, listami a prípadne aj vykvitne.

Na druhej strane semi-sukulenty sú podobné sukulentom, ale majú menšie množstvo tkanív schopných uchovávať vodu. Semi-sukulenty sú zvyčajne menej odolné voči suchu a vyžadujú častejšie zalievanie v porovnaní so skutočnými sukulentmi.

K najmenej náročným a pritom príťažlivým izbovým rastlinám patria sukulenty. Tie, čo nekvitnú pútajú niekedy nápadnou farebnosťou a zaujímavými tvarmi, ktorých zoskupením môžete získať nápadité živé aranžmány. Veľkou prednosťou týchto rastlín je, že nezaberú veľa miesta, vojdú sa aj na menší okenný parapet a miesto pre ne sa nájde aj vo veľmi malom byte.

Sukulenty sú všestrannou a obľúbenou voľbou. Tieto rastliny sú známe svojimi hustými listami, ktoré zadržiavajú vodu, ktoré majú rôzne tvary a farby. Medzi známe druhy patrí Aloe vera, ktorá má okrem krásneho vzhľadu aj liečivé vlastnosti, Echeveria s krásnymi pastelovými farbami a Crassula.

Sukulenty sú ideálne pre ľudí, ktorí hľadajú rastliny nenáročné na údržbu. Darí sa im na slnečnom mieste, napríklad na parapete alebo na chránenom mieste v záhrade. Sukulenty potrebujú málo vody, pretože ukladajú vodu do svojich hustých listov.

Kaktusy sa dajú rozpoznať podľa prítomnosti areol, čo sú malé vankúšiky, z ktorých vyrastajú tŕne, kvety a nové výhonky. Sukulenty, na rozdiel od kaktusov, nemajú areoly.

Pôvod a výskyt sukulentov

Sukulenty majú pôvod vo vyprahlých oblastiach Afriky, Ameriky, Ázie a Austrálie. Vyskytujú sa najmä v púštnych, polopúštnych a suchých oblastiach s obmedzeným množstvom zrážok. Ich prispôsobivé vlastnosti im umožnili prežiť v týchto drsných podmienkach.

Sukulenty pochádzajú zo suchých, teplých oblastí, ako je Afrika a Južná Amerika, kde sa prispôsobili drsným podmienkám tým, že ukladajú vodu do svojich listov. Aloe vera je jedným z najznámejších sukulentov, ktorý pochádza z Arabského polostrova, zatiaľ čo Echeveria a Crassula pochádzajú z Mexika a Južnej Afriky.

Rastú v Afrike a Austrálii. Ich kmeň mení hrúbku v závislosti od množstva prijatej (či odparenej a využitej) vody.

Podmienky a starostlivosť

Svetlo

Sukulenty potrebujú dostatok svetla, ale niektoré druhy môžu trpieť pri priamom slnku. Ideálnou voľbou je jasné, filtrované svetlo. Uistite sa, že sukulenty majú prístup aspoň k niekoľkým hodinám svetla denne.

Sukulenty sú rastliny naozaj nenáročné na starostlivosť a vláhu, vyžadujú ovšem veľa svetla. Obzvlášť druhy s červeným alebo fialovým zabarvením, prípadne so svetlými chĺpkami a voskovitým povrchom porastú tým lepšie, čím viac svetla im doprajete. U farebných variet sa môže pri nedostatku svetla pigment vytratiť a zozelenajú. Pokiaľ sú sukulenty skôr tmavé, modrozelené alebo bez lesklého povrchu, pravdepodobne dajú prednosť skôr menšej intenzite svetla.

Sukulenty sú náročné na svetlo, to by k rastlinám malo prichádzať z viacerých strán. Ak majú (najmä v zime) nedostatok svetla, nepekne sa vyťahujú a deformujú.

Najideálnejším miestom pre sukulenty sú slnečné okenné parapety. Tam budú niektoré druhy aj zaujímavo vyfarbené.

Sukulenty prosperujú v svetlých a suchých bytoch - neprekáža im prostredie so suchším vzduchom. Znesú aj menšie zanedbanie starostlivosti, hodia sa preto i pre začiatočníkov.

Sukulenty sa hodia najmä do moderného svetlého bytu, ideálne južne orientovaného. Nevadí im ani suchší vzduch, dokonca prekúrenejšie prostredie. Zle rastú v tmavých a vlhších miestnostiach a miestnostiach orientovaných na sever. Na tmavších miestach sa ich vôbec neodporúča pestovať. Ideálne je ich pestovať na okenných parapetoch , na okenných poličkách alebo jednoducho čo najbližšie pri oknách.

Sukulenty potrebujú veľa svetla, často až 6 hodín priameho slnečného žiarenia denne.

Pôda

Dôležitou súčasťou pestovania sukulentov je správna pôda. Použite pôdu, ktorá dobre odvádza vodu a zabraňuje zamokreniu koreňov. Vyskúšaj náš substrát Sukulenťák namiešaný namieru pre tento typ rastlín.

Ako základ samozrejme musíme mať nádobu na pestovanie a sukulentné rastliny alebo ich semena. Je veľkou výhodou, ak má nádoba odtokové otvory, pretože je veľmi ľahké sukulenty preliať.

Poslednou nutnou vecou je zemina. Najlepšie a najjednoduchšie je kúpiť priamo na tento účel namiešaný substrát pre kaktusy a sukulenty. Je pripravený tak, aby nezadržiaval veľké množstvo vody, bol ľahký a neobsahoval príliš veľa živín. Nadbytok určitých prvkov (hlavne dusíka) totiž nepôsobí na sukulenty dobre - strácajú zfarbenie a príliš sa vyťahujú.

Pôda pre kaktusy a sukulenty by mala byť ľahká, dobre priepustná a schopná odvádzať nadbytočnú vodu.

Substrát používame špeciálny, určený pre kaktusy a sukulenty.

Zalievanie

Sukulenty majú radi sporadické zalievanie až po zmäknutí lístkov a neznášajú premočenú pôdu. Zalejte ich výdatne a potom nechajte pôdu úplne preschnúť pred ďalším zalievaním. V zime je vhodné zavlažovanie zmierniť, pretože sukulenty majú tendenciu byť v tomto období viac v stave odpočinku.

Zalievať sukulenty stačí väčšinou 1x týždenne, záleží na mĺhkosti misky, počte rastlín v nej zosadených a intenzite slnka. Druhy bez voskovitého povrchu potrebujú zalievať častejšie. U drobných krajiniek je často vhodnejšie použiť k zalievaniu rozprašovač.

Jednou z najčastejších chýb pri pestovaní sukulentov a kaktusov je preliatie. Tieto rastliny sú prispôsobené na prežitie v suchých podmienkach a zadržiavajú si vodu. Polievajte ich až vtedy, keď je pôda úplne suchá. To môže byť každých 7 až 14 dní, v závislosti od prostredia.

Nevyžadujú pravidelnosť zálievky, uprednostnia skôr suchší substrát. Ak sa na ne zabudne, nič sa nestane. Trochu vody im samozrejme priebežne treba dopriať, najmenej vody potrebujú v zime. Škodím im trvalé vlhko a hromadenie vody v podmiske.

Stačí len mierna a priamo ku koreňom.

Teplota

Väčšina sukulentov prosperuje pri teplote medzi 20-30°C. V zime sa im dobre darí pri teplotách okolo 10-15°C, ale je dôležité zabrániť ich vystaveniu mrazu.

Pokiaľ ide o teplotu, v lete je ideálne pestovať ich pri teplote 25°C, v zime pri nižšej, okolo 15°C.

Počas leta by sme mali sukulenty pestovať pri vyšších teplotách, v zime zasa pri teplotách nižších - okolo 15 °C.

Vzduch a vlhkosť

Sukulenty preferujú suchšie stanovisko, kde sa vzduch voľne pohybuje. Vyhnite sa príliš vlhkým miestam, pretože to môže spôsobiť hnilobu koreňov a listov.

Nevadí im ani suchší vzduch, dokonca prekúrenejšie prostredie.

Prekvapivo, niektoré sukulenty často znesú i rosenie, voda im však nemôže dlho zostať v záhyboch, mohla by sa začať šíriť hniloba.

Príklady sukulentov

Medzi známe druhy patrí Aloe vera, ktorá má okrem krásneho vzhľadu aj liečivé vlastnosti, Echeveria s krásnymi pastelovými farbami a Crassula.

Medzi najmenej náročným a pritom príťažlivým izbovým rastlinám patria sukulenty. Tie, čo nekvitnú pútajú niekedy nápadnou farebnosťou a zaujímavými tvarmi, ktorých zoskupením môžete získať nápadité živé aranžmány.

Medzi najkrajším a najmenej náročným druhom patrí tučnolist (Crassula), ktorý vytvára pôvabné stromčekovité formy a má aj výbornú regeneračnú schopnosť. Dostanete kúpiť niekoľko pekných druhov, vzrastovo nižších aj vyšších. Sú to nenáročné a vzhľadovo príťažlivé rastliny. Tučnolisty sú dokonca ideálne pre pestovateľov začiatočníkov.

Pekné a vďačné sú aj echevérie (Echeveria), vytvárajúce pravidelné listové ružice, niekedy farebne výrazné, alebo striebristé. Zaujímavé sú aj havorcie (Hawortia), agávy (Agave), kotyledony (Cotyledon) alebo litopsy (Lithops) prezývané aj živé kamene.

Vďačné a hlavne v moderných bytoch atraktívne pôsobiace sú mliečniky (Euphorbia) či eóniá (Aeonium). Menej svetla a viac vlhka tolerujú gastérie (Gasteria), ktoré prekvapia aj peknými súkvetiami. Gastérie pochádzajú z Afriky a patria k najviac prispôsobivým sukulentom.

Vďačnou a užitočnou súčasťou interiéru je aj aloe (Aloe), ktoré takisto patrí k menej náročným a rýchlo rastúcim druhom. Niektoré druhy (Aloe vera, Aloe arborescens) patria k liečivým rastlinám, využíva sa ich šťava. Okrem listov sú tieto rastliny podobne ako gastérie ozdobné aj kvetmi. Aloe sa v bytoch pestuje veľmi dobre a patrí k dlhovekým rastlinám. Vybrať si dokonca môžete z ponuky drobných aj stredne veľkých druhov.

Klasikou je aj krásne kvitnúce ale obvykle krátkoveké kalanchoe (Kalanchoe blossfeldiana). Vďaka svojej prispôsobivosti a rozmanitosti patria v poslednej dobe k vyhľadávaným izbovkám. Ponuka je čoraz zaujímavejšia.

K najmenej náročným a početne zastúpeným, pokiaľ ide o druhy a kultivary, patrí tučnolist (Crassula). Hodí sa aj pre začínajúcich pestovateľov . Vďačné sú havorcie, agávy, adéniá, mliečniky, echevérie a ďalšie druhy.

Echinocactus grusonii: Tento kaktus je známy svojím guľovitým tvarom a žltými tŕňmi, ktoré vytvárajú charakteristický vzhľad.

Mammillaria elongata: Má dlhé, tenké stonky pokryté jemnými tŕňmi, ktoré mu dodávajú jedinečný tvar.

Opuntia microdasys: Tento kaktus je rozpoznateľný podľa plochých, oválnych segmentov pokrytých malými bodlákmi.

Schlumbergera (Vianočný kaktus): Populárny izbový kaktus, ktorý kvitne počas zimných mesiacov.

Crassulaceae sú jednou z najväčších čeľadí, plných sukulentov (vo väčšine čeľadí sú okrem sukulentov aj iné rastliny). Tučnolist je najznámejšou rastlinou, hovorí sa že prináša šťastie a peniaze.

Starček rowleyho je sukulent, ktorý vyzerá ako malé hrášky na šnúrke. Jeho listy sú úplne guľaté a tvoria bohaté previsy.

Poznáme veľa druhov sedum, no burrito nad nimi vyčnieva. Táto ťahavá rastlinka z Mexika je viac ako zaujímavá.

Echeverie a sempervivá sú tzv. skalné ruže. Ich dužina sa používa na liečenie bolesti ucha. Echcevérie pestujeme ako izbovky, sempervivum prežije zimu vonku. Veľmi sa na seba podobajú.

Najznámejšie kalanchoe je Kalanchoe blossfeldiana, ktoré veľmi často a dlho je schopné kvitnúť.

Kto by nepoznal zamio? Je to jedna z najmenej náročných rastlín, vhodná aj do tieňa. Obľúbený nájomník obchodných centier a kancelárií, ktorý prežije aj tvrdšie podmienky. Jediné, čo neprežije, je preliatie.

Lithopsy sa momentálne tešia veľkej obľube. Vyzerajú ako kamienky - vďaka tomu získali aj svoju prezývku živé kamene. Ďalším živým kameňom je Pleiospilos, ktorého trčí zo zeme o trošku viac. Zaujímavý je ich spôsob života, keď cez štrbinku medzi listami vyrastá ďalší pár listov a staré listy uschnú.

Predtým známe ako Sansevieria, teraz na základe genetického porovnania dracény. Niektoré druhy sú sukulentné, najmä tie, ktoré majú cylindrické (tučné) listy. Tieto rastlinky sú veľmi podobné.

Aloe vera je najznámejšie aloe, ktoré sa preslávilo svojou liečivou silou. Odporúčame však doma aloe priamo z rastliny nejesť, keďže na konzumáciu sa musí spracovať.

Z hawortií je najobľúbenejšie zebrina, ktorá má biele pásiky na listoch. H. cooperi je známa pre jej priesvitné listy, ktoré sú takmer celé pokryté epidermálnym oknom.

Jej latinský názov je pomerne zložitý - Beaucarnea recurvata. Typická rastlina s kaudexom. Veľmi nenáročná. Vedeli ste však, že jej názov slonia noha nie je správny? Typický príklad pachykaulu.

Zaujímavá rastlina, ľudia pestujú pre ich nádherný kvet. Má to však jeden háčik - tento kvet veľmi smrdí.

Znalci už vedia, že dendróbium patrí medzi orchidey. Niektoré orchidey sú sukulenty. Dendróbiu k tomuto slúžia internodiálne pahľuzy, ktoré sa ťahajú pozdĺž stonky.

Perský cyklámen je príklad rastliny s kaudexom, aj keď nenápadným. Táto rastlina má veľmi zaujímavé kvety, väčšinou - ako inak - cyklámenové, prípadne biele, ružovkasté či červené a listy s mramorovaným panašovaním.

Zimovanie a letnenie

Sukulenty sú schopné celoročne rásť v izbových podmienkach, majú-li dostatok svetla. Ak ale máte možnosť dať ich cez leto von, uvidíte, ako pookrejú. Snesú aj priame poludňajšie slnko. Zimovanie tiež nie je nutnosťou, rastlinky sa Vám za neho ale odvďačia bujným rastom a možno aj kvetmi. Obzvlášť kaktusy vyzerajú nádherne, ak kvitnú. Teplota pre zimovanie sa pohybuje medzi 5-10oC, kaktusy väčšinou znášajú aj pokles takmer k nule.

Na rozdiel od kaktusov nepotrebujú najmä listové druhy zimovanie v tmavšom priestore. Najlepšie sa sukulentom darí v skleníkoch a zimných záhradách, tu k nim svetlo prichádza z viacerých strán.

Sukulenty môžu byť počas leta a začiatkom jesene vonku, na slnečnom alebo mierne polotienistom mieste. Dokonca im to viditeľne prospeje.

V zime je vhodné zavlažovanie zmierniť, pretože sukulenty majú tendenciu byť v tomto období viac v stave odpočinku.

V zime pri teplotách nižších - okolo 15 °C.

Hnojenie

Hnojenie sukulentov sa prevádza iba vo vegetačnej dobe, teda na jar a v lete. Vhodné je kvapalné hnojivo pre kaktusy a sukulenty, u ktorého môžete regulovať množstvo (na jar hnojiť viac, ku koncu vegetácie menej).

Hnojenie nie je pre sukulenty a kaktusy nevyhnutné, ale ak chcete podporiť ich rast, môžete použiť špeciálne hnojivá pre sukulenty. Najlepšie je hnojiť rastliny počas obdobia ich aktívneho rastu (jar a leto). Používajte hnojivá s nižším obsahom dusíka.

Živiny môžeme sukulentom dodať počas vegetačného obdobia, ale aj to v menšej intenzite. Počas zimy ich neprihnojujeme vôbec.

Prihnojovanie potrebné nie je, alebo len veľmi málo ak boli rastliny vysádzané do menej výživných substrátov.

Presádzanie a rozmnožovanie

Ak ste si zvolili na pestovanie menšiu nádobu, pravdepodobne bude zanedlho Vašim rastlinkám malá. Ak sukulenty nie sú na prestrihávanie vhodné, je väčšinou lepšie krajinku rozobrať, staré prerastené rastliny odsadit a nechať ich len toľko, aby miska vyzerala pekne a nepřehuštěně.

Kaktusy a sukulenty by ste mali presádzať každé 1-2 roky. Toto im poskytne čerstvý substrát a viac priestoru pre koreňový systém.

Každoročné presádzanie nie je u sukulentov potrebné, stačí raz za 3-4 roky, vždy na jar. Potrebný bude len o niečo väčší črepník. Použite substrát určený na pestovanie kaktusov.

Najlepším obdobím na presádzanie a vysádzanie je jar.

Sukulenty sa veľmi dobre rozmnožujú. Často stačí zakoreniť len kúsok stonky.

Sukulenty nie sú len jedinečným dizajnovým doplnkom miestností, ale tiež skvelou voľbou pre začínajúcich pestovateľov rastlín alebo ľudí s nabitým programom. Darí sa im na slnečnom mieste, pričom vďaka mäsitým listom zadržiavajúcim vodu vydržia zriedkavejšie zalievanie. Ďalší bonus: z jednej rastlinky si veľmi ľahko rozmnožíte ďalšiu - dá sa vypestovať z listu alebo stonky materskej rastliny.

Sukulenty môžete rozmnožovať kedykoľvek, ale ak chcete zvýšiť šance na úspech, ideálne obdobie je jar alebo leto, keď je svetlo najintenzívnejšie.

Príroda zariadila rozmnožovanie mnohých druhov sukulentov jednoducho: bežne sa množia opadávaním listov, ktoré vytvoria nové rastlinky. Časť listu, ktorá bola pôvodne pripojená k hlavnej stonke, začne po opadnutí na zem tvoriť korene, ktoré si nájdu cestu do zeme. Tento typ rozmnožovania môžete napodobniť aj doma, ak máte sukulenty s mäsitými listami, napríklad: tučnolist vajcovitý, echevéria a skalná ruža (rozety sempervivum). Pripravte sa však na to, že bude trvať niekoľko týždňov, kým uvidíte výsledky.

Vyberte si materskú rastlinu, ktorú chcete rozmnožiť. Vytiahnite list, ktorý ste si zvolili ako základ budúcej rastlinky. List uvoľníte tak, že ho jemne otočíte a potiahnite na mieste najbližšom ku stonke. Ak list drží veľmi pevne, môžete si pomôcť nožíkom. Na množenie si vždy vyberajte pevné a zdravé listy. Ak sú listy rastliny scvrknuté, zažltnuté, čierne alebo hnedé, môže to byť príznakom nadmerného zalievania.

Nechajte list zatvrdnúť. Keď odtrhnete alebo odrežete list, môžete si všimnúť, že odrezaný koniec je vlhký - je to preto, že sukulenty zadržiavajú v stonkách a v listoch vodu, aby sa chránili pred suchom. Tieto konce treba nechať zahojiť alebo „zatvrdnúť“, čo trvá minimálne dva až päť dní.

Pridajte zakoreňovací hormón. Zakoreňovací hormón (stimulátor zakorenenia) zoženiete v predajniach záhradkárskych potrieb alebo v e-shopoch vo forme prášku. Dokáže urýchliť proces zakorenenia, ale nie je nevyhnutný.

List sukulentu so zaschnutou ranou položte na pôdu určenú pre kaktusy. Myslite na to, že hoci zrelé sukulenty potrebujú veľa slnka, mladé rastlinky môže príliš veľa slnečného žiarenia spáliť. Takže najlepšie je nepriame svetlo.

Presaďte rastlinku do kvetináča. Keď po niekoľkých týždňoch začnú šťavnaté korene dcérskej rastliny silnieť, list sám opadne.

Ak máte odrodu sukulentov s viacerými stonkami alebo vetvami - napríklad rozchodník, haworthia alebo aeónium - môžete skúsiť rozmnožovanie rezom zo stonky. Tieto sukulenty majú v snahe získať viac slnečného svetla tendenciu vytvárať dlhé výhonky s menším počtom listov.

Vyberte si rastlinu, z ktorej chcete zrezať stonku. Odrežte stonku. Nechajte zrezanú časť zahojiť sa. Odstráňte spodné listy. Vložte stonku do pôdy. Stonku zasaďte odrezaným koncom do malej nádoby naplnenej zeminou vhodnou pre kaktusy a postavte ju na miesto s jasným, ale nepriamym slnečným svetlom. Presaďte rastlinku. Na odrezku stonky začnú klíčiť korene.

Sukulenty sa dajú rozmnožovať odrezkami, delením alebo semenami.

Je to zároveň príležitosť si ich rozmnožiť stonkovými odrezkami. Dá sa to celkom jednoducho, odrezky rýchlo zakoreňujú v zmesi perlitu a rašeliny. Pokúsiť sa však môžete rozmnožiť si sukulenty aj výsevom semien. Veľmi dobre si sukulenty rozmnožíte aj pomocou listových odrezkov.

Starostlivosť o kvitnúce jedince

Kvitnúce jedince sú vždy príjemným spestrením. Nesmieme zabudnúť po odkvitnutí odstrániť zvyšky kvetov a súkvetí.

Kombinované výsadby

Zo sukulentov si môžeme vytvoriť zaujímavé kombinované minivýsadby. Tieto rastliny sú na to ako stvorené.

Vytvoriť si môžete aj kombinované výsadby. Nezabudnite, že každá rastlina potrebuje dostatok miesta na rozrastanie.

Nie je vhodné kombinovať ich s inými izbovými rastlinami, hoci sa to často robí.

Najmenšie jedince sú ako stvorené na vytvorenie nápaditých živých aranžmánov.

Rôzne druhy sukulentov a kaktusov

Rôzne druhy sukulentov a kaktusov ponúkajú širokú škálu tvarov, farieb a veľkostí.

Niekedy môžu mať tvar až guľatý, napríklad ako Starček / Senecio Rowleyanus.

Niektoré rastliny pôsobia ako sukulenty kožovitými listami, pokiaľ ale nemajú dužinu, sú to len xerofyty. Sem by sme mohli zaradiť napríklad niektoré dracény, ktoré boli predtým nazývané Sansevieria (poznať ich však môžete aj ako svokrine jazyky).

Niektoré sukulenty majú na listoch tzv. epidermálne okno, čo je priesvitná časť povrchu listu. Epidermálne okienko majú napríklad lithopsy, alebo aj starček Senecio rowleyanus. Fenestraria rhopalophylla je dokonca podľa toho pomenovaná, keďže tento jav sa nazýva fenestrácia. Zaujímavé je, že toto okno majú i niektoré mäsožravky krčiažniky - Sarracenia, Darlingtonia a Cephalotus a tiež niektoré peperómie (aj tie sú často sukulentné).

Tučnolist je najznámejšou rastlinou, hovorí sa že prináša šťastie a peniaze.

Starček rowleyho je sukulent, ktorý vyzerá ako malé hrášky na šnúrke. Jeho listy sú úplne guľaté a tvoria bohaté previsy.

Poznáme veľa druhov sedum, no burrito nad nimi vyčnieva. Táto ťahavá rastlinka z Mexika je viac ako zaujímavá.

Echeverie a sempervivá sú tzv. skalné ruže. Ich dužina sa používa na liečenie bolesti ucha. Echcevérie pestujeme ako izbovky, sempervivum prežije zimu vonku. Veľmi sa na seba podobajú.

Najznámejšie kalanchoe je Kalanchoe blossfeldiana, ktoré veľmi často a dlho je schopné kvitnúť.

Aloe vera je najznámejšie aloe, ktoré sa preslávilo svojou liečivou silou. Odporúčame však doma aloe priamo z rastliny nejesť, keďže na konzumáciu sa musí spracovať.

Z hawortií je najobľúbenejšie zebrina, ktorá má biele pásiky na listoch. H. cooperi je známa pre jej priesvitné listy, ktoré sú takmer celé pokryté epidermálnym oknom.

Rastú v Afrike a Austrálii. Ich kmeň mení hrúbku v závislosti od množstva prijatej (či odparenej a využitej) vody.

Rastliny, známe ako lampášik. Najznámejšia (a najkrajšia) je Ceropegia woodii, ktorá má panašované listy v tvare srdiečok. Okrem toho je prevísavá.

Tieto rastlinky ľudia pestujú pre ich nádherný kvet. Má to však jeden háčik - tento kvet veľmi smrdí.

Znalci už vedia, že dendróbium patrí medzi orchidey. Niektoré orchidey sú sukulenty. Dendróbiu k tomuto slúžia internodiálne pahľuzy, ktoré sa ťahajú pozdĺž stonky.

Táto zaujímavá rastlina je tropická, pije vodu, ako by nemala hľuzu a polievať ju treba snáď každý druhý - tretí deň.

Na výber sú rôzne veľké jedince, tie menšie sú ako stvorené na vytvorenie nápaditých živých aranžmánov.

Kaktusy vs. Sukulenty

Kaktusy sa dajú rozpoznať podľa prítomnosti areol, čo sú malé vankúšiky, z ktorých vyrastajú tŕne, kvety a nové výhonky. Sukulenty, na rozdiel od kaktusov, nemajú areoly.

Pestovanie v nádobách

Jednotlivé sukulenty a kaktusy skúšame naaranžovať do nádoby tak, aby sa nám konečný efekt čo najviac páčil. Vyskúšajte rôzne kombinácie, pamätajte, že nemusíte použiť všetky rastliny, menej je niekedy viac. Ak tvoríte krajinku z rôznych druhov, je pekné kombinovať vyššie sukulenty s malými, zelené občas prežiariť červenými alebo fialovými.

Pestovať tieto rastliny je najlepšie v menších hlinených či terakotových črepníkoch. Veľmi zaujímavo pôsobia vysadené aj v nádobách kovových. Mohutnejšie druhy vyniknú vo vyšších črepníkoch.

Sukulenty sú schopné celoročne rásť v izbových podmienkach, majú-li dostatok svetla.

Vhodné je použiť kvetináče z terakoty, keďže v nich ľahšie preschne substrát.

Povinnosťou sú drenážne otvory na spodku kvetináča, kadiaľ odteká prebytočná voda.

Ak máme nachystanú nádobu, rastliny aj substrát, môžeme sa pustiť do samotnej tvorby.

Ak sme už spokojní s rozmiestnením sukulentov, opatrne prehrnieme korienky substrátom a zľahka pritlačíme. Je možné, že niektoré vyššie rastliny zpočiatku nebudú stáť vzpriamene alebo budú padať - v tom prípade im na niekoľko týždňov poskytnite oporu (stačí obyčajná drevená špajdľa alebo podoprenie kameňom).

Pestovanie kaktusov a sukulentov je nielen esteticky príťažlivé, ale aj uspokojivé, pretože tieto rastliny vyžadujú len minimálnu starostlivosť.

Sukulenty nie sú len jedinečným dizajnovým doplnkom miestností, ale tiež skvelou voľbou pre začínajúcich pestovateľov rastlín alebo ľudí s nabitým programom.

Vďaka nemu vznikne neraz zaujímavý interiérový doplnok.

Kaktusy a sukulenty v domácnosti

tags: #sukulent #ako #trava