Súkvetie, metlina a šúľok: Podrobný pohľad na kvetné usporiadanie a jeho význam

Kvet je reprodukčným orgánom rastliny, ktorý je tvorený z kvetných obalov a vlastných reprodukčných orgánov uložených na kvetnom lôžku. Z fylogenetického hľadiska je to vlastne súbor premenených (metamorfovaných) listov, usporiadaných na skrátenej stonke, takzvanom brachyblaste. Kvet je súborom diploidných organických rastlín metamorfovaných na uľahčenie vývinu pohlavných generácií a kopulácie jej gamét.

Kvetné obaly chránia reprodukčné orgány a lákajú opeľovače. Môžu byť rozlíšené na kalich (calyx), ktorý je vonkajšou, väčšinou zelenou časťou tvorenou z kališných listov (sepalum). Kališné lístky môžu zrastať do kališnej rúrky, lemu a hrdla. Podľa trvácnosti rozlišujeme kalich prchavý (opadáva počas rozkvitnutia, mak), opadavý (opadáva s korunnými lupienkami, žeružnica) a trváci (ostáva aj na plode, hluchavka).

Koruna (corolla) je vnútorná, pestrofarebná časť tvorená z korunných lupeňov (petalum). Špeciálnym typom je voľnolupenová koruna bôbovitých rastlín (tvorí striešku, dve krídla a zrastený člnok). Ak nie sú kvetné obaly tvarovo ani farebne rozlíšené, nazývame ich okvetie (perigonium). V takomto prípade je okvetie tvorené z okvetných lístkov (tepalum), ktoré môžu byť samostatné (tulipán) alebo pozdĺžne zrastené (bleduľa, snežienka). Niektoré rastliny kvetné obaly vôbec nevytvárajú (vŕba).

Reprodukčné orgány kvetu sú tyčinka a piestik. Tyčinka (stamen) je samčí rozmnožovací ústroj. Z fylogenetického hľadiska tyčinky predstavujú samčie výtrusové listy (mikrosporofyly). Tvorí ju nitka (filamentum) a peľnica (anthera). Peľnica obsahuje dva peľové vačky, z ktorých každý má dve peľové komôrky. Tu vznikajú redukčným delením peľové zrná. Súbor tyčiniek sa nazýva andréceum.

Piestik (pistillum) je samičí rozmnožovací orgán. Vzniká zrastením jedného alebo viacerých plodolistov, ktoré predstavujú samičie výtrusové listy (makrosporofyly). Tvorí ho čnelka (stylus), lepkavá blizna (stigma) a spodný semenník (ovarium), v ktorom sú uložené vajíčka. Súbor piestikov sa nazýva gynéceum.

Kvet môže byť jednopohlavný (samčie kvety obsahujú len tyčinky, samičie kvety len piestik) alebo obojpohlavný (obsahuje tyčinky aj piestik). Rastlina môže byť jednodomá (na jednej rastline sú samčie aj samičie kvety, napr. kukurica) alebo dvojdomá (na jednej rastline sú kvety samčie a na druhej kvety samičie).

Súkvetia: Usporiadanie kvetov na rastline

O súkvetí hovoríme vtedy, ak sa na spoločnej rozkonárenej stonke (tzv. vreteno súkvetia) vyskytuje podľa určitých zákonov viacero kvetov súčasne. Súkvetie je súbor kvetov zoskupených podľa určitých zákonov na spoločnej hlavnej stonke súkvetia (vreteno súkvetia), ktorého listy sú redukované na listene alebo úplne chýbajú. Súkvetia sa rozdeľujú podľa viacerých kategórií a spoločných resp. odlišných znakov.

Podľa rozkonárovania stoniek rozlišujeme súkvetia strapcovité (racemózne) a vrcholíkovité (cymózne).

Strapcovité (racemózne) súkvetie

Dcérske stonky neprevyšujú stonku materskú, kvety rozkvitajú zdola nahor, v prípade plošných súkvetí z okrajov súkvetia do jeho stredu. Strapcovité súkvetie má vreteno s bočnými konármi nepresahujúcimi výšku terminálneho kvetu umiestneného na vrchole vretena. Jeho kvety rozkvitajú spravidla zdola nahor (akropetálne); ak sú usporiadané v jednej rovine, potom rozkvitajú od obvodu do stredu súkvetia (centripetálne). Medzi strapcovité súkvetia patria:

• Strapec (racemus): Má pretiahnuté vreteno s kvetnými stopkami v pazuchách listeňov. Považuje sa za najzákladnejšiu formu súkvetia, z ktorej sú odvodené ostatné typy (agát).
• Klas (spica): Vreteno je dlhé, kvetné stopky veľmi krátke alebo redukované (skorocel).
• Jahňada (amentum): Súkvetie s chabým, previsnutým vretenom a sediacimi jednopohlavnými kvetmi (lieska, topoľ, vŕba).
• Klások (spicula): Skrátený a redukovaný klas s malým počtom kvetov (lipnica, mednička).
• Šúlok (spadix): Vreteno je zdužnatené, kvietky drobné a prítomný je zväčšený listeň - tulec (áron, diablik).
• Chocholík (corymbus): Kvetné stopky sa predlžujú, kvety ležia približne v jednej rovine (bledavka).
• Okolík (umbella): Kvety vyrastajú v jednej rovine na približne rovnako dlhých stopkách z vrcholu stonky. Súbor listeňov, z pazúch ktorých vyrastajú stopky vonkajších kvetov, tvorí obal (prvosienka).
• Metlina (panicula): Rozkonárené súkvetie s úplne vyvinutým vretenom a rôzne usporiadanými konármi (vinič, vtáčí zob).
• Hlávka (capitulum): Skrátené vreteno i stopky, kvety tvoria guľovitú hlavu chránenú zákrovom (ďatelina).
• Úbor (anthodium): Kvetné lôžko je diskovito rozšírené. Stred tvoria rúrkovité kvety (terč), okraj súmerné jazykovité kvety (lúč). Listene vonkajších kvetov vytvárajú zákrov, listene vnútorných kvetov sa nazývajú plievky (astrovité).
• Cenantium: Hlávka s mäsitým alebo dužnatým lôžkom, na ktorom sedia alebo sú v ňom vnorené kvety. Počas dozrievania sa zväčšuje a dužnatie.

Vrcholíkovité (cymózne) súkvetie

Majú materskú stonku skrátenú a dcérske stonky ju prerastajú, kvety rozkvitajú zhora nadol (alebo zo stredu k okrajom). Vrcholíkovité súkvetie má vreteno s bočnými konármi presahujúcimi výšku terminálneho kvetu umiestneného na vrchole vretena. Jeho kvety rozkvitajú spravidla zhora nadol (bazipetálne); ak sú usporiadané v jednej rovine, potom rozkvitajú od stredu súkvetia k okraju (centrifugálne).

• Viacramenný vrcholík (pleiochasium): Má na hlavnej osi viac ako dve bočné ramená prerastajúce hlavnú os. Je prechodom medzi strapcovitými a vrcholíkovitými súkvetiami (mliečnik).
• Dvojramenný vrcholík / vidlica (dichasium): Pod terminálnym kvetom hlavnej stonky sú vyvinuté presne ďalšie dva kvetonosné výhony (môžu byť striedavé aj protistojné).
• Jednoramenný vrcholík (monochasium): Z oboch listeňov a páru protistojných konárov sa vyvíja vždy len jeden. Patria sem formy:
  • Závinok (cincinnus): Vyvíja sa len jedno rameno striedavo vpravo a vľavo. Listene aj kvety stoja v jednom rade (borákovité, rajčiak).
  • Skrutec (bostryx): Vyvíja sa len jedno rameno a to vždy na rovnakej strane (ľubovník, ľaliovka).
  • Vejárik (rhipidium): Rameno sa vyvinie striedavo, pričom medzi nimi vždy zakrpatie celý pár listeňov aj s konármi. Listene aj kvety stoja v dvoch radoch (kosatcovité).
  • Kosáčik (drepanium): Rameno sa vyvinie len z jednej strany, pričom nasledujúci pár zakrpatie celý.

Zložené súkvetia

Súkvetie môže byť jednoduché alebo zložené. Zložené súkvetia nesú na koncoch konárov čiastkové súkvetia. Rozlišujeme súkvetia homotaktické (napríklad metlina) a heterotaktické (napríklad vrch - strapec - strapec - vrch).

Metlina ako typ súkvetia

Metlina (panicula) je rozkonárené súkvetie s úplne vyvinutým vretenom a rôzne usporiadanými konármi. Typickým príkladom je metlina viniča alebo vtáčieho zobu. Metlina je zložené súkvetie, kde na hlavnom vretene vyrastajú menšie, jednoduché strapcovité súkvetia.

Šúlok a jeho špecifiká

Šúlok (spadix) je špecifický typ strapcovitého súkvetia, kde je vreteno zdužnatené a kvietky sú drobné, často bezobalové. Je prítomný zväčšený a rôznofarebný listeň, nazývaný tulec. Typickým príkladom rastliny s úľokom je áron alebo diablik. V kontexte kukurice, samičie strapcovité súkvetie je práve šúľok.

Kukurica siata (Zea mays ssp. mays)

Kukurica siata je kultúrna plodina pôvodne domestikovaná Indiánmi na území dnešného Mexika. Je to rastlina z čeľade lipnicovitých. Kukurica je veľmi stará rastlina, ktorej domestikácia je jednou z najväčších záhad genetiky. Predpokladá sa, že kukurica vznikla vývojom a selekciou z teosintu, s ktorým si však dnes kultúrna kukurica nie je vzhľadovo príliš podobná. Na rozdiel od ostatných kultúrnych plodín nie sú známe žiadne medzistupne medzi divokým predchodcom kukurice a kultúrnou plodinou. Kukurica nie je schopná samostatnej existencie bez pomoci poľnohospodára.

Kukurica je jednoročná tráva dorastajúca do výšky 1 až 3 metrov. Z plného stebla vyrastajú striedavo dlhé a štíhle listy v dvoch zvislých radoch. Skoré odrody majú na hlavnom steble 8-12 listov, neskoré 24 a viac. Listová čepeľ je široká, podlhovasto kopijovitá, s výrazným stredným rebrom. Kukurica je rastlina jednodomá s jednopohlavnými kvetmi a haploidným počtom chromozómov n=10.

Samčie kvetenstvo je metlina na špici rastliny, ktorá produkuje z jednej metliny niekedy aj 15 miliónov peľových zŕn. Samičie strapcovité súkvetie (šúľok) sa nachádza v pazuche listu a je chránené 5 až 15 obalovými lístkami. Plod je nahá obilka, ktorá má rôznu farbu (bielu až čiernu) a tvar. Obilky sa skladajú z klíčka a ostatku endospermu. Peľ sa prenáša najmä vetrom.

Ďalším rozdielom medzi kukuricou a inými trávami je, že semená nie sú chránené jednotlivo, ale celý klas je obalený pretvorenými listami. Samčí pohlavný orgán väčšinou dozrieva skôr ako samičí, čo sa považuje za pôvodný mechanizmus zabezpečujúci cudzoopelivosť. U mnohých moderných odrôd však dozrievajú obe kvetenstvá v rovnakú dobu. Kukurica je ako mnohé ďalšie tropické rastliny plodina s fotosyntézou typu C4. Vďaka tomu je kukurica schopná za dostatočného osvetlenia veľmi rýchlo rásť a produkovať enormné množstvo biomasy.

Kukurica je modelová rastlina v genetike. Vo veľkej miere sa u nej využíva heteróza (zvýšenie kvality hybridov oproti pôvodným formám) - hybridy F1 generácie vytvorené krížením inbredných línií sú oproti odrodám úrodnejšie až o 30%.

Využitie kukurice

V rozvinutých krajinách sa kukurica pestuje prevažne ako krmivo pre dobytok či už vo forme zrna alebo siláže a ako surovina pre spracovateľský priemysel. Jej priama spotreba ako potraviny je okrajová, napriek tomu rastie význam sladkej kukurice ako zeleniny. V potravinárskom priemysle slúži kukurica ako zdroj oleja, škrobu, glukózy, fruktózového sirupu a bioethanolu.

V rozvojových krajinách Latinskej Ameriky a v Afrike je kukurica prevažne spotrebúvaná ako hlavný zdroj kalórií pre dedinské obyvateľstvo. V rozvojových krajinách Ázie je zhruba vyrovnané jej použitie ako potraviny aj ako krmiva. Vo svojej domovskej krajine Mexiku je kukurica neoddeliteľnou súčasťou kultúry a je nielen prítomná takmer vo všetkých potravinách, ale suché stonky sa používajú ako stavebný materiál pre ohrady a strešné krytiny, listy pre tvorbu rohoží atď. Zo svetovej produkcie kukurice na zrno sa priamo ako potravina spotrebuje zhruba 21 %.

Kukurica je surovina vo vyše 500 druhoch výrobkov, od detskej výživy po priemysel a umenie. V priemysle sa zo zŕn vyrába škrob, dextrín, cukor, sirup, lieh, olej, kukuričný lepok, acetón, papier, celulóza, linoleá, izolačné dosky, dextróza a furfol. Na Slovensku sa z kukuričného šúpolia vyrábajú charakteristické bábiky.

Na základe tejto charakteristiky sa rozlišuje päť rôznych typov (konvariet) kukurice:

Geneticky upravená kukurica (GM kukurica)

Mnoho kontroverzií vyvoláva pestovanie geneticky upravenej (Genetically modified - GM) kukurice. Táto transgénna plodina má mnoho zarytých odporcov, ale aj zástancov. Väčšina GM kukurice sa pestuje v USA, Kanade, Juhoafrickej republike a v Španielsku.

V súčasnosti je najbežnejšia GM kukurica s vloženým génom z pôdnej baktérie Bacillus thuringiensis (Bt-kukurice), ktorý kukurici prepožičiava odolnosť proti škodlivej víjačke kukuričnej (Ostrinia nubilalis) alebo kukuričiaru koreňovému (Diabrotica virgifera). Produktom tohto génu je proteín, ktorý je najprv aktivovaný tráviacimi enzýmami cieľového hmyzu a potom sa špecificky viaže na receptory v jeho črevách, kde vytvára póry. Rovnaký proteín používajú na kontrolu hmyzu ekologickí poľnohospodári od prvej polovice 20. storočia. Tento proteín je neškodný pre iné druhy hmyzu, zvieratá či vtáky a vďaka tomu, že sa v tráviacom trakte človeka veľmi rýchle rozkladá, nehrozí ani riziko alergických reakcií.

Na Slovensku bolo možné oficiálne pestovať geneticky upravenú kukuricu MON 810 v roku 2006 na základe rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktoré nadobudlo účinnosť 12. apríla 2006.

tags: #sukvetie #metlina #a #sulok

Populárne príspevky:

• Nenáročné kvety na pestovanie do črepníkov – tipy.
• Čo znamenajú modré kvety na hrobe
• Saguaro: Ikona púšte
• Podnikanie v kvetinárstve: Sprievodca
• Exotický citrus u vás doma