Tetrov hlucháň: Život, rozmnožovanie a ochrana ohrozeného krásaavca Karpát

Tetrov hlucháň (Tetrao urogallus) je najväčším kurovitým vtákom na Zemi, ktorý je charakteristickým obyvateľom boreálneho lesa Palearktickej oblasti. Na Slovensku, rovnako ako v celej strednej Európe, je jeho populácia silne ohrozená a vykazuje výrazný pokles. Tento článok sa zameriava na životný cyklus, rozmnožovanie a faktory ovplyvňujúce prežitie tohto unikátneho druhu, ako aj na jeho ochranu.

Opis a rozšírenie tetrova hlucháňa

Hlucháň je impozantný vták s výrazným pohlavným dimorfizmom. Dospelý samec (kohút) meria 83 až 95 cm a váži 3,3 až 6,5 kg. Jeho operenie je tmavé, s nevýrazne sfarbenou hlavou a svetlým zobákom. Krk a chrbát sú tmavošedé, s kovovým odleskom na krku a hrudi. Vrchné krídlové krovky sú hnedasté s drobnými škvrnami, kostrč a vrchné chvostové krovky sú čiernohnedé, občas s belavým lemom na koncoch. Prsia sú čierne s nápadným modrozeleným leskom. Spodná časť tela je čierna s bielymi škvrnami, letky sú tmavohnedé a chvost čierny s belavými škvrnami, zložený z 18 pier. Nad hornou mihalnicou má širokú bradavkovitú lysinku živočervenej farby. Operenie nôh je čiernohnedé. Mladé samce sa líšia od starších najmä chvostom a zobákom; staršie samce majú chvost ako keby dorovna odťatý, mladé ho majú mierne zaoblený. Zobák pri mladých kohútoch je hladký, pri 3-ročných sa začína tvoriť brázdičková priehlbinka od nozdier, ktorá postupuje s vekom až po koniec zobáka.

Samice (sliepky) sú menšie ako samce, sfarbené sú gaštanovohnedo s čiernohnedými priečnymi pruhmi, najmä na vrchnej strane tela. Bez škvŕn zostáva len hrdlo a väčšia časť pŕs. Majú oranžovú hruď a chrbát, lemovaný tmavými pásikmi, a svetlejší spodok tela s zaokrúhleným chvostom.

Areál rozšírenia

Hlucháň obýva pásmo ihličnatých lesov od západnej Európy na východ po hornú Lenu a okolie Bajkalu, na juh po Kantabrijské pohoria a Pyreneje, Alpy, pohoria Balkánu a Karpaty. Areál výskytu sa prekrýva s areálom rozšírenia borovice lesnej a čučoriedky obyčajnej. Na Slovensku sa jeho populácie značne zmenšili, v súčasnosti prežívajú lokálne populácie v pohoriach Belianskych, Vysokých, Západných a Nízkych Tatier, Malej a Veľkej Fatry, Kremnických vrchov a Slovenského rudohoria. Taktiež sa vyskytujú na Poľane, Muránskej planine, Branisku, v Chočskom pohorí, Levočskom pohorí, Spišskej Magure, Oravskej Magure, na Babej hore, Piľsku a v Slovenských Beskydách.

Biotop a potrava

Tetrov hlucháň je typický obyvateľ palearktického boreálneho lesa. V strednej Európe je viazaný na klimaxové štádium lesa stredných polôh až po jeho hornú hranicu. Na Slovensku obýva predovšetkým staré ihličnaté a zmiešané lesy od nadmorskej výšky 600 m až po hornú hranicu lesa (1550 m n. m.). Optimálny biotop predstavujú prirodzené horské zmiešané lesy so smrekom obyčajným, jedľou bielou, bukom lesným a javorom horským s 60 - 70% korunovým zápojom, ako aj prirodzené smrekové lesy s vtrúseným bukom lesným, jarabinou vtáčou a javorom horským. Dôležitá je aj prítomnosť dostatočne veľkých súvislých plôch vhodného biotopu (min. 50 ha), ktoré nie sú rozčlenené nevhodnými stanovišťami.

Potrava hlucháňa sa mení počas roka podľa vegetačných zmien a výskytu drobných živočíchov. V lete sa živí výhonkami rastlín, lesnými plodmi, kuklami mravcov a spod lístia vyhrabáva hmyz, červíky, slimáky a nepohrdne ani jaštericou. Výskyt čučoriedky obyčajnej a ostružiny maliny je pre tento druh veľmi dôležitý. V zimnom období od novembra do marca tvorí hlavnú potravnú bázu ihličie smreka obyčajného, prípadne jedle bielej alebo borovice lesnej či kosodreviny. Na trávenie potrebuje veľa gastrolytov, ktorých celková váha môže dosiahnuť vyše 50 g. Plody brusníc sú tiež významnou potravou, zostávajú dlhšie na kríčkoch a poskytujú energetické zásoby na zimu, pričom sú nutrične hodnotnejšie ako čučoriedky.

Rozmnožovanie tetrova hlucháňa

Samec a samica tetrova hlucháňa žijú počas roka oddelene. Stýkajú sa na jar v čase párenia, ktoré začína v marci a trvá do konca mája vo vyšších polohách. Toto obdobie je známe ako tokanie, počas ktorého samce predvádzajú špecifický "spev" a rituálne správanie.

Tokanie

Hlucháne tokajú predovšetkým na stromoch, len výnimočne na zemi. Na tokanisko priletujú večer, pri západe slnka alebo hneď po ňom, ale nenocujú na tom istom strome, ale blízko seba. Tokať začínajú pred svitaním a tokajú, kým sa nerozvidní. Tok prebieha v niekoľkých fázach:

1. Prvá časť predstavuje krátke, tupé klepnutie, ktoré sa zrýchľuje a končí s mľasknutím. Kohút drží chvost vzpriamený a vejárovito roztvorený, krídla sú spustené a krk vystretý nahor s naježenou bradou. Pritom buď stojí, alebo chodí na ležiacom strome.
2. Potom nasleduje ďalšia časť spevu podobná brúseniu kosy, ktorú tri razy za sebou zopakujú. Pri tomto speve má samec roztvorený zobák a priviera oči. Vďaka povoleniu napätia bubienka s prikrytím vonkajšieho zvukovodu so svalovým výbežkom sánky sa stáva na 3 sekundy hluchým. Odtiaľ pochádza aj jeho názov "hlucháň".

Keď sa rozvidnie, hlucháne zletujú na zem, kde medzi sebou bojujú. Niekedy zatokajú kohúty aj večer, ale sliepky sa večer neozvú.

Hniezdenie a starostlivosť o mláďatá

Po oplodnení samica vyhľadáva pre hniezdo tiché, pokojné miesto pod kríkom alebo pod konármi vyvrátených stromov, najlepšie v blízkosti mravenísk. Hniezdo býva plytká jamka, jemne vystlaná trávou, ihličím a machom. Znáška má obyčajne 6 - 9 vajec, no môže ich byť aj 6 - 12 a viac. Ich základná farba je svetlo žltkastohnedá, menej červenohnedastá, so svetlo- alebo tmavohnedými škvrnami, pokrývajúcimi takmer rovnomerne celú škrupinu. Samica sedí na vajciach 26 - 28 dní.

Mláďatá po vyliahnutí do 24 hodín opúšťajú hniezdo. Samica bráni mladé pred zvieratami aj ľuďmi. Vývoj mláďat je rýchly: vo veku 8 - 10 dní sa pokúšajú vyletieť na strom, po 14 dňoch po vyliahnutí už preletia značne dlhú vzdialenosť. Celkom operené sú vo veku 30 - 40 dní. So samicou sú spolu do októbra, potom sa rozdeľujú na kŕdle samcov a samíc. V prvom roku života v priemere prežije len asi desať percent mláďat.

Pre odchov 1-týždňových mláďat je kriticky dôležitá bielkovinová zložka potravy, ktorú predstavujú mravce lesné a najmä ich kukly. Mravce sú aktívne aj pri drsných klimatických podmienkach, čo zaisťuje ich ľahkú dostupnosť pre kuriatka už skoro na jar, keď ostatný hmyz ešte nevychádza z úkrytov. Nedostatok mravenísk núti hluchánatá dlhšie sa presúvať k potravovým zdrojom, čím sa vystavujú nebezpečenstvu ulovenia dravcami.

Faktory ohrozujúce populáciu tetrova hlucháňa

Vymieranie lokálnych populácií tetrova hlucháňa spôsobuje viacero negatívnych a v súčinnosti pôsobiacich činiteľov. Medzi hlavné príčiny patrí:

Strata a fragmentácia biotopov

Hlavnou príčinou ohrozenia je narušenie celistvosti vhodných biotopov a ich rozčlenenie intenzívnou lesohospodárskou činnosťou. Nevhodné metódy pri obnove a pestovaní lesa (holorubný spôsob namiesto výberkového) majú za následok pestovanie porastov nevhodných pre hlucháňa. Ten je schopný prežívať len v takých oblastiach, kde holoruby dosahujú maximálnu plochu do 0,5 ha, ktoré sa blížia veľkosťou prirodzeným vývratiskám a polomom v pralesovitých porastoch.

Aplikácia veľkoplošných holorubov pôsobí ako jeden z veľmi negatívnych faktorov, pretože sa stráca celistvosť lesných komplexov a vhodné lesné porasty sú rozdrobené do malých plôch, ktoré nepredstavujú dostatočne veľký vhodný biotop. Na Slovensku tvoria hluchání biotop najvyššie položené lesy pralesovitého charakteru, ktoré boli desaťročia či dokonca stáročia pre človeka nedostupné. Hlucháňovi nevyhovuje husto vysadený les; obľubuje rozvoľnený les, v ktorom môže vzlietnuť a manévrovať medzi stromami. Vyhovuje mu, keď sú v lese stromy rôzneho veku s dominanciou smreka a zavetvenie siaha nižšie ku zemi, čo mu poskytuje úkryt.

Klimatická zmena a znečistenie

Meniaca sa klíma a s ňou súvisiace zmeny v drevinovom zložení lesov negatívne ovplyvňujú hlucháňa. Predpokladá sa, že v dôsledku klimatickej zmeny sa bude hlucháň presúvať vyššie a vyššie, až o niekoľko storočí už možno nebude mať kam ísť. Globálne aj lokálne znečistenie životného prostredia vplýva podstatnou mierou na zhoršujúcu sa kvalitu biotopu a následne na zníženie pestrosti potravnej ponuky, keďže sa znižuje druhová pestrosť bylinného podrastu a následne i hmyzích spoločenstiev.

Predačný tlak

Zvýšený predačný tlak je ďalším kritickým faktorom. Pokles hluchánej populácie je aj na úkor ochrany iných druhov živočíchov, čo tvorí značnú časť prirodzených nepriateľov hlucháňa. Medzi predátorov, ktorí obľubujú vajcia, patria jazvece, kuny, líšky, krkavcovité vtáky, diviaky a dokonca aj väčšie šelmy. Nevhodné prikrmovanie a vnadenie v lesoch, vrátane národných parkov, zvyšuje natalitu diviakov a prikrmuje aj líšky, kuny či krkavce, ktoré sú tiež predátormi hlucháňa.

Genetická izolácia

Výsledky genetických štúdií potvrdzujú, že dochádza k obmedzenej migrácii medzi pohoriami, čo vedie k silnejšej genetickej odlišnosti populácií v Karpatoch. To nastáva vtedy, keď jedince hlucháňa nie sú schopné migrovať medzi lokálnymi populáciami, čím sa stávajú príbuznejšími a postupne sa pária len hlucháne v rámci jedného pohoria. Napríklad Podtatranská kotlina, Hornádska a Turčianska kotlina vytvárajú silné migračné bariéry, čo rozdeľuje populácie vo Vysokých a Nízkych Tatrách. Okrajové a nižšie položené populácie hlucháňa sú v oveľa horšej situácii.

Ochrana tetrova hlucháňa

Na zachovanie populácie tohto kriticky ohrozeného vtáčieho druhu v dlhodobom horizonte je potrebné uvažovať s podporou aspoň troch-štyroch „tokaniskových“ populačných jednotiek (územie o veľkosti 900 - 1600 ha). V pohoriach s výskytom lokálnych populačných jednotiek tetrova hlucháňa je potrebné zabezpečiť celistvosť vhodných biotopov s minimálnou rozlohou 50 ha súvislých plôch vhodných lesných komplexov.

V lesných porastoch s výskytom tetrova hlucháňa je dôležité uprednostňovať výberkový alebo aspoň podrastový spôsob hospodárenia, ktorým sa dosahuje vhodná vekovo-priestorová štruktúra lesa, vyhovujúca vysokým ekologickým nárokom tohto druhu. V najvyššej možnej miere podporovať v porastoch prirodzenú obnovu lesa s obnovnou dobou nad 120 rokov. Pri výchovných zásahoch v húštinách, žŕďkovinách a žŕďovinách ponechať tzv. plevelné dreviny (jarabina vtáčia, jarabina mukyňa, vŕba rakyta, breza, jelša), ktoré predstavujú potravnú bázu.

Správne udržiavaný les pre hlucháňa znamená výškovo a vekovo diferencovaný medzernatý les, t.j. aplikácia metódy pestovania prírode blízkeho lesa. Dôležité je tiež udržiavať v znesiteľnej miere počty predátorov tetrova hlucháňa a zabezpečiť ochranu kľúčových biotopov, vrátane mravenísk.

tags: #tetrov #hluchan #rozmnozovanie

Populárne príspevky:

• kompletný návod na chov brojlerov
• ako pestovať Catha edulis
• Múdrosť kvetov v ústnej tradícii
• ako štýlovo zavesiť kvety
• vplyv netykavky na ekosystémy Gabčíkova