Ako pestovať šťavnaté a zdravé paradajky: Kompletný sprievodca od semienka po zber

Paradajky patria medzi najobľúbenejšie plodiny našich záhrad a sú jednou z najčastejšie pestovaných zelenín na Slovensku. Či už ich pestujete v záhone, v kvetináči alebo v skleníku, správna starostlivosť je kľúčom k sladkým, šťavnatým a voňavým plodom. Ich pestovanie nie je ťažké, no potrebujú dostatok tepla, svetla, vody a živín. Vďaka svojmu zloženiu hnojivá dodávajú potrebné živiny rastlinám vo vyváženom pomere.

Ak dodržíte správne zásady pestovania - výber kvalitnej pôdy, pravidelnú zálievku, dostatok svetla a použitie prírodného hnojiva - vaše paradajky sa vám odmenia bohatou a chutnou úrodou.

Výber odrody a predpestovanie sadeníc

V prvom rade by ste si mali vybrať, či dáte prednosť tyčkovým odrodám, alebo naopak tým, ktoré rastú na kríkoch. Od výberu odrody závisí nielen chuť, ale aj odolnosť paradajok voči chorobám. Zamerajte sa na odrody, ktoré sú vhodné pre vaše podnebie a rastové podmienky. Populárne odrody pre domáce pestovanie sú napr. 'Stupické skoré', 'Tornado F1' alebo 'San Marzano'. V záhrade by vám určite nemala chýbať paradajka 'Tornado', ktorá produkuje veľké, žiarivo-červené paradajky vážiace až 100 g.

Ak v záhrade nemáte veľa miesta nazvyš alebo chcete pestovať paradajky na balkóne, najlepšou voľbou budú drobnoplodé koktejlové paradajky vhodné aj do nádob. Obľube sa už dlhé roky tešia aj cherry paradajky. Špeciálnu kategóriu tvoria paradajky vyšľachtené pre netradičnú farbu alebo tvar plodov. Najznámejšie sú žlté cherry paradajky, ktoré môžu byť guľaté alebo mať tvar hrušky. Trendom medzi pestovateľmi sa stali aj fialové alebo čierne paradajky.

Odrody paradajok

Vysoké odrody (tyčkové): Sú veľmi skoré a majú čerešňové plody. Pre tieto odrody je kľúčová opora a pravidelné vylamovanie zálistkov.
Stredne vysoké odrody: Stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1.
Skoré odrody s veľkými plodmi: Patria sem Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi.
Poloskoré odrody s obrími plodmi: Sú to napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi, často nazývané aj paradajky býčie srdce, s hmotnosťou až do 500 g.
Kríčkové odrody (nízke): Medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca 130 g patrí napr.

Príprava semien a výsev

Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia rajčiaky treba najskôr predpestovať. Priesady si môžeme predpestovať zo semienka alebo kúpiť. Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu. Ideálne je, začať koncom februára až v polovici marca.

Vybrať si treba kvalitné semienka od dôveryhodného dodávateľa. Pred výsadbou môžete semienka namočiť do vody na predklíčenie. Záhradnícky substrát na výsev je skvelá voľba pri zakladaní sadeníc. Alebo môžete použiť dobre vyzretý preosiaty kompost. Na predpestovanie priesad zvolíme zakoreňovače, pareniská, taktiež môžeme použiť tégliky od jogurtov, umelé poháriky alebo aj obal z vajíčok. Nádobky si naplníme substrátom takmer po okraj. Vložíme aspoň 2 semienka (pre prípad, keby nám jedno nevyklíčilo) a prikryjeme tenkou vrstvou 0,5 - 1 cm substrátu. Jemne substrát utlačíme. Semienka jemne zalejte odstátou vodou. Takto pripravené budúce sadenice umiestnime na svetlé miesto, najlepšie na okenný parapet, kde sa veľmi nekúri. Teplota by sa mala pohybovať okolo 18 - 22 °C. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C. Ak chceme predísť padaniu klíčiacich rastlín, treba zaliať semienko po sejbe, prípadne na začiatku vzchádzania rastlín prípravkom Magnicur energy. Ak pestujete viac odrôd, nezabudnite si ich označiť.

Pikírovanie a otužovanie

Keď majú rastlinky vyvinuté klíčne listy, môžete začať s pikírovaním. Pikírovanie robíme vtedy, ak máme v nádobe vzídených viac rastlín. Prípadne ak sme semienka zasadili do menšej nádobky (sadenicový panel, paletka od vajíčok). Na ďalšie pestovanie používam biele jednorazové 2 dl tégliky na nápoje. Vyhovuje mi ich formát. Pri samotnom presádzaní (pikírovaní) ich zasúvam čo najhlbšie do pohárikov, ideálne až po prvé lístky. Ponorená stonka rýchlo zakorení a vytvorí tak väčší koreňový systém. Mladé rastlinky čo najviac otužujeme vynášaním na balkón, kde sa ich snažíme ochrániť pred teplotným minimom 8 °C. Podľa počasia ich na noc schovávam späť dnu.

Presádzanie, pikírovanie paradajok

Výsadba paradajok

Hlavný termín výsadby priesad paradajok je polovica mája, keď už vonku nehrozia nočné mrazy. Odporúčame vysádzať priesady až po 15. máji, kedy už nehrozia posledné mrazy, a aj pôda by už mala byť dobre prehriata. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Ideálny čas na výsadbu priesad do záhrady je podvečer.

Výber stanovišťa a príprava pôdy

Dôležité je vybrať paradajkám vhodné stanovisko. Paradajky patria k teplomilným rastlinám a veľmi dobre sa im bude dariť na teplých slnečných miestach. Najviac im vyhovujú miesta v polotieni, ktoré sú prevzdušnená, ale dobre chránené pred vetrom. Dobrou voľbou môže byť skleník alebo fóliovník. Pôda by mala byť dobre prekyprená. Rajčiaky sadíme na slnečné miesta. Optimálna teplota na pestovanie paradajok je medzi 20 a 28 stupňami Celzia.

Pôda pre paradajky by mala byť hlinitopiesočnatá, stredne ťažká, teplejšia a dostatočne bohatá na živiny. Ideálne je neutrálne až mierne kyslé pH medzi 5,5 a 7,5. Paradajky obľubujú piesočnato-hlinité pôdy s hodnotou pH medzi 6,0 a 6,8. Takéto prostredie zabezpečuje dobrý prístup k živinám a bráni vzniku deficiencií. Neodporúča sa, pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.

Postup výsadby

Rajčiaky sadíme do riadkov vzdialených cca 60 - 70 cm do jamky hlbokej aspoň 15 - 20 cm. Rozostup medzi paradajkami by mal byť okolo 80 cm v rade, 100 cm medzi radmi. Miery môžeme prispôsobiť vzrastu konkrétnej odrody. Pri kolíkových paradajkách nezabudnite pri rastline upevniť pevnú oporu do zeme. Vhodné sú najmä špirálové opory pre paradajky, ku ktorým sa rastliny jednoducho prichytia - netreba ich vyväzovať. Na sadenie vysokých odrôd paradajok si pripravíme aj oporné kolíky, na ktoré neskôr rastliny priviažeme. Tie umiestnime do zeme ešte pred vykopaním výsadbovej jamy. Ku kolíkovým odrodám nezabudnime dať opory. Jednotlivé sadenice priviažeme k oporám, predídeme tak padaniu rastlín a zlomeniu vetiev pod ťarchou plodov.

Koreňový bal sa pri výsadbe pokladá buď zvisle, alebo naležato. Mnohí pestovatelia umiestňujú do výsadbovej jamky koreňový bal aj s časťou stonky. Väčšia časť stonky sa potom zahrnie hlinou, aby vznikol bohatší koreňový systém. Sadenice vysádzame mierne šikmo a hlbšie, než rástli v kvetináči - vytvoria si tak bohatší koreňový systém. Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Pridať môžeme aj mykoríznu hubu pre rajčiny a papriku. Do jamôčky zároveň aplikujem mykorhízne huby (prípravok Symbivit). Výrobca ho odporúča aplikovať až pri výsadbe do záhona, lenže vtedy je potrebné omnoho väčšie množstvo prípravku, ktorý nie je najlacnejší. Je dôležité, aby sa sypký prípravok dostal do priameho kontaktu s koreňmi. Mykorhízne huby zlepšujú schopnosť rastlín získavať z pôdy nielen vodu, ale vo veľmi významnej miere aj živiny.

Po prihrnutí pôdu dôkladne zatlačíme. Vysadené sadenice dobre polejeme.

Starostlivosť o paradajky

Keď sú sadenice dostatočne veľké, môžeme ich vysadiť von do záhrady alebo do väčších nádob, ak to vonkajšie podmienky dovolia. Dobre vypestovaná sadenica má silnú stonku, väčšinou už má prvé súkvetia, a má pevný koreňový bal.

Zálievka a hnojenie

Udržiavame pôdnu vlhkú, ale nie premokrenú. Paradajky zalievame len ku koreňom dostatočným množstvom vody. Nepolievame na listy! Ideálny čas na polievanie je skoro ráno a večer, kedy slnko už tak nepáli. Rastlinám síce vyhovuje prevzdušnené prostredie, no pri koreňoch potrebujú dostatok vlhkosti. Polievame dažďovou alebo odstátou vodou, ideálne skoro ráno alebo večer. V dobe dozrievania plodov zalievame opatrene, aby nedochádzalo k praskaniu plodov. Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom.

Prihnojovať by sme mali začať asi 3 - 4 týždne po výsadbe sadeníc hnojivami, ktoré sú určené pre paradajky. Paradajky sú náročné na živiny, potrebujú dostatok dusíka, fosforu, draslíka a mikroprvkov ako vápnik či horčík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Zaujímavou a ekologickou voľbou je napríklad prírodné hnojivo na báze hmyzieho trusu. Obsahuje všetky základné živiny pre rast a navyše aj chitín, látku, ktorá prirodzene zvyšuje obranyschopnosť rastlín proti škodcom. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady. Pre odrody rajčín, o ktorých viem, že sú citlivé na nedostatok vápnika a objavuje sa u nich tzv. suchá hniloba špičiek plodov, primiešavam do hnojiva aj drvené vaječné škrupiny. V mojom prípade je to len minimum odrôd, obvykle sa nedostatok vápnika prejavuje pri veľkoplodých odrodách a pri druhoch s podlhovastými plodmi.

Vylamovanie zálistkov a spodných listov

Dôležitým krokom v starostlivosti o paradajky je vylamovanie zálistkov. Sú to bočné výhonky, ktoré rastú v pazuchách listov. Odstraňujeme ich, aby rastlinu príliš neoslabili. Môžu sa na nich totiž tvoriť plody, ktoré už rastlina nevládze vyživovať a trvá veľmi dlho, kým vôbec dozrejú. Pri všetkých druhoch paradajok je potrebné zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali zeme. Vlhkosť z pôdy a málo prúdiaceho vzduchu tvoria ideálne prostredie na vznik hubových ochorení, ktorým chceme predísť.

Ak treba, vylomíme aj prvé zálistky. Plody tak skôr a lepšie dozrejú. Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

Pestovanie paradajok v nádobách

Rajčiny a papriky môžeme pestovať aj v nádobách na balkónoch alebo terasách. Ak budú mať dostatok svetla a vlahy, bude sa im dariť rovnako ako tým v záhrade. Výsadbu sadeníc do nádob naplánujeme na druhú polovici mája, aby rastlinám neuškodili mrazíky. Paradajky patria medzi teplomilnú plodovú zeleninu, ktorú dokážete bez problémov vypestovať aj v nádobe na terase či malom balkóne. Budete potrebovať len vhodné nádoby, dobre orientovaný slnečný balkón či terasu, substrát a zeleninové priesady.

Na dno nádoby vložíme dvoj- až trojcentimetrovú vrstvu keramzitu alebo štrku pre lepší odvod nadbytočnej vody. Asi 2/3 nádoby naplníme substrátom. Pre paradajky je kľúčová dobre prevzdušnená, ľahká a dobre odvodnená pôda. Použite kvalitný kompost alebo špeciálny substrát pre paradajky, ktorý zaistí dostatok živín a podporuje rast. Rajčiny potrebujú dostatok priestoru na rast koreňového systému. Zvoľte preto dostatočne veľkú nádobu - aspoň 30 cm hlbokú a širokú. Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu.

Mladú paradajku zasaďte dostatočne hlboko, aby bola spodná časť stonky pokrytá zeminou do výšky 5 cm až 10 cm. Takto si tam rastliny vytvoria ďalšie korene. Vďaka tomu sa zlepší vstrebávanie vody a živín. To však neplatí pre štepené paradajky, ktorých koreňový bal musí byť stále viditeľný. Aj pri pestovaní paradajok v kvetináči nezabúdajte rastliny priebežne kontrolovať na prítomnosť škodcov. Ak na paradajky v kvetináči svieti slnko aspoň päť hodín denne, plody sú mimoriadne aromatické. Hnojivo bohaté na draslík a horčík prospeje aj ich chuti.

Paradajky pestované v kvetináči na balkóne

Choroby a škodcovia paradajok

Paradajky môžu byť náchylné na rôzne choroby a škodcov. Preventívne opatrenia a včasná identifikácia sú kľúčové pre úspešnú úrodu.

Najčastejšie choroby

Pleseň zemiaková (fytoftóra): Je to veľmi agresívna hubová choroba listov paradajok, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší.
Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami.
Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
Hniloba špičiek plodov: Túto chorobu spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia. Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu.

Najčastejšie škodcovia

Strapka západná: Drobný a štíhly hmyz, ktorý vyciciava rastlinné šťavy a prenáša vírusové ochorenia. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete a odstraňovanie burín.
Pásavka zemiaková (mandelínka): Pochutí si na zemiakoch, paradajkách a baklažánoch. Larvy vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu.
Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní.
Vošky: Sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

Zber paradajok

Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody. Tým, že oberieme červené plody, čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných. Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri.

tags: #tomatoes #paradajky #pestovanie