Tuja západná (Thuja occidentalis): Všestranný ihličnan s bohatou históriou a využitím

Tuja západná, nazývaná aj zerav západný (Thuja occidentalis), je vždyzelený ihličnatý strom alebo ker z čeľade cyprusovitých (Cupressaceae). Pôvodne pochádza zo Severnej Ameriky, kde sa vyskytuje takmer všade. V Európe je rozšírená ako pestovaná okrasná drevina v záhradách, parkoch a cintorínoch. Je to pomerne odolný druh, ktorý dobre znáša mráz a nepotrebuje na svoj rast bohatú pôdu. Často rastie osamotene a uprednostňuje miesta ako sú močiare, vlhké lesy a niekedy aj skaly.

Charakteristika a vzhľad

Tuja západná je ihličnan, ktorý zvyčajne dosahuje výšku okolo dvadsať metrov a priemer kmeňa do 40 cm. Výnimočne môže dorásť až do 30 metrov. V prírode rastie vo vlhkých lesoch, najmä v ihličnatých močiaroch, kde sa dožíva veľmi vysokého veku, často až vyše 1600 rokov. Koruna má tvar hustého, pravidelného kužeľa, ktorý sa dá ľahko tvarovať, spočiatku má pravidelný úzky pyramidálny tvar, neskôr sa však stáva mierne nepravidelnejšou.

Kôra je červenkastohnedá, vláknitá, v tenkých prúžkoch sa odlupuje. S pribúdajúcim vekom je sivastá a hrubá 6-9 mm, odlupujúca sa v dlhých, tenkých pásoch. Konáre sú rozprestreté a previsnuté, vyrastajú mierne šikmo nahor až vodorovne. Zploštené výhonky sú bohato rozkonárené a ich šupiny sú usporiadané ako strešné škridle. Vetvičky tuje západnej sú stlačené, ploché.

Listy sú drobné, šupinovité, tesne priliehajúce ku konárikom. Usporiadané sú v rovinatých, vejárovitých výhonkoch, ktoré sú typickým znakom rodu Thuja. Farba listov je žltozelená až tmavozelená, na vrchnej strane sú tmavozelené a na spodnej strane žltozelené. V zime sa farba môže meniť na bronzovohnedú až žltohnedú. Pri rozdrvení vydávajú charakteristickú živicovú vôňu.

Koreňový systém je plochý, rozsiahly, časté sú koreňové zrasty. Tuja západná je jednodomá rastlina - samčie aj samičie kvety sa tvoria na tom istom jedinci. Kvety sú nenápadné, drobné, bez okvetia. Samčie šištičky sú žltkasté a nachádzajú sa na koncoch výhonkov, samičie sú zelenkasté a o niečo väčšie. Kvitne skoro na jar, väčšinou v apríli.

Plodom je malá, podlhovastá, drevnatá šištica dlhá asi 1 cm. Spočiatku je zelená, po dozretí hnedne a otvára sa do niekoľkých šupín, ktoré obsahujú drobné, krídelkaté semienka. Plody dozrievajú na jeseň v tom istom roku.

Pestovanie a odolnosť

Tuja západná nie je náročná na pôdny typ, znáša kyslú aj alkalickú pôdu, ale nemá rada vlhkostné extrémy: zem nesmie byť ani podmáčaná, ani vysušená (najmä v lete), inak by mala tendenciu presychať. Na vodu je pomerne nenáročná, ale za pravidelné zavlažovanie sa vám odmení prudkým rastom. Na dosiahnutie krásnej rastliny ju odporúčame pestovať zamulčovanú.

Je to mimoriadne odolný a mrazuvzdorný druh, ktorý toleruje aj sucho. Údaje o jej mrazuvzdornosti sa trochu líšia, ale väčšinou sa udáva extrémna odolnosť tují až okolo -40 °C. Prirodzene rastie v nadmorskej výške 0-900 m na prevažne vápenatých podkladoch, osídľuje neutrálne až zásadité močiare, brehy jazier a riek, vrchoviny aj skaly. Správny čas na výsadbu stromu je mimo vegetačné obdobie.

Využitie tuje západnej

Tuja západná sa používa najmä ako okrasná a izolačná drevina. Často sa pestuje v rôznych kultivaroch odlišujúcich sa tvarom, farbou a vzrastom. Uplatňuje sa pri výsadbe živých plotov, solitérov a tvarovaných záhonov. Vďaka svojej odolnosti voči rozkladu sa drevo tuja západnej často používa na výrobu plotov a vonkajších šindľov. Jeho ľahkosť ho predurčuje na výrobu dekoratívnych nástenných dosiek. Okrem toho slúži ako vynikajúci prírodný odpudzovač molí vďaka svojej silnej vôni a je ľahko horľavé, čo umožňuje jeho použitie na podpaľovanie. V súčasnosti je však najviac známa ako okrasná drevina pre výsadbu živých plotov.

Historické a liečivé využitie

Pôvodní obyvatelia Ameriky, Indiáni, využívali tuju západnú ako liečivú rastlinu. Počas druhej výpravy Jacquesa Cartiera do Kanady v roku 1535, keď jeho posádku postihla epidémia skorbutu, Indiáni ponúkli Francúzom rastlinu, ktorá ich mala vyliečiť. Cartier priniesol vzorky do Európy, no až v 20. storočí bolo presne určené, že liek sa vyrába z rozdrvených cédrových listov a kôry, ktoré sú bohaté na vitamín C. Po stáročia využívali tuju americkí Indiáni na liečbu kašľa, horúčok, bolesti hlavy, prečistenie od parazitov a proti pohlavne prenosným chorobám. Topicky sa používala na urýchlenie hojenia popálenín, úľavu od reumatizmu, artrózy, dni, bradavíc a lupienky.

V súčasnosti sa výťažky z tuja západnej, najmä z jej vetiev, využívajú na výrobu tinktúr a homeopatík. Tieto výťažky obsahujú triesloviny, flavonoidy a éterické oleje, vrátane thujónu. V súčasnosti sa najčastejšie využíva proti bradaviciam a polypom vo forme tinktúry, ako súčasť prírodnej liečby akútnej bronchitídy a pri ďalších respiračných komplikáciách. Pôsobí tiež diureticky. Vďaka svojim antibakteriálnym, antivírusovým a protiplesňovým vlastnostiam má potenciál využitia pri čistení poranení, popálenín či kožných infekcií.

Zaujímavé kultivary Tuja západnej

Existuje viac ako 120 kultivarov tují. Atraktívny vzhľad a jednoduchá starostlivosť týchto kultivarov tují poteší každého milovníka rastlín, ktorý nemá veľa času na úpravu záhrady.

• Tuja západná ´LITTLE DOME´: Elegantný kultivar s prirodzene guľatým, trpasličím a hustým tvarom. Rastie veľmi pomaly a v dospelosti dosahuje výšku len okolo 50 cm. Ihličie je jemné, smaragdové a jasnozelené s hnedým alebo bronzovým nádychom počas zimy.
• Tuja západná HERZBERG: Trpasličia odroda s výškou do cca 80 cm. Vyniká dvojfarebným sfarbením - celoročne je tmavozelená s krémovými škvrnami a mladými výhonkami.
• Tuja západná ´MIRIAM´: Jedna z najvýraznejších tují s jasne zlatými až oranžovými, jemnými ihlicami, najvýraznejšími počas leta. V zime sa farba mení na hlbšie odtiene bronzovej až červenej. Rast je skôr guľovitý, neskôr kužeľovitý.
• Tuja západná ´SMARAGD´: Je to najznámejší kultivar. Charakteristický je hustým, stočeným rastom ihličia a schopnosťou rásť aj v úzkom priestore. Ihličie je tmavozelené až smaragdové a túto farbu si udržuje aj počas zimy. Rez nie je nutný.

Porovnanie s Tuju východnou

Pri porovnaní s tuju východnou, tuja západná má konáre zvyčajne zvislé, obojstranne rovnako zelené, zatiaľ čo tuja východná má konáre viac rozprestreté a previsnuté. Šištičky tuja východnej sú sprvoti dužinaté.

tags: #tuja #zapadna #siska

Populárne príspevky:

• Symbolika ružového prívesku
• Český chmeľ: Tradícia a kvalita
• Pestovanie cesnaku
• Orchidea v skle
• zmena tapety na ploche Windows 10