Vertikálne pestovanie hrachu: Kompletný sprievodca

Hrach siaty, latinsky Pisum sativum, je veľmi významná hospodárska plodina. Radíme ju medzi strukoviny - struky skrývajú semená, ktoré majú široké využitie v potravinárskom priemysle. Hrach siaty patrí medzi najstaršie kultúrne plodiny. Genetickým centrom hrachu siateho je Etiópia, oblasť Stredozemného mora a Stredná Ázia. Do Európy sa dostal cez Taliansko a rozšíril sa tu pravdepodobne až v stredoveku. Na Slovensku sa semená hrachu siateho objavili z obdobia 4500 rokov pred n. l. v Košiciach.

Hrášok jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých, ktorá sa pestuje ako zelenina, obilnina alebo krmovina. Nazýva sa rôzne, ale ide o tú istú strukovinu. Rozdiel je v stupni zrelosti a druhu, aký hrášok pestujete a na aký účel - na využitie v kuchyni, v poľnohospodárstve (kŕmenie) alebo na zlepšenie pôdy.

Hrach siaty totiž fixuje dusík v pôde vďaka symbióze s baktériami. Je to jedna z jeho veľkých predností, pretože viac živín do pôdy odovzdáva, ako z nej berie. Hrach zaraďujeme do tretej pestovateľskej trate a na rovnakom mieste ho nepestujeme minimálne 4 roky. Hrach patrí medzi plodiny, ktoré sa dobre prispôsobujú pôdnym a klimatickým podmienkam. Vyhovujú mu stredne ťažké pôdy a pôdy bohatšie na fosfor a vápnik. Veľkosemenným odrodám vyhovujú pôdy bohatšie na živiny. Drobnosemenným odrodám sa darí aj na chudobnejších pôdach.

Hrach siaty (hrášok) je rozporuplná zelenina. Buď ho milujete, alebo nedáte ani do úst. Môžete ho mať vyše hlavy a na rozdávanie, alebo takmer žiaden. Kľúčom k úspechu pestovania hrachu je výber tej správnej odrody, ktorá prinesie úrodu presne tej chuti, na ktorú čakáte celý rok.

Druhy hrachu

Existuje niekoľko druhov hrachu, ktoré sa líšia svojou veľkosťou, tvarom a spôsobom pestovania:

Hrach siaty pravý (Pisum sativum subsp. sativum) - je druh pestovaný pre plody a semená. Zberá sa v rôznych fázach zrelosti.
Hrach siaty roľný (Pisum sativum subsp. elatius) - známy pod ľudovým názvom "peluška".
Hrach siaty cukrový (Pisum sativum sacharatum Ser.) - nezrelé struky, ktoré sa konzumujú celé ako plodová zelenina. Na rozdiel od ostatných druhov má farebné kvety a pestuje sa prevažne v záhradách.
Dreňový hrach (Pisum sativum convar. medullare) - pestujeme pre semená, ktoré v mladom čerstvom stave konzumujem priamo, vtedy sú krehké, chutné a sladkasté. Neskôr tvrdnú a strácajú sladkosť. Ak hrach necháme celkom dozrieť, semená v strukoch stvrdnú. Struky potom oberáme suché, semená vylúpeme.
Cukrový hrášok (Pisum sativum var. saccharatum) - má jedlé, mäkké a sladké struky, ktoré sa konzumujú celé, bez vylupovania semien. Tento hrášok je ideálny na konzumáciu surový, do šalátov alebo na rýchle restovanie.
Hrach holandský - tento typ hrachu sa najčastejšie pestuje na sušenie.
Hrach na struky - tento hrach má väčšie, dužinaté struky, ktoré sa konzumujú spolu so semenami.
Hrach mozgový - tento typ má vráskavé semená, ktoré sú extrémne sladké.
Krmný hrach - Hrášok pestovaný na krmné účely je špecifickou kategóriou. Poľnohospodári na tento účel zvyčajne používajú odrody hrachu, ktoré sú prispôsobené na vysoký výnos biomasy a semien.

Zelený mladý hrášok sa zbiera v nezrelom stave, keď sú semená ešte šťavnaté a sladké. Je bohatý na vitamíny (napr. vitamín C a K, kyselinu listovú), minerály a má nižší obsah kalórií. Tento typ hrášku je ideálny na konzumáciu v čerstvom surovom stave alebo v jedlách, kde vynikne jeho jemná chuť, napríklad v polievkach či rizote. Suchý hrach sa nechá dozrieť na rastline a následne sa vysuší. Obsahuje viac bielkovín a vlákniny, ale menej vitamínov ako mladý hrach. Je výborným zdrojom energie a často sa používa na prípravu polievok, kaší či pyré.

Podmienky pre pestovanie

Hrach si vyžaduje neutrálne pH pôdy, optimálne je pH 6,5-7. Zemina by mala byť kyprá, vzdušná a dobre priepustná. Stanovište volíme svetlé, priame slnko však môže semená aj celé rastliny zbytočne vysušovať. Najlepšie sa hrášku darí v stredne teplých oblastiach, kde dosahuje najlepšie výnosy. Hrášok nepotrebuje hnojenie maštaľným hnojom, preto sa zaraďuje do tretej až štvrtej trate. Za prihnojenie kompostom sa vám však odvďačí. Počas rastu potrebuje slnečné stanovisko a teplotu okolo 15 °C. Hrach neznáša horúčavy a teplotu nad 25 °C netoleruje dobre, čo sa odráža na slabšom výnose.

Pre pestovanie hrachu sú vhodné mierne polohy so strednými, dobre rozdelenými zrážkami. Pre dobrý rast a vývoj hrach vyžaduje bežnú vlhkosť pôdy. Počas klíčenia semeno hrachu prijme 100 - 105 % vody z hmotnosti semena. Najvyššiu spotrebu vody má ale v období kvitnutia a po odkvitnutí. V čase dozrievania semien je vhodnejšie suchšie počasie.

Optimálna pôdna reakcia pre pestovanie hrachu je v rozpätí pH 6,0 - 7,0. Hrach nevyžaduje priame hnojenie. Dusík pre rast získava hrach nielen z pôdy, ale aj fixáciou vzdušného dusíka pomocou hrčkotvorných baktérií druhu Rhizobium leguminosarium, ktoré pútajú vzdušný dusík. Pre zvýšenie fixácie N bakterizujeme osivo vhodným inokulantom (Rizobín, Nitrazon). Na zvyšovanie počtu semien v strukoch a dozrievanie vplýva obsah fosforu v pôde. Jeho dávky sa pohybujú v rozmedzí 20 - 30 kg/ha. Vhodným fosforečným hnojivom je superfosfát. Žltnutie a zasychanie listov býva spôsobené nedostatkom draslíka v pôde, hlavne pri pestovaní hrachu na ľahkých pôdach a v aridných oblastiach.

Výsadba a starostlivosť

Pestovanie hrachu na balkóne, v záhrade, na záhonoch či na poliach nie je nijako náročné. Hrášok môže byť prvou zeleninou, ktorú po roztopení snehu do hriadok vysejeme. Ani dodatočná nádielka snehu či mráz mu neprekáža. Vzhľadom na rozdielne klimatické podmienky na juhu a severe Slovenska, sa čas výsadby hrášku môže líšiť aj o mesiac. Vo väčšine oblastí Slovenska je ideálny čas na sadenie hrachu od konca februára do polovice apríla. V teplejších oblastiach sa môže výsev začať už koncom zimy, zatiaľ čo v chladnejších regiónoch je lepšie počkať na stabilnejšie jarné teploty. Najčastejšie sa výsadba hrachu realizuje v marci. V tomto období je pôda dostatočne vlhká po zimných zrážkach a zároveň už nie je premrznutá. Práve vlhkosť pôdy je dôležitá, pretože semená potrebujú na klíčenie dostatok vody.

Výsadba hrachu je veľmi jednoduchá a hravo to zvládnu aj deti. Pestujeme ho zásadne z priamej sejby. Treba však myslieť na to, že rastlina hrachu je veľmi krehká, hrášok sa potrebuje o niečo opierať a uchytávať sa pritom svojimi úponkami (fúzami).

Pred samotným výsevom je vhodné pripraviť záhon. Hrach najlepšie rastie v ľahkej, priepustnej a mierne vlhkej pôde. Ideálne pH pôdy sa pohybuje medzi 6 a 7. Pri príprave záhona postupujte nasledovne: pôdu prekyprite do hĺbky približne 20 cm, odstráňte kamene a buriny, zapracujte kompost alebo organické hnojivo.

Pri otázke ako sadiť hrach je veľmi dôležitá správna hĺbka výsevu. Semená by mali byť zasadené približne 3 až 5 cm hlboko. Odporúčané rozostupy sú: 5 až 8 cm medzi semenami, 30 až 40 cm medzi riadkami. Takéto rozmiestnenie umožňuje rastlinám dostatok priestoru na rast. Správna výsadba hrachu zároveň zabezpečí dobré prúdenie vzduchu medzi rastlinami.

Hrach siatý patrí medzi plodiny, ktoré sa dobre prispôsobujú pôdnym a klimatickým podmienkam. Vyhovujú mu stredne ťažké pôdy a pôdy bohaté na fosfor a vápnik. Veľkosemenným odrodám vyhovujú pôdy bohatšie na živiny. Drobnosemenným odrodám sa darí aj na chudobnejších pôdach. Pre pestovanie hrachu sú vhodné mierne polohy so strednými, dobre rozdelenými zrážkami.

Pri výsadbe hrachu do záhonov v záhrade je najbežnejší spôsob pestovania. Má však svoje úskalia, pričom tým najväčším je, že hrach nemožno na rovnakom mieste, ale ani vo väčšej vzdialenosti od tohto miesta pestovať skôr ako po troch rokoch. Pred výsevom záhon starostlivo zbavte buriny. Pôdu prekyprite a zapracujte kompost.

Hrášok možno ľahko pestovať aj v kvetináči. Výhodou je nielen to, že ho môžete umiestniť na balkón, terasu alebo do skleníka, ale hlavne možnosť pestovať plodinu každoročne. Hrantíky naplníme každý rok čerstvým kvalitným substrátom zmiešaným s kompostom. Do klasického kvetináča sa zmestia dva rady, pričom medzera medzi nimi je veľká asi 5 centimetrov.

Mnohé odrody hrachu sú popínavé, preto potrebujú oporu. Ak chcete dosiahnuť lepšie výsledky pri sadení hrachu, je dobré použiť oporné konštrukcie. Najčastejšie sa používajú: záhradné siete, drevené tyčky, kovové konštrukcie. Opora pomáha rastlinám rásť smerom nahor, zlepšuje prístup svetla a uľahčuje zber. Starostlivosť nie je náročná, no dôležitá je pravidelnosť. Zavlažovanie by malo byť mierne, najmä počas kvitnutia a tvorby strukov.

Výsadba hrachu do záhonov v záhrade je najbežnejší spôsob pestovania. Hrach vysievame do riadkov vzdialených od seba 12 až 15 centimetrov. Niektorí záhradkári vysádzajú na husto, iní preferujú redší porast a vzdialenosť medzi riadkami tak môže byť aj viac ako 20 centimetrov. Vzdialenosť medzi semenami v riadku závisí od druhu a odrody, preto je vhodné vždy dodržať odporúčania na obale semien.

Pri použití siete ako opory sa hrach vysádza v jednej línii v rozostupe 5 cm. Riadky by mali byť od seba vzdialené aspoň 25 cm. Sieť poriadne upevnite po celej jej dĺžke, rastliny hrášku sú na vrchole vegetačnej zrelosti ťažké a mohli by sa so sieťou vyvracať.

Ako konštrukciu na hrach môžete používať aj pevný špagát, ktorý postupne, ako rastlina rastie, budete obmotávať okolo rastlín po celej dĺžke riadka. Dbajte na to, aby bol špagát dostatočne pevný a rastlinu obopínal z oboch strán. Hlavne vysoké odrody hrachu potrebujú naozaj kvalitnú oporu.

Po výseve je tiež dôležité pravidelné zavlažovanie. Najmä počas klíčenia by mala byť pôda mierne vlhká. Udržiavajte pôdu vlhkú, ale vyhnite sa premočeniu, ktoré by mohlo spôsobiť hnilobu koreňov. Počas suchých období zabezpečte pravidelnú zálievku, pretože nedostatok vody môže znížiť kvalitu a množstvo úrody.

Hrach patrí medzi strukoviny, ktoré dokážu viazať dusík zo vzduchu, preto nepotrebuje veľké množstvo dusíkatých hnojív. Kompost na jar: Hrach však ocení, ak pôdu obohatíte kompostom pred výsadbou, čo dodá potrebné mikroživiny a zlepší štruktúru pôdy.

Vertikálne pestovanie

Chcete pestovať čo najviac rastlín, ale chýba vám priestor? Pohľad na nedostatok miesta v záhrade úplne zmení vertikálne sadenie a pestovanie plodín. Týmto spôsobom môžete pestovať bylinky, zeleninu či kvety aj na vašom balkóne. Či už ide o múr vášho balkóna, stenu záhradného domčeka a domu, prípadne plot, vertikálnym spôsobom pestovania rastlín dosiahnete minimálne dve pozitíva naraz. Aké? V prvom rade oživíte a povýšite samotný múr na novú estetickú úroveň a po druhé - potešíte sa z úrody či krásy kvetov.

Vyberte si, či chcete takto pestovať úžitkovú zeleninu a bylinky, alebo si vytvoríte vertikálnu okrasnú záhradku. Ako si jednoducho vytvoríte zelenú stenu sami? V predajniach so záhradkárskymi potrebami nájdete rôzne druhy pletív, kovových sieťok alebo drevených mriežok. Vyberte si rozmery, ktoré sa vám hodia a pletivo prípadne ošetrite farbou či moridlom. Do múru navŕtajte otvory, vložte do nich hmoždinky, ktoré budú držať pevné háčiky. Do nich uchytíte kovovú alebo drevenú konštrukciu vašej vertikálnej steny. Potom už stačí nakúpiť vhodné kvetináče, ktoré na konštrukciu jednoducho zavesíte (alebo primontovať obruče).

Obohaťte funkčnosť vašej záhradky o tvorivosť a hravosť. Vytvorte si indiánske típí z popínavých rastlín - fazule, hrachu alebo z krásne kvitnúceho hrachora. Na základnú konštrukciu stanu použite bambusové palice, lieskové tyče alebo akékoľvek iné dlhé, rovné konáre, či kovové prúty. Zatlačte palice do zeme, aby v nej pevne držali. Optimálne je použiť šesť až osem prútov, podľa veľkosti stanu, ktorú chcete dosiahnuť. Potom prúty hore pevne zviažte záhradným špagátom. Ku každému vysaďte jedno semeno alebo rastlinu fazule či inú popínavú plodinu. Konáre sa oplatí vodorovne spojiť aj na ďalších dvoch miestach, aby ste vytvorili skutočne pevnú štruktúru.

V záhradkárskych potrebách alebo v stavebninách ľahko zoženiete rôzne kovové prúty v tvare oblúka. Z viacerých kusov, ktoré navzájom spojíte, si vytvoríte most. Prúty zastrčte dostatočne hlboko, aby boli stabilné a vysaďte k nim popínavú zeleninu. Takýto oblúk ocení nielen fazuľa, ale tiež uhorky a tekvica. Pestovanie na kovovom oblúku umožňuje ľahký zber a zabraňuje šíreniu hubových ochorení.

Zber a skladovanie

Kedy sa zbiera hrach? To záleží na mnohých okolnostiach ako je termín výsadby, odroda, stanovište, počasie aj preferovaná zrelosť. Skoré odrody zberáme už 12 týždňov po výseve, neskoré pokojne až koncom leta.

Zber sa považuje za najdôležitejšiu časť pestovateľskej technológie. Dôležité je správne určenie termínu a spôsobu zberu. Optimálna vlhkosť hrachu pri zbere je 18 - 19 %. Následne po zbere je potrebné vykonať pozberovú úpravu, ktorá zahŕňa čistenie a dosušenie hrachu. Predčistený hrach sa dosúša na štandardnú vlhkosť 14 %.

Zber nastáva približne 2-3 mesiace po výseve. Zbierajte mladé, šťavnaté struky, ideálne pravidelne každé 2-3 dni. Čím častejšie zbierate, tým viac rastlina rodí.

Ak hrach necháme celkom dozrieť, semená v strukoch stvrdnú. Struky potom oberáme suché, semená vylúpeme. Po vyčistení, vysušení a približne 24 až 48 hodinách strávených v mrazničke ho skladujeme vo vreckách alebo v sklenených pohároch v tmavej špajze.

Pravidelný zber: Pravidelným zberom podporíte ďalšie kvitnutie a tvorbu nových strukov.

Ako vysiať petržlen (NOVÁ ZÁHRADA)

Choroby a škodcovia

Medzi závažné choroby hrachu siateho patria choroby prenosné semenom. Prenášajú sa pri zbere vo forme zárodkov z rastlinných zvyškov na semená. Radíme k nim hlavne komplex antraknóz (Mycosphaerella, Ascochyta, Phoma), komplex koreňových chorôb (Pythium ultimatum, Rhizoctonia solani, Fusazium oxysporum, Fusarium solani), plesňové ochorenia ako pleseň hrachová, pleseň šedivá. Okrem toho bývajú porasty hrachu napádané aj virózami.

Ochrana spočíva hlavne vo výbere odolných rezistentných odrôd, sejbe zdravého moreného osiva, výbere vhodnej lokality pre pestovanie hrachu a dodržiavaní osevného postupu.

Hrach siaty je pre svoju nutričnú hodnotu veľmi príťažlivou plodinu pre mnohých škodcov. Obdobie po vzídení hrachu až do vytvorenia listov - najčastejším škodcom je listárik čiarkovaný (Sitona lineatus), strapka hrachová (Kakothrips robustus), voška hrachová (Acyrthosiphon pisum).

Aplikujeme preventívny postrek insekticídmi. Ochrana proti škodcom hrachu nie je založená na ochrane proti jednotlivým druhom samostatne.

Najčastejšie napádajú hrášok choroby a škodcovia: vošky, múčnatka alebo plesne. Prevenciou je správna výsadba, dostatok vzduchu a primeraná zálievka.

Na slimáky v záhrade je výborný prostriedok kuchynská soľ. Stačí odhrnúť listy hrachu a vyhliadnuť si tieto slizké potvory. Následne ich posypať hustou vrstvou soli. Nakoniec stačí len počkať, kým ich soľ rozpustí a vyhodiť ich do koša.

Múčnatka a plesňové ochorenia: Hrach môže byť náchylný na plesňové ochorenia, najmä ak rastie v príliš vlhkom prostredí bez dostatočného prístupu vzduchu. Aby ste predišli vzniku plesní, udržiavajte rastliny vzdušné a zalievajte ich ku koreňom.

Bežnými škodcami hrachu sú vošky a slimáci.

tags: #vertikalne #pestovanie #hrachu