Zemina na pestovanie priesad: Kľúč k úspešnej úrode

Prichádzajúca jar je pre pestovateľov a záhradkárov najdôležitejšia z pohľadu úspešnosti pestovania. Rastliny s dlhou dobou rastu a teplomilné rastliny, ako paradajky, paprika, uhorky, dyne, melóny, baklažány, pór či buľvový zeler, ale i niektoré druhy letničiek, sa bežne nepestujú priamym výsevom do hriadok. Pre zabezpečenie kvalitnej úrody, treba teda včas myslieť na priesady. Ich predpestovaním je možné znížiť náklady na pestovanie a zároveň u plodín urýchliť zber úrody o 2 až 4 týždne.

Budúca úroda sadeníc priamo závisí od kvality pôdy, v ktorej sa pestujú. Univerzálna pôda vhodná pre všetky rastliny neexistuje, pretože každá má svoje požiadavky na zloženie pôdnej zmesi. V obchodoch si môžeme kúpiť už hotové substráty, no tie, ktoré budú naozaj kvalitné, väčšinou znamenajú nemalé náklady na obstaranie.

Výber správneho substrátu

Pri výbere substrátu na pestovanie priesad je dôležité zvážiť, či plánujete pestovať priesady z osiva alebo len dopestovávať už zakorenené rastliny, kým ich vysadíte do voľnej pôdy. Pri vysievaní osiva je dôležitý okrem voľby správneho osiva výber kvalitného výsevného substrátu. Kvalitný substrát nám zabezpečí vhodné prostredie na vzídenie a následný rast priesad.

Kvalitný substrát neobsahuje semená burín ani zárodky chorôb a výrobca ručí za jeho akosť. Mal by byť namiešaný z vybraných druhov rašelín s upraveným pH a vytriedený na jemnú frakciu - skladá sa z drobných čiastočiek. Musí byť vzdušný a nesmie sa zlievať a vytvárať lepkavé blato.

Zloženie výsevného substrátu

Výsevnou zmesou je spravidla rašelina s prídavkom perlitu. Pôdna zmes (zemina na sadbu) je zmes organických zložiek (rašelina, záhradná zemina, kompost, kôra stromov, kokosové vlákna, organické hnojivá a pod.) s prímesou anorganických zložiek (piesok, perlit, minerálne hnojivá a pod.).

Všeobecné požiadavky na pôdne zmesi:

• Musí byť úrodná, t.j. musí obsahovať všetky živiny, ktoré mladá rastlina potrebuje pre správny rast a vývoj. Obsah zložiek musí byť vyvážený - okrem organickej hmoty musí pôdna zmes pre sadenice obsahovať makro- a mikroživiny vo forme dostupnej pre rastliny.
• Konštrukcia musí byť ľahká a voľná a priepustná, aby korene rastlín dostávali dostatok vzduchu.
• Pôdna zmes pre sadenice by mala dobre absorbovať a udržiavať vlhkosť.
• Úroveň kyslosti (pH) by mala byť v rozmedzí 6,5-7,0 (t.j. pôda by mala byť neutrálna).
• Nesmú obsahovať patogény, semená burín alebo spóry húb.
• Vysokokvalitná pôda pre sadenice musí byť úplne bez kontaminácie ťažkými kovmi alebo toxínov.

Čo by nemalo byť v pôdnej zmesi:

Ak chcete pestovať kvalitné sadenice, do substrátu sa nemôžu dostať žiadne aktívne sa rozkladajúce zložky ani hlina. Pridaním čerstvého hnoja alebo nerozloženého lístia do pôdy sa naštartujú rozkladné procesy, pri ktorých sa bude uvoľňovať teplo znižujúce množstvo dusíka v substráte. Ak teplota pôdy stúpne nad 30 ° C, korene sadeníc začnú odumierať. V žiadnom prípade nepridávajte hlinu do pôdnej zmesi - pôda sa s ňou stane hustejšou, ťažšou, bude menej priepustná pre vzduch a vlhkosť. V takomto substráte začnú jemné korienky sadeníc hniť.

Je nutné pridať hnojivo?

Výsevné substráty vo všeobecnosti neobsahujú vysoké dávky štartovacieho hnojiva, aby nedošlo k zasoleniu substrátu alebo popáleniu vzchádzajúcich rastlín. Preto je dôležité po vzídení rastlín dopĺňať hnojivo, aby rastlinky netrpeli deficitom a nezastavili sa v raste. V súčasnosti sú výsevné substráty obohacované aj o špeciálne benefity, napríklad zvlhčovacie činidlá, podporné látky na zakoreňovanie či prospešné huby. Ďalšou možnosťou je následné presadenie do substrátu, ktorý obsahuje okrem vybraných druhov rašelín íl a vyšší obsah štartovacieho hnojiva.

Príprava pôdy a výsev

Substrát pre predpestovanie zeleniny a letničiek by mal mať neutrálne pH, je lepšie, ak má jemnejšiu štruktúru a nižší obsah živín. V takomto prostredí rastliny klíčia rovnomerne a viac-menej spoľahlivo. Nikdy nepoužívajme zeminu zo záhrady alebo z kompostu, nie je na predpestovanie priesad vhodná, pretože určite obsahuje organizmy nežiaduce pre klíčiace rastliny. Dokonca by sme nemali používať ani substrát z minulého roka.

Pripravenú nádobu naplníme substrátom v dvoch vrstvách. Do polovice naplnenú misku opatrne utlačíme, v strede aj po bokoch. Ešte pred rozbalením osiva si na etikete overíme hĺbku výsevu a nároky na svetlo. Vysievame buď naširoko, alebo do riadkov. Výsev naširoko je praktický. Vzdialenosť semien v riadkoch má byť minimálna. Sejeme rovnomerne a tak, aby sa semená navzájom nedotýkali. Spôsobuje to problémy pri klíčení. Ak sú semená nahusto, môžeme ich v riadku opatrne porozkladať. Priesady budú pevnejšie.

Utužený substrát zavlažíme. Použijeme buď rozprašovač, alebo krhlu s polievacou ružicou. Praktické je, keď si výsevy označíme.

Klíčenie a rast

Osvedčilo sa najprv umiestniť nádoby s výsevmi do najteplejšej miestnosti bytu, a keď začnú vyrastať prvé klíčky, premiestniť ich na svetlé a o niečo menej teplé miesto. Výsevy musia byť vždy na svetle, vyhnime sa však priamemu slnečnému svetlu, ktoré môže na citlivých listoch mladých rastliniek spôsobiť popáleniny. Optimálna teplota je asi 20 - 25 °C. Pri niektorých rastlinách však musíme teplotu prispôsobiť. Napríklad semená papriky klíčia pri teplote až do 30 °C, po vyklíčení je potrebné teplotu znížiť asi na 20 °C, v noci môže byť aj nižšia, okolo 16 -17 °C. Semená rajčiakov klíčia pri teplote asi 25 °C. Ak má rastlina optimálnu teplotu, ale málo svetla, môže sa príliš vyťahovať a lámať. Predpokladom rovnomerného klíčenia je aj dostatok vlahy. Výsevy rovnomerne zavlažujeme odstátou vodou. Dávame pozor, aby sme semená zo substrátu nevyplavili, ako aj na premokrenie. Rovnako však nesmieme pripustiť, aby substrát na dlhší čas preschol. Substrát by mal medzi každou ďalšou zálievkou iba mierne preschnúť - je to lepšie, ako keby bol stále premokrený, pretože by hrozila tvorba plesní. Na zavlažovanie výsevov sa osvedčil postrekovač alebo malá krhlička s jemným kropidlom, nie PET fľaša s vodou, pri ktorej hrozí vyplavenie semien.

Priestor, kde máme umiestnené mladé rastliny, priebežne vetráme (ale nie v dňoch, keď je mrazivo). Klíčenie trvá pri jednotlivých druhoch rôzne. Niekedy semená vyklíčia prekvapivo rýchlo. Inokedy sa však treba vyzbrojiť trpezlivosťou, klíčenie trvá dlhšie, čo môže spôsobiť obavy, či dané semená vôbec vyklíčia.

Pikírovanie a otužovanie

Mnoho záhradkárov zvažuje, kedy začať s pikírovaním, nie vždy zvolia vhodný okamih. Pikírovať by sme mali vtedy, keď majú mladé rastliny dva pravé listy (okrem klíčnych). Pikírovanie je veľmi dôležité - rastliny spevnejú, vytvoria si kvalitný koreňový bal a na hriadke sa neskôr ľahšie ujmú. Pikírujeme veľmi opatrne do menších črepníkov, sadbovačov alebo rašelinových či plastových zakoreňovačov. Naplníme ich kvalitným substrátom, pikírovacím kolíkom opatrne podberieme priesadu z výsevnej misky a prenesieme do pripraveného malého črepníka alebo sadbovača. Vložíme do pripravenej jamky, korienky prihrnieme substrátom a rastlinu zavlažíme. Niektoré druhy sadíme hlbšie, napríklad papriky a rajčiaky, iné takisto, ako boli vo výsevnej debničke. Prepikírované rastliny si nezabudneme precízne označiť, aby sme vedeli, čo budeme mať pred výsadbou k dispozícii. Rastúce priesady zavlažujeme, môžeme ich dokonca aj prihnojiť slabšou dávkou hnojiva určeného na predpestovanie priesad.

Pred výsadbou na hriadky môžeme rastliny začať otužovať. Priestor, kde ich máme sústredené, pravidelne vetráme. Dva týždne pred vysadením do záhrady umiestňujte priesady do vonkajšieho priestoru chráneného pred priamym slnečným žiarením a vetrom. Začnite 1 hodinou a postupne čas ich pobytu vonku predlžujte. Koncom otužovania ich už len na noc umiestňujte dnu.

Možnosti substrátov

V ponuke sú dnes rôzne typy substrátov - dokonca aj priamo určené na predpestovanie priesad. Trendom sú supresívne substráty, ktoré môžu pomôcť zamedziť padaniu klíčnych rastlín. Supresívne substráty vynikajú pridaným obsahom užitočných húb, presnejšie ich spór. Tie sa v optimálnych podmienkach začnú vyvíjať a následne vo výsevoch obmedzujú rozvoj fytopatogénov a drobného škodlivého hmyzu. Najčastejšie tieto užitočné huby chránia klíčiace rastliny pred padaním klíčnych rastlín - veľmi častý problém pri domácom pestovaní priesad.

Pri sadení či presádzaní rastlín je veľmi dôležité použiť vhodný substrát, ktorý pomáha upevňovať korienky v zemine. Každý substrát má jedinečné zloženie obsahujúce rôzne minerály a iné stopové prvky, ktoré podporujú rast. Medzi najbežnejšie patrí univerzálny substrát, výsevný substrát či substrát na priesady (substrát vhodný na pestovanie priesad) či obľúbený subtrát pre izbové rastliny, tak ako aj substrát pre balkónové rastliny.

tags: #zemina #na #pestovanie #priesad

Populárne príspevky:

• Všestranné využitie hrabu obyčajného
• Hlboký význam symbolov a inšpirácia
• Pestovanie plodín na Východoslovenskej nížine
• Pestovanie ovocia a zeleniny
• Výhody nechtíka lekárskeho