Pestovanie hlivy ustricovej na balkóne: Kompletný návod od prípravy po zber

Chcete si doma vypestovať čerstvú a zdravú hlivu ustricovú? Táto výživná huba nielenže chutí výborne, ale aj posilňuje imunitný systém, znižuje cholesterol a dokonca funguje ako prírodné antibiotikum! V tomto návode vám ukážeme, ako jednoducho si ju môžete vypestovať aj na vašom balkóne. Pestovanie vlastných húb sa stáva čoraz populárnejšie. Nie je to nič zložité a pri dodržaní správnych podmienok môžete čakať bohatú úrodu.

Prečo pestovať hlivu ustricovú?

Dôvodov, prečo vsadiť práve na hlivu ustricovú, je hneď niekoľko. Hliva ustricová je drevokazná huba, ktorá sa vo voľnej prírode živí rozkladom dreva listnatých stromov. Je to jedlá huba s všestranným použitím do hotových jedál aj na nakladanie do octu alebo sušenie. Jej plodnice dorastajú do priemeru 5 až 20 cm a majú mäsitú štruktúru. Vďaka svojim vlastnostiam sa hliva ustricová stala vyhľadávanou jedlou hubou na prípravu rôznych jedál po celom svete.

Zdravotné benefity hlivy ustricovej

Odborníci odporúčajú hlivu ustricovú pre jej mnohostranné zdravotné benefity. Táto nenápadná huba posilňuje imunitný systém, zvyšuje tvorbu červených krviniek a zároveň znižuje cholesterol v krvi, má vysoký obsah vlákniny, antiseptické účinky a slúži ako prevencia proti niektorým chorobám. Je bohatá na bielkoviny (až 25 %), vlákninu, vitamíny a minerály a má priaznivé účinky na zdravie. Hliva ustricová výrazne znižuje hladinu tzv. „zlého“ LDL cholesterolu v krvi a naopak zvyšuje hladinu „dobrého“ HDL cholesterolu, čo znižuje riziko srdcovocievnych ochorení. Zároveň má protizápalové, antibakteriálne, antioxidačné a imunomodulačné účinky, vďaka čomu je vyhľadávanou superpotravinou. S nízkou energetickou hodnotou je dokonca vhodná aj pri chudnutí. Navyše, je ľahko stráviteľná a obsahuje hodnotné proteíny. Hliva ustricová obsahuje antioxidanty, ako sú polyfenoly a vitamín C, ktoré pomáhajú neutralizovať voľné radikály a znižujú tak oxidačný stres v tele. To môže viesť k ochrane buniek pred poškodením, zníženiu zápalov a zníženiu rizika vzniku rôznych chorôb, vrátane srdcových ochorení a rakoviny.

Charakteristika hlivy ustricovej

Hliva ustricovitá svojou farbou i tvarom pripomína väčšie ustrice, odtiaľ pochádza aj druhové pomenovanie. Klobúky sú v mladosti sklenuté s podvinutým okrajom, neskôr 5-25 centimetrov široké, vejárovité, hladké a pružné, okraj sa stáva ostrým. Rastie od konca leta až do zimy, pri miernej zime často aj na jar, na živých alebo odumretých kmeňoch listnatých stromov, najmä na bukoch, vŕbach, orechoch, brezách, topoľoch alebo jarabinách. Bežne sa konzumujú iba klobúky húb, ale tuhé hlúbiky sa dajú usušiť a rozomlieť.

Ako pestovať hlivu ustricovú?

Pestovanie hlivy ustricovej v domácich podmienkach je pomerne jednoduché a pri troche snahy to zvládne každý. Túto jedlú hubu je možné pestovať na širokom spektre substrátov bohatých na celulózu a lignín (napr. slama, seno, piliny listnatých drevín, suché lístie, kartón, kávový odpad alebo iné druhy organických zvyškov).

Výber substrátu

Hliva ustricová rastie na širokom spektre organických materiálov. Najčastejšie sa používa rezaná pšeničná, ražná alebo jačmenná slama (nenapadnutá plesňami). Organický materiál by mal byť čerstvý (nie starší ako 1 rok), nemal by byť znečistený, plesnivý alebo zvlhnutý zlým skladovaním. Veľmi dôležitým faktorom je frakcia, na akú je substrát rozdrvený/nasekaný, pretože je tým ovplyvnená rýchlosť s akou vlákna mycélia prenikajú do substrátu. Napríklad slama by mala byť v ideálnom prípade nasekaná na cca 1 - 2 cm dĺžku. V prípade kávového odpadu je naopak problém s príliš malou frakciou, ktorá sa má pri väčších množstvách tendenciu zhutňovať a preto je ju vhodné zmiešať napr. s pilinami.

Príprava prostredia

Miestnosť, v ktorej plánujeme pestovať hlivu ustricovú by mala udržiavať vysokú vlhkosť vzduchu, stabilnú teplotu 8 - 15 °C, mala by mať okno na ventiláciu a prepustenie prirodzeného slnečného svetla (je možné nahradiť umelým osvetlením) a mala by mať ľahko umývateľné povrchy (napr. keramická dlažba, leštený betón a iné povrchy bez dreva a iných drsných povrchov, v ktorých by mohli byť usadené spóry a zárodky neželaných mikroorganizmov). Väčšinou sa na pestovanie hlivy používajú pivnice, či garáže s oknom a prirodzeným svetlom. Hlivu ustricovú je možné pestovať aj v exteriéri (napríklad na klátoch dreva), no v tom prípade je nutné zabezpečiť vhodné prostredie a zvoliť si vhodné ročné obdobie. Aby sme sa vyhli budúcej kontaminácii substrátu rôznymi plesňami či hmyzom, miestnosť, v ktorej budeme hlivu ustricovú pestovať je nevyhnutné vyčistiť. V prvom rade je potrebné saponátom vyčistiť podlahu, prípadne keramické obklady a následne dezinfikovať steny tekutými dezinfekčnými postrekmi na báze chlóru alebo alkoholu.

Nákup sadby

Pokiaľ sa rozhodnete pre nákup sadby hlivy, je dôležité vybrať overeného dodávateľa. Príde vám balíček s obilím naočkovaným mycéliom hlivy ustricovej. Sadba hlivy je predávaná naočkovaná na obilnom zrne alebo na iných živných médiách. Sadbu nekupujte zbytočne dlho dopredu.

Spôsoby pestovania hlivy ustricovej na balkóne

Pestovanie hlivy ustricovej na balkóne je možné rôznymi spôsobmi, pričom každý má svoje špecifiká. Medzi najjednoduchšie patrí pestovanie z hotového substrátu alebo na slame. Ak máte záhradu, môžete hlivu pestovať aj tam, na pňoch či klátoch dreva.

Pestovanie z hotového substrátu (Growkit)

Najjednoduchším riešením na vypestovanie chutnej hlivy je kúpiť zlisovaný, naočkovaný substrát v už hotovom balíčku (Growkit). Je ľahko dostupný, nájdete ho v záhradkárskych predajniach alebo na internete. Substrát si viete zaobstarať od 3 do 17 kilogramov. Musíte si však dať pozor na to, aby kupovaný substrát nebol starší ako jeden rok. S balíčkom netreba nijako manipulovať. Substrát z vreca nevybaľujeme. Stačí ho len umiestniť do voľného kúta s izbovou teplotou od 20 do 25 °C a počkať si.

Substrát hlivy ustricovitej je pripravený priamo na pestovanie. Umiestnite ho na mierne svetlé, vlhké a chladné miesto s rozsahom teplôt od 10°C do 18°C (ideálne 13°C). V priebehu 6 mesiacov dopestujete z 10 lit. substrátu až 4 kg húb. Substrát hlivy plodí v intervaloch 4 až 6-krát. Každé obdobie plodenia trvá 5 až 10 dní. Pri plodení potrebuje hliva čerstvý vzduch a pomerne vysokú vzdušnú vlhkosť (75%). Na dosiahnutie takejto vlhkosti položíme vrece nad otvorenú nádobu s vodou (napr. lavór) a prekryjeme perforovanou priehľadnou fóliou. Vrece však nemôže byť vo vode ponorené. Z otvorov na vrecku začnú vyrastať huby.

Akonáhle sa z otvorov balíčka začnú objavovať malé zhluky plodníc alebo tenké biele vlákna mycélia, pripomínajúce pavučinu, je to signál na začatie druhej fázy. Balíček už treba preniesť na miesto s nižšou teplotou a vyššou vlhkosťou. Ideálna je pivnica, kde by sa teplota mala pohybovať pod 18 °C. Pri menšom balení odstrihnite vršok igelitu a pokryte ho rašelinou. Tá zvyčajne býva súčasťou sady pre domáce pestovanie. Pri väčších treba prerezať do igelitu otvory po stranách.

Po schladení sa začnú na povrchu substrátu objavovať zárodky plodníc, ktoré sa postupne zväčšujú. Potom preneste balík späť do miestnosti s rozptýleným svetlom. Ak máte k dispozícii záhradku, nemusí byť ani veľká, môžete hlivu pestovať vonku na dreve tak, ako rastie v prírode.

Zber a ďalšie plodenie z Growkitu

Chutné hlivy môžeme začať zbierať, akonáhle sú plodnice dostačujúco veľké. Zistíme to aj vtedy, keď je už klobúčik narovnaný a má svetlejšiu farbu. So zberom netreba čakať, pretože plodnice časom strácajú kvalitu. Netreba ich nechávať prezrieť, aby zbytočne nezačali produkovať spóry. Plodnice zberáme, keď sa najväčšie klobúky v trse vystrú. Vtedy celý trs vyberieme pootočením a vytiahnutím aj s trochou substrátu. Otvor po trse musí zostať čistý bez zbytkov huby. Ako trsy dorastajú, tak ich postupne oberáme.

Ak ste už prvú úrodu úspešne zožali, substrát nechajte 2-3 týždne oddýchnuť na rovnakom mieste, a potom ho na dva dni opäť premiestnite na miesto s teplotou od 20 do 25 °C. Medzi obdobiami plodenia nastáva útlm na 14 až 20 dní. Ak neprichádza ďalšia vlna plodenia je vhodné substrát premiestniť na 2 až 3 dni na chladnejšie miesto (6°C až 12°C), prípadne ho nechať na tri chladnejšie noci vonku. Teplotný šok naštartuje rast ďalších plodníc a spustí kolobeh, ktorý môžete opakovať aj 3 až 4-krát, v závislosti od veľkosti substrátu. Po 6 až 8 mesiacoch sa obsah vreca zmenší, zmäkne a tým je životnosť substrátu ukončená. Vaša domáca úroda hlivy ustricovej vám vydrží po celý rok!

Pestovanie hlivy ustricovej na slame

Zložité nie je ani pestovanie hlivy ustricovej na slame. Potrebovať budete o niečo väčší priestor, úroda ale bude o to väčšia. Týmto spôsobom je možné úrodu zberať celoročne, je len nutné dodržiavať stanovený teplotný režim. Vo fáze rastu podhubia zaistite zhruba na dva mesiace teplotu aspoň 20 °C. To možno najlepšie dosiahnuť umiestnením naočkovaného vreca so slamou napríklad v kotolni. Pre pestovanie budeme potrebovať rezanú pšeničnú, ražnú alebo jačmennú slamu (nenapadnutú plesňami), vrecko z umelej hmoty (najlepšie sa osvedčilo varné vrecko na tlačenku) a sadru.

Krok za krokom k vašej prvej úrode na slame

Pripravte slamu: Zaobstarajte si ľubovoľnú slamu a veľké silné priehľadné igelitové vrece. Slama musí byť čo najčerstvejšia, nesmie javiť známky plesne alebo hniloby! Naplňte vrece slamou. Asi liter nadrobno narezanej slamy nasypeme do vrecka, pridáme čajovú lyžičku sadry a premiešame (prstami uzavrieť a celý obsah pretriasť).
Sterilizácia slamy: Dajte variť vodu, najlepšie veľký zavárací hrniec, a zalejte slamu vriacou vodou tak, aby bola slama ponorená v celom svojom objeme. Vrecko zaviažeme povrázkom, postavíme do hrnca a zalejeme vodou, aby úväzok bol nad vodou. Nechajte slamu pariť a vychladnúť do druhého dňa. Na horúcej vode nešetrite!
Odvodnenie a vetranie: Keď slama vychladne, odstrihnite jeden spodný roh vreca, aby prebytočná voda mohla odtiecť. Nijako vrece nestláčajte, nesnažte sa slamu žmýkať. Koľko vody si slama sama podrží, toľko bude stačiť hlive na celý život. Odstrihnutý roh potom ponechajte otvorený. V priebehu rastu podhubia bude týmto otvorom unikať oxid uhličitý, ktorý podhubie vydychuje. Ak je po vychladnutí vo vrecku zvyšok vody, odrežeme dole roštek a necháme ju vytiecť. Takto pripravená slama je základom úspešného pestovania.
Naočkovanie sadbou: Slamu naočkujte klasickou zrnitou sadbou. Tú zaobstaráte na internete, v záhradkárskych predajniach alebo hobby marketoch. Sadbu rozdrobte na hrudky veľkosti nechta a premiešajte priamo vo vreci so slamou. Balenie 0,7 litra sadby vystačí zhruba na 10-12 kg mokrej slamy, t.j. na 3 vrecia s priemerom 30 cm a výškou 70 cm. Rovnomerne ju premiešajte so slamou.
Uzatvorenie vreca: Vrece znovu zaviažte, ale povrázok celkom neuťahujte. Ponechajte otvor s priemerom 5-8 cm a do neho vložte asi štvrť balíčka obyčajnej skladanej vaty. To umožní dýchanie podhubia.
Inkubácia: Naočkované vrece uložte na jeden až dva mesiace na teplejšie miesto (okolo 20 °C až 25 °C). Vrecko s naočkovaným materiálom ukladáme do miestnosti bez priameho slnečného svetla, s teplotou okolo 20 °C. Mycélium v substráte rastie najlepšie pri teplote 25 °C, ale substrát sa zahrieva a je nebezpečenstvo rozvoja plesní, preto ponechávame vrece pri nižšej teplote. Teplotu vo vnútri vrecka môžeme sledovať zapichnutím zaváracieho teplomera. Teplota nikdy nesmie prekročiť 29 °C! V dobre uzavretom vrecku obsah nevysychá, nepridávame preto do substrátu vodu. Sledujte, ako sa vrece postupne sfarbí do biela - to znamená, že podhubie rastie. Úplne prerastené vrece premiestnite na chladnejšie miesto s teplotou okolo 10 °C.
Fáza plodenia: Premiestnite vrece do chladnejšieho prostredia (cca 15°C). Tu však už musí byť svetlo, ale nie priame slnko. Urobte do vreca rovnomerne cca 6-8 otvorov. Vlhkosť pre rastúce plodnice zabezpečujte pravidelným rosením. Už o týždeň môžete zbierať svoju prvú úrodu! Hliva je pripravená na zber, keď plodnice dosiahnu optimálnu veľkosť.

Zber a opakované plodenie na slame

Hlivu žnite, keď klobúk dorastie do veľkosti minimálne piatich centimetrov. Zrelosť na zber spoznáte podľa tenkej hnedej linky na okraji klobúkov. Plodnice zbierame vykrútením zo substrátu. Zvyšky hlúbikov odstráňte, aby nedošlo k plesniveniu. Potom necháme substrát odpočívať 7-10 dní pri teplote 20 °C. Zhruba o dva týždne by ste sa mali dočkať svojich húb, ktoré dierami porastú von.

Po zbere preneste substrát asi na dva týždne na pôvodné teplejšie miesto. Tam bude podhubie odpočívať a zbierať sily k novej tvorbe plodníc. Potom ho znovu premiestnite do chladu a všetko opakujte. Zvyčajne sa dosahujú dve až tri zbery s odstupom niekoľkých týždňov.

Pestovanie hlivy ustricovej na kávovej usadenine (Growkit)

Zaujímalo vás niekedy pestovanie húb v kávovej usadenine? Je to pomerne jednoduchý spôsob sadenia hlivy ustricovej. Budete potrebovať čistý Growkit (vedierko) a kávovú usadeninu. Základným pravidlom je, že kávová usadenina, ktorú budete do Growkitu pridávať nesmie byť ani sypká, ani tekutá. Ideálna je vtedy, ak si ju vezmete do ruky a podarí sa vám vytvarovať guľôčku. Ak nemáte k dispozícii dostatočné množstvo kávového odpadu, skúste osloviť lokálnu kaviareň alebo pražiareň kávy.

Založenie Growkitu: Zamiešajte 100g kávovej usadeniny s celým balením sadby hlivy v priloženom vrecúšku. Poriadne zaklopte vedierko s vrchnákom. Nezabudnite otvory nechať prelepené mikroporéznou páskou počas celej doby pestovania. Takto pripravený Growkit umiestnite na miesto mimo priameho slnečného žiarenia pri izbovej teplote.
Rast mycélia: Ak kávovú usadeninu v nasledujúcich dňoch začína pokrývať biela vrstva - je to dobré. Hliva je na dobrej ceste. Znamená to, že začína rásť. Ak sa vo vedierku neobjavuje biela „prikrývka“, doprajte usadenine viac vlahy. Ideálne ju navlhčite vodou z rozprašovača. Určite sa vyhnite priamemu zalievaniu a už vôbec usadeninu nemiešajte, aby ste neporušili vznikajúce hlivové vlákna.
Pridávanie ďalších vrstiev: Keď je hnedá usadenina už celá biela (to, čo možno niekomu môže pripomínať tvaroh, je len hliva ustricová, ktorá pomaličky prerastá cez kávovú usadeninu a tvorí si svoje vlastné podhubie), je na čase pridať druhú vrstvu, opäť 100g čerstvej, kávovej usadeniny. Hlive bude trvať zhruba 5 - 6 dní, kým prerastie cez novú vrstvu. Ak je opäť usadnina pokrytá bielou vrstvou hubového mycélia, znamená to, že je hotovo. Tento postup opakujte dovtedy, kým Growkit naplníte až po okraj. Potrvá to zhruba 4 - 5 týždňov.
Podmienky rastu: Mikroporózna páska na otvorch vedierka je priedušná, aby zaistila hlive ideálnu klímu na jej rast. Udržuje stálu vlhkosť v nádobe a zabraňuje vniknutiu plesni a hmyzu zo vzduchu. Ak sa v Growkite objaví pleseň inej farby ako bielej (napríklad zelenej), znamená to nedostatok vlhkosti vo vnútri a že sa dobre darí okolitým plesniam. Pokúste sa čistou lyžicou farebnú pleseň odstrániť a kávovú usadeninu opäť postriekajte vodou z rozprašovača. Ak sa na bielom mycéliu objaví hnedá tekutina, ide o výsledok enzýmovej aktivity hlivy.
Urýchlenie rastu: Keď Growkit naplníte až po okraj, môže niekedy trvať aj 2 - 3 týždne, kým huby prerastú cez pásku. Pokiaľ chcete tento proces rastu o trochu urýchliť, dajte celý GrowKit do chladu (buď do chladničky alebo vonku - ak samozrejme nie je leto). Vďaka tomu vám hliva vyklíči skôr.
Skladovanie Growkitu: Ak sa chystáte na niekoľko dní na výlet a hliva z Growkitu ešte „nevykukla“, vložte ho do chladničky. Spomalíte tým proces rastu a proces pestovania opäť začnete, keď sa vrátite domov. Pozor, ak už hliva začala vyrastať, určite ju už potom nedávajte do chladničky, pretože práve naopak, jej rast ešte podporíte.

Pestovanie hlivy ustricovej na drevených klátoch

Keďže hliva je drevokazná huba, dá sa pestovať aj na dreve. Výhoda tohto spôsobu je dlhodobé rodenie, dekoratívnosť húb v záhrade a takmer bezprácna likvidácia kmeňov alebo pňov listnatých stromov. Ak máte záhradku, môžete hlivu pestovať vonku na dreve tak, ako rastie v prírode. Budete potrebovať polyetylénové vrece alebo fóliu, parafín alebo štepársky vosk, štepársku pásku a vriacu vodu. Okrem toho čerstvo zrezané zdravé pne a ich kmene aj s kôrou, ktoré narežte na dĺžku 20 až 30 cm. Kratšie kmene a pne totiž skôr prerastú podhubím. Vyschnuté, staré alebo choré drevo nepoužívajte! Nevhodné sú aj celkom čerstvo zrezané stromy, z ktorých tečie miazga, keďže tá zabraňuje rastu plesní.

Naočkovať sa dajú akékoľvek kláty dreva, ktoré následne polovicou dĺžky zakopeme do zeme. Najlepšie sa hodia kláty z kmeňov listnáčov (topoľ, osika, orech a iné), trochu horšie skúsenosti sú s dubom, ktorý má tvrdé drevo a vysoký obsah trieslovín. Čím tvrdšie drevo, tým dlhšia doba prerastania. Najlepšou dobou pre očkovanie je január, výhodou je, že získate časový náskok. Klátik môžeme, samozrejme, pripraviť aj počas jari či skorého leta.

Spôsoby očkovania sadby do dreva

Sadba sa dá očkovať tromi spôsobmi - do rezných plôch pňov, do zárezov alebo do vyvŕtaných otvorov.

Do rezných plôch pňov: Na jednom konci kmeňa odrežeme plátok (koliesko) s hrúbkou 2-3 cm. Na hornú reznú plochu stojaceho kmeňa nasypeme sadivo (celé balenie), priklopíme kolieskom a pripevníme klincom. Alebo z pňa odrežte asi 10 cm kotúč. Na zrezanú plochu pňa naneste tenkú vrstvu sadby, prikryte odrezaným kotúčom a prichyťte klincami.
Do zárezov: Do zárezov sa očkuje tak, že do nich natlačíte sadbu a potom prekryjete štepárskou páskou, aby sadba nevysychala. Zárezy narežte motorovou pílou do 1/3 kmeňa striedavo z jednej aj druhej strany.
Do vyvŕtaných otvorov: Najprv navŕtajte po obvode pňa otvory o priemere 12 až 15 mm a dĺžke asi 50 mm, do nich natlačte sadbu a otvory zatrite štepárskym voskom alebo zalejte parafínom. Použiť môžete aj gumové zátky.

Drevo narežte na klátiky asi 30 cm dlhé, na rezné plochy dajte sadbu, pridajte ďalší klát, opäť sadbu a tak postupujeme do dĺžky vreca, v ktorom kláty uskladníte. Nakoniec vrece zaviažte, aby drevo nevysychalo, a dajte do chladnej miestnosti. Zalievať ich netreba, len v prípade sucha ich trochu zvlhčite vodou. Vrece umiestnite do kotolne, teplejšie do pivnice, práčovne a podobne. Skrátka niekam, kde bude do jari najmenej 10 °C a kde bude podhubie môcť v pokoji rásť. Vrece raz za 14 dní rozviažte, hodinu nechajte vyvetrať, prípadne kláty pokropte vodu.

Starostlivosť a zber na klátoch

Naočkovaný kmeň uložíme vo vreci na miesto, kde sa teplota pohybuje okolo 25 °C. Doba prerastania je 2-4 mesiace. Naočkované pne zakryte fóliou a vrstvou zeminy, prípadne iným materiálom, aby ste zabránili prístupu škodcom a priamemu slnečnému žiareniu. Ak pripravujete pne na jar, nechajte ich prerastať päť mesiacov. V zimnom období je to šesť až osem mesiacov. Prerastený kmeň vyberieme z vreca a osadíme von do pôdy. Toto robíme v teplej časti roka. Klátik zakopeme do zeme tak, aby 2/3 boli v pôde a 1/3 nad povrchom. Vyberáme tienisté miesto s vlhšou pôdou. V mieste však nesmie byť vysoká hladina spodnej vody, pretože podhubie pod vodou v krátkom čase umiera. Pne rodia na jar a na jeseň, niekedy po výraznejšom ochladení aj v lete, ako aj počas miernej zimy. Prvý rok býva väčšinou úroda slabšia, najsilnejší je druhý a tretí rok, potom úrodnosť opäť klesá.

Trsy plodníc zbierame vždy celé bez ohľadu na to, či sú v trse ešte malé plodničky. Zberáme vždy vylomením trsu z pňa.

Dôležité tipy pre pestovanie hlivy ustricovej

Kontrola teploty: Podhubie prerastá substrátom najlepšie pri 27-29 °C. Pri takýchto podmienkach je dobre spracovaný substrát prerastený už za dva týždne a po premiestnení do tepla plodí v priebehu niekoľkých dní. Takúto teplotu však pravdepodobne doma nedosiahnete. Počítajte preto s tým, že pri nižších teplotách, pohybujúcich sa v bežnom interiéri okolo 21 °C, bude podhubie potrebovať o niečo viac času.
Svetlo: Na rozdiel od šampiňónov, ktoré môžete pestovať v pivnici, hliva k svojmu vývoju potrebuje svetlo. Avšak nie priame slnko. Hliva nedokáže rásť v úplnej tme, potrebuje aspoň malé okienko.
Vlhkosť: Hliva ustricovitá je chladnomilná huba. V takomto prípade je väčšinou chyba v nízkej vzdušnej vlhkosti alebo vysokej teplote. Možno pomôže trochu poliať substrát a hlavne rosiť zvonka, prípadne premiestniť hlivu na chladné miesto, kde nesvieti priamo slnko.
Prevencia plesní: Aby mala hliva ustricová k dispozícii čistý substrát bez zárodkov iných húb, plesní a baktérií, ktoré by jej konkurovali, či znehodnotili hlivu, je substrát potrebné pred samotným naočkovaním hlivy sterilizovať. Substrát vložte do nádoby (hrniec alebo kotol s pokrievkou) s vodou tak, aby bol celý ponorený, vodu zohrejte na 80 až 85 °C a udržujte túto teplotu cca. 30 min. Aby substrát ostal pod hladinou horúcej vody, môžete ho zaťažiť mriežkou alebo sitkom.
Ventilácia: Ak majú plodnice dlhé nožičky a malé klobúky, znamená to nedostatok čerstvého vzduchu, prípadne svetla. Dierky zabezpečujú ventiláciu a dýchanie huby.
Spóry: Zrelé plodnice hlivy produkujú miliardy mikroskopických spór, ktoré môžu spôsobovať respiračné ťažkosti a preto je ich vhodné zberať ešte pred tým, ako dozrejú a začnú ich produkovať vo veľkom.
Experimentujte: Pestovanie hlivy má svoje špecifiká, ktoré si osvojíte najmä vlastnými skúsenosťami. Ak vám niečo nevýjde na prvý krát, snažte sa analyzovať v čom bol problém a ako by ste mohli proces pestovania vylepšiť. Skúšajte rôzne druhy sadby, substráty a rôzne teplotné, a svetelné podmienky, pretože len tak budete schopní pestovanie hlivy zdokonaliť.

tags: #pestovani #hlivz #ustricovej #na #balkone