Kompletný sprievodca pestovaním papriky Kurtovszka kápia: Od semienka po zber

Paprika (Capsicum) patrí, podobne ako paradajky alebo zemiaky, do čeľade ľuľkovitých. Jedlé plody rastliny našli široké uplatnenie v kuchyniach celého sveta. Rod paprika zahŕňa viac ako 40 rôznych druhov a desiatky, ak nie stovky odrôd, ktoré sa od seba líšia veľkosťou či tvarom kríka, farbou, veľkosťou i chuťou plodov, prípadne aj obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť. V záhradách bežne nájdeme hlavne papriku siatu (Capsicum annuum). Ide o jednoročnú rastlinu a hospodársky veľmi významnú plodinu. Druh zahŕňa širokú škálu farieb a chutí, nájdeme tu klasické sladké "bell" papriky, kapie, feferónky, chilli papričky a ďalšie. Tento druh najčastejšie uvidíte aj na pultoch obchodov.

Charakteristika a výber odrôd papriky kápia

Kápie patria medzi obľúbené druhy paprík, ktoré sú známe svojou veľkosťou, sladkou chuťou a hrubými stenami. Sú tradičnou súčasťou mnohých jedál, od obložených chlebíčkov až po juhoamerické špeciality. Pre odrody kápií je typický podlhovastý tvar so špicom, hrubé steny a sladká chuť. Plody môžu mať rôzne farby, od zelenej, cez žltú a oranžovú, až po červenú, pričom najobľúbenejšie sú práve červené odrody. Okrem čerstvej konzumácie sú vynikajúce aj sterilizované v sladkokyslom náleve a oleji, alebo pripravené pečené a olúpané so syrom.

Paprika Kurtovszka kápia

Klasické papriky typu kápia, vrátane odrody Kurtovszka kápia, sa vyznačujú silným rastom a veľkými plodmi. Bobule sú trošku sploštené, kužeľovitého tvaru a dozrievajú z tmavozelenej farby do tmavočervenej. Plody majú hrubú dužinu, vážia 120 - 180 g a sú vhodné na dlhodobé skladovanie ešte celé týždne po zbere. Paprika Kurtovszka kápia je náročná na pestovanie, no odmena v podobe výnimočnej chuti a možnosti skladovania stojí za to.

Ďalšie obľúbené odrody kápií

Existuje mnoho ďalších odrôd papriky, ktoré sa líšia svojím tvarom, zafarbením, chuťou a veľkosťou. Medzi ne patria:

‘Raduza F1’ - skorá odroda s veľkými plodmi v tvare širokého ihlanu, vhodná na konzumáciu v zelenom aj červenom stave. Pestuje sa pod krytom aj na poli.
‘Thalia F1’ - poloskorá odroda s dlhými žltými úzko trojuholníkovitými plodmi. Pestuje sa pod krytom.
‘Parade’ - poloskorá odroda s plodmi, ktoré sú v neskorej zrelosti sýtočervené. Je určená na pestovanie v skleníku a v teplejších oblastiach aj na poli.
‘Ornela’ - poloskorá odroda so šťavnatou a sladkou dužinou, výborná na priamy konzum aj konzervovanie. Plody majú úzky trojuholníkovitý tvar. Pestuje sa pod krytom aj na poli.
‘Rafaelus F1’ - veľmi skorá odroda primárne určená na zber plodov v botanickej červenej zrelosti. Plody sú hrubostenné (najsilnejšia stena spomedzi všetkých paprík), tupo zakončené, pripomínajú menšiu kocku a môžu mať rôzne farby. Sú sladké a šťavnaté. Pestuje sa na poli.
‘Loran’ - poloneskorá odroda s dekoratívnym sfarbením počas dozrievania, prechádzajúca cez žltooranžové odtiene až po lesklú červenú a fialovú. Pestuje sa pod krytom.
‘Saskia F1’ - odroda s plodmi hráškovo zelenými v technickej zrelosti a sýtočervenými v botanickej. Pestuje sa pod krytom aj na poli.
‘Slávus F1’ - sladká odroda s väčšími a vyrovnanejšími plodmi. Pestuje sa pod krytom aj na poli.
‘Slovanus F1’ - sladká, veľmi skorá hybridná odroda. Pestuje sa pod krytom aj na poli.
‘Lungy F1’ - sladká, veľmi skorá vyššia hybridná odroda s dobrým zdravotným stavom. Pestuje sa pod krytom aj na poli.
‘Amy’ - sladká, skorá odroda tvoriaca väčšie plody. Pestuje sa pod krytom aj na poli.

Okrem toho existujú aj odrody papriky, ktoré môžu byť mierne štipľavé, či dokonca štipľavé, pričom niektoré majú štipľavé len rebrá, nie steny. Klasické papriky podlhovastého ihlanovitého tvaru sa zbierajú najmä v technologickej zrelosti (zelené), ale ak zostanú na rastline dlhšie, sfarbia sa podľa odrody.

Pestovanie papriky zo semienok

Pestovanie paprík zo semienok je jedna z najčastejších variant, ku ktorej sa záhradkári prikláňajú. Semienka kúpite v záhradníctve či hobby markete. Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné.

Výsev a predpestovanie

Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť. Výsev papriky robíme už vo februári. Sadenice si predpestujeme doma na okennom parapete alebo vo vyhrievanom skleníku. Semienka si vysaďte 6 - 8 týždňov pred plánovaným sadením do záhrady. Za tento čas sadenice dorastú do veľkosti približne 10 - 20 cm. Na predpestovanie vyberte miesto so stálou teplotou medzi 20 a 30 °C. Nádoby s drenážnym otvorom a hĺbkou minimálne 10 cm naplňte záhradným substrátom. Semienka vysejte a prekryte ich jemnou vrstvou substrátu (približne 0,5 cm). Hneď ako sa objavia prvé klíčky, odstráňte plastové vrecko.

Keď semená vyklíčia a utvoria dva pravé listy, prichádza čas na pikírovanie. Každú rastlinu umiestnime do malého plastového kvetináča so záhradným substrátom zmiešaným so zrelým kompostom alebo hnojivom určeným na výživu paprík či plodovej zeleniny.

Aklimatizácia a presádzanie

Približne po 2 až 3 mesiacoch vnútorného pestovania sadeníc bude paprika pripravená na presun vonku. Dobrým ukazovateľom, že už je správny čas na vysadenie papriky, je stála teplota nad 10 °C. Pred presadením von je dôležité, aby sa sadenice aklimatizovali. Tento proces by mal trvať aspoň týždeň. Vyberte na tento účel miesto v polotieni, chránené pred vetrom. Prvý deň nechajte papriku vonku na 2 - 3 hodiny a postupne tento čas predlžujte. Meniť by ste mali tiež miesto aklimatizácie, aby mala rastlina viac slnka.

Keď sa počasie vonku ustáli a pôda sa prehreje približne na 15 °C, môžete začať s presádzaním. Do vonkajších záhonov vysádzame papriky približne v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazíky, ktoré by mohli rastliny poškodiť či úplne znehodnotiť. Okrem mrazíkov sú papriky náchylné aj na vietor - volíme chránené miesto, ideálne blízko múrov (tu pozor na zatienenie).

Tento tip na presádzanie ma ohromil a zachránil ma pred zabitím rastlín!

Príprava pôdy a stanovište

Správna príprava pôdy môže spôsobiť rozdiel v tom, ako sa vám paprika podarí. Na sadenie si vyberte slnečné, dobre odvodnené miesto, kde paprika po minulé roky nerástla. Pôda by mala byť hlboká, bohatá na výživu a taktiež hlinitá. Čo sa hnojiva týka, platí tu pravidlo, organické je dobré. Treba si dať pozor len na to, či neobsahuje príliš veľa vápnika. Ten by mohol spôsobiť nechcenú zmenu pH pôdy. Vyhnite sa taktiež prílišnému množstvu dusíka v pôde.

Na konci apríla si záhon, do ktorého hodláme papriky vysadiť, prekryjeme čiernou netkanou textíliou. Vďaka tomu sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú. Papriky vysádzame v štvorcovom spone s rozostupmi 40-60 cm, v závislosti od veľkosti použitej odrody. Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu. Koreň aj stonka až do 5 cm od prvých listov by sa mali nachádzať v pôde. Paprika si zo stonky postupne vyženie ďalšie korene a bude lepšie rásť. Po zasadení sadenice zahrňte pôdou, utlačte a polejte.

Papriky môžeme sadiť do jednej jamky 2 ks, pre opelenie a vzájomnú oporu. Paprika sa obvykle pestujú v záhonoch, nič však nebráni túto zeleninu vysádzať aj do nádob. Medzi záhradkármi panuje fáma, že papriky sa neznesú s paradajkami - toto sa však nezakladá na pravde, a tak môžete papriky smelo vysádzať v záhone či v skleníku vedľa paradajok. Všeobecne by sme sa mali zamerať na to, aby sme papriky nevysádzali na rovnaké miesto v záhone dva roky po sebe. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine.

Zálievka a hnojenie

Po výsadbe je nutné papriky výdatne zalievať a prihnojovať. Rastlina je taktiež náročná na živiny. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období. Závlaha nielenže dodáva rastlinám potrebnú vodu, ale podporuje aj zvýšený príjem živín. Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka.

Paprika má vysoké nároky na vodu, no zároveň neznesie premokrenie. Polievajte pravidelne, odstátou vodou ku koreňom, najlepšie ráno alebo večer. Medzi zálievkami nechajte pôdu mierne preschnúť, aby sa ku koreňom dostal vzduch. Paprika rastúca vonku, napríklad vo vyvýšených záhonoch, bude potrebovať oveľa menej vody ako paprika v nádobách. V závislosti od miestneho počasia ich možno nebudete musieť polievať častejšie ako raz za týždeň. Niektorí odborníci odporúčajú zalievať väčším množstvom vody, ale menej často. Príležitostné silné zavlažovanie môže podporiť hlboký rast koreňov.

Paprika potrebuje živiny nielen na rast, ale najmä na tvorbu plodov. Od začiatku kvitnutia a nasadzovania plodov začnite s pravidelným prihnojovaním. Používajte ľahko rozpustné dusíkaté hnojivá (napr. síran amónny). Pre bohatú úrodu je kľúčové správne hnojenie. Papriky sú náročné na živiny, no dôležitý je ich správny pomer. V počiatočnej fáze rastu potrebujú dusík pre silné listy a stonky. Avšak akonáhle začnú kvitnúť, je potrebné prejsť na hnojivá s vyšším obsahom draslíka a fosforu. Tieto dva prvky priamo podporujú tvorbu kvetov a vývoj plodov. Ideálne sú organické hnojivá ako slepačince, kompost alebo guáno. Hnojiť by sa malo približne každé 2-3 týždne. Dôležité je sledovať rastlinu a neprehnojiť ju, čo by mohlo viesť k spáleniu koreňov a opačnému efektu.

Dostatočný príjem dôležitého prvku po celú vegetačnú dobu im môžeme zaistiť s pomocou prípravku Symbivit na papriky. Nejedná sa o žiadny chemický postrek, ale o čisto prírodné mykorhizné huby, ktoré žijú s rastlinou v symbióze na jej koreňoch a na oplátku ju neustále zásobujú živinami. O mykorhize a celom procese symbiózy medzi rastlinou a hubami sa viac dočítate aj v našom článku venovanom tejto téme.

Pestovanie v nádobách a skleníku

Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Na dno kvetináča dáme zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Čo sa týka substrátu, volíme klasický záhradný, ktorý premiešame s menším množstvom kompostu. Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením.

Paprikám sa v skleníku darí veľmi dobre - majú optimálnu vlhkosť, dostatočne vysokú teplotu, sú chránené pred vetrom, ale zároveň majú dostatok svetla. Pri pestovaní v skleníku dodržujeme obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne zalievame, pomôžeme s opelením a pravidelne hnojíme. Keď si vyberiete správnu odrodu a poskytnete jej náležitú starostlivosť, paprika môže rásť rovnako dobre v kvetináčoch na balkóne ako v záhrade.

Zalamovanie a prerezávanie papriky

Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov. Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší. Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama. Často sa môžete stretnúť s rýchlym pučaním nových výhonkov od najspodnejších častí rastliny, pod prvými či najstaršími listami, alebo dokonca od koreňovej časti.

Zber a skladovanie

Paprika bude pripravená na zber približne za 70 až 80 dní pri ideálnych podmienkach na pestovanie. Zvyčajne sa zbiera zelená, nie ešte úplne zrelá. Na dotyk by mala byť pevná a sviežo vyzerajúca. Pri zbere by sme ju nemali ťahať, ale odrezať ostrým nožom, či na to určenými nožnicami. Ak paprika zostane na rastline dlhšie, dozrieva do červena a dužina je sladšia a obsahuje viac vitamínov. Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v takzvanej technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou". Keď hrozí mráz, vytiahnite ju radšej zo zeme a zaveste na chladné miesto, aby paprika dozrela.

Najlepšie je skladovať čerstvú papriku v chladničke. Vložte ju do plastového vrecka a uložte do zásuvky v chladničke určenej na zeleninu. Optimálna teplota je medzi 4-5 °C. Papriku pred skladovaním nemusíte umývať. Je to tak dokonca najlepšie, pretože voda môže proces hniloby len urýchliť. Ak skladujete papriku pri správnej teplote, vydrží vám 2 až 3 týždne. Hrubostenné papriky vydržia dlhšie ako papriky tenkostenné. Taktiež vám paprika vydrží dlhšie čerstvá v celku než nakrájaná. Čerstvá paprika by mala byť lesklá a pevná na dotyk.

Možné problémy pri pestovaní papriky a ich riešenia

Každý rok sa tešíme na prvé farebné plody paprík v záhrade. Investujeme čas, starostlivosť a energiu, no namiesto bohatej úrody vidíme len bujné listy a kvety, ktoré opadnú. Tento článok vám ponúkne kompletný prehľad najčastejších príčin a praktické riešenia, ako vaše rastliny prebudiť k plodivosti.

Opadávanie kvetov

Teplotný šok: Teploty pod 15 °C alebo nad 32 °C.
Nedostatok vlahy: Nedostatočné zalievanie.
Nedostatočné opelenie: Najmä pri pestovaní v interiéri.
Prebytok dusíka: Príliš veľa dusíkatého hnojiva podporuje rast listov na úkor kvetov a plodov.

Nedostatočná výživa

Nedostatok draslíka a fosforu: Kľúčové pre tvorbu kvetov a plodov.
Prebytok dusíka: Vedie k bujnému rastu listov, ale malému množstvu plodov.

Nadmerná zálievka

Nedostatok kyslíka v koreňovej zóne: V premočenej pôde korene nemôžu dýchať.
Hniloba koreňov: Spôsobená nadmernou vlhkosťou.

Škodcovia a choroby papriky

V porovnaní s inými rastlinami má paprika spravidla menej problémov so škodcami, ale predsa len sa nejaké nájdu.

Škodcovia

Vošky: Malý hmyz, ktorý sa rád prilepí na spodnú stranu listov a stonky rastlín. Odrežte časti rastliny s najväčším počtom vošiek a použite neemový olej na postrek listov a akéhokoľvek vznikajúceho ovocia.
Fúzatka zemiaková: Živia sa listami a pri silnom napadnutí rastlinu úplne odlistia. Posypanie kávovou usadeninou, vaječnými škrupinami a kremelinou pomáha odrádzať týchto škodcov.
Blchy: V listoch spôsobujú malé dierky, kvôli čomu listy vyzerajú ako švajčiarsky syr. Niekoľko aplikácií kremeliny spolu s neemovým olejom sa účinne postará o týchto škodcov.

Choroby

Antraknóza: Plesňová infekcia, ktorá prebieha poväčšine u zeleniny a v prípade neliečenia spôsobuje veľké škody na úrode.
Mozaika: Vírusová infekcia rastlín a akonáhle je rastlina infikovaná, nemôžete urobiť nič, aby ste sa jej zbavili. Po infikovaní si môžete všimnúť žltnutie listov papriky a celkový zastavený rast rastliny. Pri tomto víruse rastlinám nepomôže žiadna liečba.
Pleseň Phytophthora: Niektoré zo symptómov, ktoré spôsobuje táto pleseň, sú veľké hnedé škvrny na listoch, ktoré vedú k ich vädnutiu. Stonky v spodnej časti rastliny zhnednú, alebo sčernejú a korene zhnijú. Bohužiaľ, neexistuje žiadna účinná liečba plesne Phytophthora.

Nutričné vlastnosti papriky

Paprika je výdatným zdrojom výživy. Ostrá pálivá paprika rýchlo postaví na nohy lenivý metabolizmus. Množstvo kvalitných účinných látok má priam štartovací účinok.

Vitamíny a minerály

Paprika obsahuje množstvo karoténov (vitamín A), vitamíny B, C a mix rôznych minerálnych látok, ako je kremík, železo, meď, mangán, draslík, horčík, zinok, jód a vápnik. Zelená paprika je skvelý zdroj kyseliny listovej. Už tri papriky vám pokryjú celodennú potrebu tohto vitamínu, ktorý je nevyhnutný nielen v tehotenstve na zdravý vývoj dieťatka, ale má pozitívne účinky aj na krvotvorbu, chráni srdce, upokojuje a zlepšuje náladu. V zelených plodoch je viac vitamínu E, silného antioxidantu, ktorý sa často nazýva vitamín mladosti. Červená paprika zas obsahuje extra porciu betakaroténu - asi 150 g zabezpečí potrebnú dennú dávku.

Účinky na zdravie

Zdravie očí: Luteín a zeaxantín, karotenoidy nachádzajúce sa v pomerne vysokých množstvách v paprikách, môžu výrazne zlepšiť zdravie očí pri konzumácii v primeraných množstvách.
Prevencia anémie: Nielen červené papriky sú slušným zdrojom železa, ale sú mimoriadne bohaté na vitamín C, čo zvyšuje vstrebávanie železa z čriev.
Tráviaci systém: Odborníci na výživu odporúčajú začlenenie papriky do našej dennej stravy kvôli vysokému obsahu niacínu, ktorý sa v nich nachádza.
Imunita: Paprika svojím vysokým obsahom vitamínu C posilňuje prirodzenú obranyschopnosť organizmu a spolu s vitamínom A chránia bunky a tým aj celý organizmus pred rozmanitými infekciami.
Prekrvenie: Kapsaicín, ktorý paprika obsahuje, oddávna používali na liečenie problémov spôsobených nedostatočným prekrvením.

tags: #pestovanie #kurtovskej #kapie