Ruža dužnoplodá 'Karpatia': Komplexný sprievodca pestovaním a využitím

Ruža dužnoplodá (Rosa villosa L.), známa aj pod názvom ruža jablíčková, je obľúbená odroda hojne plodiaca ovocná ruža. Pre svoje zaujímavé vlastnosti a vysokú úžitkovú hodnotu sa stala cenným prírastkom do mnohých záhrad a sadov.

Charakteristika odrody 'Karpatia'

Odroda 'Karpatia' bola do sortimentu zaradená v roku 1973 a dnes je najrozšírenejšia a najdostupnejšia pre výsadby. Bola vyšľachtená vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín v Bojniciach na Slovensku v 60. rokoch 20. storočia.

Vzhľad a rast

• Rastie bujne do hustého, tŕnistého kríka, vysokého až 2-2,5 m a širokého cca 1-1,5 m, podľa podmienok pestovania.
• Kríky rastú bujne, vzpriamene, v období plodnosti sa mierne rozkladajú.
• Letorasty sú silné, dlhé, vínovo červené, riedko ostnité.
• Pre zaujímavý vzrast, dekoratívne listy a veľké farebné kvety sa jej využíva v sadovníckych úpravách parkov.
• Možno ju použiť ako solitéru aj na nestrihané živé ploty.

Kvety a plody

• Koncom mája sa objavujú jednoduché, stredne veľké kvety, ktoré sú sfarbené do atraktívnych odtieňov ružovej.
• Kvety sú veľké, s priemerom 50 mm, jednoduché, ružové.
• V čase kvitnutia je rastlina odolná proti neskorým jarným mrazíkom a je samoopelivá.
• Plod tvorí súplodie nažiek (šípok).
• Plody sú veľké, kulato valcovité až mierne hruškovité, jasne červené, riedko posiate chĺpkami.
• Objavujú sa väčšinou v zhlukoch - po dvoch až troch plodoch a sú zakončené krátkou stopkou.
• Plodnosť je veľmi dobrá.
• Z päťročného kra v dobrej kondícii možno získať až 5 kg plodov.

Zber a dozrievanie plodov

Plody dozrievajú podľa klimatických podmienok od polovice augusta do začiatku septembra. Ich zrelosť je nutné strážiť, pretože obdobie vhodné žatvy trvá len okolo 10 dní. Pri oneskorenej žatve už plody mäknú a klesá v nich obsah vitamínu C. Plody po prezretí neopadávajú.

Pestovanie ruže 'Karpatia'

Pestovanie tejto ruže je úplne nenáročné a nevyžaduje žiadne špeciálne podmienky.

Pôda a stanovište

• Najlepšie jej bude vyhovovať bežná záhradná pôda, ideálne hlinitopiesočnatá, ale bude sa jej dariť aj v piesočnatej.
• Nemá rada premokrenie, dbáme teda na dobrú priepustnosť.
• Najlepšie sa jej darí v hlinitých, dostatočne vlhkých pôdach a na slnečnej polohe.

Výsadba

Ružu väčšinou vysádzame po dvoch alebo troch kríkoch do okrasnej alebo aj do úžitkovej záhradky. Vzdialenosť výsadby volíme 2x3 m. Najvhodnejšia doba pre výsadbu je jeseň, pretože kríky na jar skoro rašia.

Rez

Rez je vhodný a to na jar pred rašením. Okrem základného rezu po výsadbe už rez v ďalších rokoch nevyžaduje, zmladenie ale znáša dobre.

Odolnosť

Odolnosť rastliny proti nízkym teplotám v dreve aj kvete je vysoká. V dobe dažďov môžu plody pukať a sú napádané plesňou šedou, inak rastlina chorobami ani škodcami netrpí.

Množenie

• Najčastejšie ju očkujeme v auguste, alebo ju na jar vrúbľujeme na planú ružu.
• Možno ju množiť semenami, ktoré je nutné do jarného výsevu stratifikovať.
• Dobre sa množí aj vegetatívne koreňovými odrezkami.

Výživová hodnota a využitie šípok

Cenné hodnoty šípok poznali ľudia už v dávnej minulosti, už vtedy ich zbierali a upravovali.

Obsah zdraviu prospešných látok

Čerstvé plody obsahujú provitamín A, vitamíny B, C, K, cukry, triesloviny, pektíny, rastlinné farbivá a silicu. Obsahujú tiež mnoho minerálnych látok a stopové prvky. Úžitková časť plodu obsahuje 24,5 % sušiny, 6,4 % sacharidov a okolo 1200 mg vitamínu C v 100 g dužiny. Obsahom blahodarných látok sa vyrovnajú šípkom ruže plannej.

Využitie plodov

Využitie plodov je veľmi široké. Sú ideálne na sušenie alebo výrobu marmelád, štiav či sirupov. Môžeme ich sušiť pre prípravu čaju, vyrábať z nich marmelády, pasty, šťavy, sirupy aj vína. V zahraničí sa zo šípkových semien lisuje olej, ktorý sa používa na liečebné účely. Využitie plodov je ako u bežných šípok (marmelády, čaje, vína…), Karpatia má ale niekoľkonásobne väčšie plody oproti bežným šípkom, preto ide spracovanie na marmeládu rýchlejšie.

Príprava šípkového čaju

Sušené šípky používame predovšetkým na prípravu šípkového čaju, ktorý má vďaka obsahu vitamínov a minerálov posilňujúce účinky. Pôsobí močopudne a prečisťuje organizmus. Pre zachovanie vitamínu C je dobré namočiť podrvencové šípky aspoň na 12 hodín do studenej vody, nechať ich vylúhovať, potom ich opatrne zahriať na teplotu vhodnú na okamžité pitie a precediť. Množstvo použitých podrvencových šípok záleží na tom, ako chceme mať čaj silný; väčšinou postačí na šálku vody jedna polievková lyžica. Šípkový čaj môžeme ochutiť medom, odvarom zo škorice, zázvoru apod. Pitie šípkového čaju zvyšuje imunitu, zlepšuje metabolizmus, prispieva k správnej krvotvorbe, chráni kĺby, srdce a cievy. Pomáha tiež pri nespavosti. Pitie čaju je obzvlášť vhodné v zimnom období pri výskyte chrípok, čaj môžu piť deti, tehotné aj dojčiace ženy.

Porovnanie s inými odrodami ovocných ruží

Okrem ruže dužnoplodej 'Karpatia' sa môžeme stretnúť aj s inými druhmi ovocných ruží, pestovanými rovnako pre plody (šípky) na spracovanie, ale aj pre okrasu. V zafarbení plodov jednoznačne prevláda červená, vzácne je zafarbenie čierne, oranžové či žlté.

Tu je porovnanie s niektorými z nich:

Všetky tieto odrody sú cennými zdrojmi vitamínu C a nachádzajú široké uplatnenie v kuchyni i v ľudovom liečiteľstve.

tags: #ruza #velkoploda #karpatia

Populárne príspevky:

• Ako vyrobiť kyticu zo sladkostí
• všetko o chove a odchove Poecilia sphenops
• Štýlové kvetináče pre záhradu
• Pestovanie a údržba tisu prostredného
• Čistota a sviežosť s Ajax Floral Fiesta